Vzhľadom na vykryštalizovanie sa sporu ´Irán verzus svet´ v dôsledku iránskeho jadrového programu sa Irán dostal do inej pozície, než v akej sa nachádzal v rokoch na prelome 20. a 21. storočia, keď sa označoval za „darebácky“, resp. za „problémový“ štát. Problematika iránskeho jadrového programu a jeho závažnosť pre Slovensko je bezprostredná. Nebezpečenstvo šírenia zbraní hromadného ničenia patrí dnes ku klasickým bezpečnostným hrozbám a za také ich považujú vo svojich kľúčových bezpečnostných dokumentoch EÚ, NATO, USA ako aj Slovensko. Hrozba zneužitia iránskeho jadrového programu je pre Slovensko smerodajná nielen v tomto ohľade, ale aj v súvislosti s aktivitami SR v Bezpečnostnej rade OSN, kde Slovensko ostane do konca r. 2007 v pozícii nestáleho člena.
Slovenská republika je vystavená rovnakým hrozbám ako všetky ostatné krajiny euroatlantického priestoru. Táto objektívna skutočnosť vyvolala potrebu prispôsobiť mocenské inštitúcie štátu novým podmienkam. Taktiež vyvolala potrebu získať bezpečnostné záruky v rámci NATO, pretože aj napriek zreformovaniu a skvalitneniu daných inštitúcií by Slovensko nebolo schopné zaistiť svoju bezpečnosť individuálne bez spojencov. Prelínanie vojenských a nevojenských ohrození a komplexnosť vnútornej a vonkajšej bezpečnosti si vyžiadali prebudovanie bezpečnostného systému SR. Tento proces je súčasťou adaptácie Slovenskej republiky na meniace sa globálne bezpečnostné prostredie a zároveň aj súčasťou jej integrácie do euroatlantických bezpečnostných štruktúr NATO.