SFPA - Slovak Foreign Policy Affairs

Vypracovanie štúdie je založené na spracovaní názorov členov slovenskej bezpečnostnej komunity. Štúdia je rozdelená do 10 kapitol a celkom 25 podkapitol, ktoré odrážajú dohodnutú štruktúru výskumu. Požiadavkou bolo diskutovať o budúcnosti NATO vzhľadom na pripravovanú novú Strategickú koncepciu NATO, a to z pohľadu predstáv a potrieb Aliancie ako celku, stredoeurópskeho regiónu, resp. Slovenskej republiky tak, ako tieto potreby, „výzvy“ a problémy Aliancie vnímajú zástupcovia bezpečnostnej komunity. Cieľom komplexu otázok boli zastrešujúce témy, ktorými sa s najvyššou pravdepodobnosťou bude zaoberať Nová strategická koncepcia NATO. Išlo o priority NATO, nové hrozby, nové partnerstvo, NATO a medzinárodné organizácie, vzťah Aliancie k Rusku, rozširovanie NATO, vojenské (mierové) operácie NATO v zahraničí, úlohu NATO v Afganistane, otázku vnútorných reforiem NATO, vojenské reformy v Aliancii a nakoniec o sugestívnu otázku, či sa člen slovenskej bezpečnostnej komunity domnieva, že NATO je v kríze. Ide o tematicky zostavenú a reprodukovanú mozaiku názorov členov slovenskej bezpečnostnej komunity, ktorí nie sú uvádzaní menom a ostávajú v anonymite.

The accession of Hungary and Slovakia to the European Union provided them with
an opportunity to shape the policies of the EU, including foreign and enlargement ones.
Until now, neither of the countries exploited all chances they had, since a big portion of
their diplomatic activities aimed at the explanation of problems in their bilateral rela-
tions. Instead of presenting new initiatives that might be of added value for the EU, both
countries got the reputation of more hostile EU members.

Citizens of Visegrad states - the Czech Republic, Poland, Slovakia and Hungary - have many common experiences related to the history of the region. One of these experiences is the limited freedom of travel to the countries of Western Europe before 1989. Czech, Poles, Slovaks and Hungarians know well what it means to struggle with numerous formalities and lengthy procedures in order to travel to a selected destination.

Cieľom analýzy bolo pokryť postačujúce a dostupné spektrum dokumentov, resp. odbornej, akademickej a expertnej literatúry, ktorá by zovšeobecňovala problematiku ochrany práv dieťaťa vzhľadom na stanovený rozsah práce. Autor vychádzal buď z prístupných oficiálnych dokumentov (resp. ich citácií a odkazov na tieto dokumenty v dostupných zdrojoch) alebo z internetových stránok. Vzhľadom na to, že otázka práv detí je trvalou témou znepokojení medzinárodného spoločenstva, autor sledoval (s výnimkami) oficiálne dokumenty OSN už od počiatku existencie (a pôsobenia) tejto organizácie. Internetové a expertné zdroje (sledované vzhľadom na aktuálnosť témy práv detí v Afrike niekedy už od 90. rokov, zväčša ale v úplne poslednom období polovice a druhej polovice desiatych rokov tohto storočia) sú už menej reprezentatívne čo do spoľahlivosti.

Ukrajina v rámci plnenia cieľov AP implementovala viac než 130 úloh, týkajúcich sa reforiem administratívneho a legislatívneho rámca kľúčových sektorov verejnej politiky. Zmerať dosah dopadov implementovania týchto úloh na reformný proces Ukrajiny je veľmi náročná úloha. Cieľom analýzy bolo vypracovať návrh odporúčaní na ďalší rozvoj Akčného plánu ako nástroja Európskej politiky susedstva (ENP) na základe analýzy a zovšeobecnenia skúseností z implementácie Akčného plánu EÚ-Ukrajina v rokoch 2005-2007. Analýza slúžila ako podklad k odbornému podujatiu o ďalšom rozvoji Európskej politiky susedstva s dôrazom na východnú dimenziu, ktoré sa uskutočnilo 21. novembra 2008 v Kongresovej sále MZV.

Globalizácia, rozvoj prostriedkov masovej komunikácie, či nové informačné technológie sa odrazili aj na spôsobe vytvárania zahraničnej politiky, či jej prijímania širšou verejnosťou. Napriek tomu, že štáty, reprezentované vládami, nepochybne sú a zostanú hlavnými aktérmi medzinárodných vzťahov, fakt, že do nich vstupuje množstvo ďalších neštátnych, avšak vplyvných aktérov, sa podpisuje na charaktere diplomacie. Preto diplomaciu dnes už nie je možné redukovať iba na aktivity štátnych inštitúcií a oficiálne kontakty vládnych predstaviteľov. Potreba predefinovať klasický prístup k diplomacii vyplýva rovnako zo zmien, ktoré pre vnímanie a interpretáciu udalostí kdekoľvek vo svete znamená ich stále väčšia prepojenosť s domácou politickou scénou. Ako jeden z nástrojov zahraničnej politiky predstavuje verejná diplomacia pre malé a stredné štáty, medzi ktoré sa zaraďuje aj Slovenská republika, šancu posilňovať svoj vplyv a ovplyvňovať medzinárodné prostredie nad rámec ich limitovaných možností daných veľkosťou krajiny, surovinovými zdrojmi, vojenskou a ekonomickou silou. Potenciálne môže znásobiť vplyv krajiny na medzinárodnej scéne.

Cieľom štúdie je vypracovanie návrhu odporúčaní pre prípravu strednodobej koncepcie rozvoja verejnej diplomacie ako súčasti zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Štúdia sa zameriava najmä na postavenie Ministerstva zahraničných vecí pri rozvoji verejnej diplomacie v podmienkach SR ako ústredného orgánu štátnej moci, ktorý je zodpovedný za výkon zahraničnej politiky. Štúdia sa snaží identifikovať hlavné výzvy, ktorým v tejto oblasti čelí zahraničná politika SR a zároveň, definovať úlohy ale i načrtnúť príležitosti, ktoré stoja pred MZV SR.