Projekty
2012 2008 2007 2006 2005 2004 2001 2000 1999 1998
Fungovanie V4 pred a po vstupe jej členov do EÚ
Cieľom analýzy je poukázať na základnú ideovú i programovú náplň vyšehradskej spolupráce v období pred integračným rokom 2004, tiež prehodnotiť problematické momenty, ktoré ju v období rokov 1991 – 2004 oslabovali. Ďalším cieľom je zhodnotenie pôsobenia vyšehradskej spolupráce počas dvoch rokov členstva krajín V4 v Európskej únii. Zámerom je takisto vytypovať nezodpovedané otázky súvisiace s efektívnym fungovaním Vyšehradskej skupiny, ako aj upozorniť na faktory, ktoré môžu fungovanie V4 oslabiť. Záverečná časť sa sústreďuje na vypracovanie vytýčenia možných oblastí spolupráce, možnosti jej intenzifikácie, a to s prihliadnutím na slovenské predsedníctvo vo V4 v rokoch 2006/2007.
Budúcnosť angažovania sa EÚ na Balkáne v rámci operácií vojenského a krízového manažmentu
Táto štúdia stručne analyzuje bezpečnostno-politickú situáciu v balkánskom regióne, vrátane prebiehajúcich operácií krízového manažmentu pod hlavičkou medzinárodných organizácií (NATO, EÚ, OSN, OBSE). Na základe hodnotenia tejto situácie uvádza možnosti a perspektívy pre angažovanie sa EÚ v tomto regióne, v rámci krízového manažmentu v budúcnosti.
Analýza cezhraničnej spolupráce a rozvoja prihraničných regiónov s krajinami V4 a definovanie priorít cezhraničnej spolupráce pre predsedníctvo SR vo V4
Vzťahy Slovenskej republiky s krajinami Vyšehradského zoskupenia a priamymi susedmi je možné charakterizovať ako priateľské a bez výrazných negatívnych historických reminiscencií avšak s vysokým potenciálom rozvoja v mnohých oblastiach. Jednou z týchto oblastí je cezhraničná spolupráca, pričom vstupom týchto krajín do Európskej únie sa vytvorili nové impulzy a to jednak v zjednodušení prekračovania štátnych hraníc a jednak v oblasti nových finančných nástrojov na podporu cezhraničnej spolupráce zo zdrojov rozpočtu EÚ ako aj v mnohých ďalších oblastiach (napr. obchod, investície a pod.). Samotné zadefinovanie cezhraničnej spolupráce krajín V4 však naráža na niekoľko problémov, ktorých analýze sa podrobne venuje táto štúdia.
Odporúčania pre ďalšie aktivity slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci v Bosne a Hercegovine
Komplexné mapovanie politického vývoja v Bosne a Hercegovine (BaH) po uzatvorení Daytonskej mierovej zmluvy by si vyžadovalo oveľa väčší priestor, aký ponúka rozsah v uvedenej analýze. Faktory, ktoré ovplyvňovali vývoj v BaH v uplynulých jedenástich rokoch, nemožno redukovať do kategórie „politických“, keďže výrazný vplyv mali aj socio-kultúrne, štrukturálne či ekonomické aspekty. Analýza sa preto sústredí na identifikáciu najdôležitejších z nich, zvlášť intenzívne venuje pozornosť inštitucionálnemu zázemiu, súčasnému stavu a perspektívam ďalšieho vývoja v BaH s dôrazom na konzekvencie posledných parlamentných volieb z októbra 2006, ako aj integráciu BaH do európskych a transatlantických štruktúr s strategické rozvojové dokumenty BaH.
Analýza štatútu Vojvodiny a budúce postavenie slovenskej menšiny vo Vojvodine
Cieľom tejto štúdie je analyzovať súčasný štatút Vojvodiny a politické podmienky vplývajúce na jeho budúcu podobu najmä v súvislosti s prijatím novej srbskej Ústavy a s tým súvisiacimi predčasnými parlamentnými voľbami. V rámci tejto problematiky sa štúdia stručne venuje i postaveniu slovenskej menšiny vo Vojvodine, dopadom samostatnosti Čiernej Hory a procesu rokovaní o budúcom štatúte Kosova a na situáciu vo Vojvodine. Záverom štúdie sú odporúčania pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky voči Srbsku a slovenskej menšine vo Vojvodine.
Vybrané aspekty spolupráce V4 a ich aplikácia na západnom Balkáne
Vyšehradská spolupráca predstavuje najefektívnejší spomedzi všetkých modelov regionálnej spolupráce v strednej Európe. Naplnenie najvýznamnejšej priority, ktorú predstavovalo členstvo v Európskej únii a NATO, ako aj perspektívy ďalšieho vývoja, predurčujú Vyšehradskú štvorku slúžiť ako modelový príklad regionálnej spolupráce pre región západného Balkánu. Konkrétne oblasti, v ktorých môže Vyšehradská skupina slúžiť ako modelový príklad sú rozdelené do troch skupín. Prvú predstavujú otázky hodnotovej orientácie, respektíve hodnotové zázemie, na ktorom je model spolupráce založený. Druhú skupinu tvoria otázky súvisiace s inštitucionálnym zázemím a úspešným fungovaním regionálnej spolupráce. Tretiu, záverečnú skupinu, predstavujú ďalšie konkrétne aspekty spolupráce v rámci V4, ktoré sú adekvátne z hľadiska rozvoja analogického modelu regionálnej spolupráce v juhovýchodnej Európe.