Analýzy
2011 2010 2009 2008 2007 2006 2005
Komplexné mapovanie politického vývoja v Bosne a Hercegovine (BaH) po uzatvorení Daytonskej mierovej zmluvy by si vyžadovalo oveľa väčší priestor, aký ponúka rozsah v uvedenej analýze. Faktory, ktoré ovplyvňovali vývoj v BaH v uplynulých jedenástich rokoch, nemožno redukovať do kategórie „politických“, keďže výrazný vplyv mali aj socio-kultúrne, štrukturálne či ekonomické aspekty. Analýza sa preto sústredí na identifikáciu najdôležitejších z nich, zvlášť intenzívne venuje pozornosť inštitucionálnemu zázemiu, súčasnému stavu a perspektívam ďalšieho vývoja v BaH s dôrazom na konzekvencie posledných parlamentných volieb z októbra 2006, ako aj integráciu BaH do európskych a transatlantických štruktúr s strategické rozvojové dokumenty BaH.
Vyšehradská spolupráca predstavuje najefektívnejší spomedzi všetkých modelov regionálnej spolupráce v strednej Európe. Naplnenie najvýznamnejšej priority, ktorú predstavovalo členstvo v Európskej únii a NATO, ako aj perspektívy ďalšieho vývoja, predurčujú Vyšehradskú štvorku slúžiť ako modelový príklad regionálnej spolupráce pre región západného Balkánu. Konkrétne oblasti, v ktorých môže Vyšehradská skupina slúžiť ako modelový príklad sú rozdelené do troch skupín. Prvú predstavujú otázky hodnotovej orientácie, respektíve hodnotové zázemie, na ktorom je model spolupráce založený. Druhú skupinu tvoria otázky súvisiace s inštitucionálnym zázemím a úspešným fungovaním regionálnej spolupráce. Tretiu, záverečnú skupinu, predstavujú ďalšie konkrétne aspekty spolupráce v rámci V4, ktoré sú adekvátne z hľadiska rozvoja analogického modelu regionálnej spolupráce v juhovýchodnej Európe.
Vzhľadom na vykryštalizovanie sa sporu ´Irán verzus svet´ v dôsledku iránskeho jadrového programu sa Irán dostal do inej pozície, než v akej sa nachádzal v rokoch na prelome 20. a 21. storočia, keď sa označoval za „darebácky“, resp. za „problémový“ štát. Problematika iránskeho jadrového programu a jeho závažnosť pre Slovensko je bezprostredná. Nebezpečenstvo šírenia zbraní hromadného ničenia patrí dnes ku klasickým bezpečnostným hrozbám a za také ich považujú vo svojich kľúčových bezpečnostných dokumentoch EÚ, NATO, USA ako aj Slovensko. Hrozba zneužitia iránskeho jadrového programu je pre Slovensko smerodajná nielen v tomto ohľade, ale aj v súvislosti s aktivitami SR v Bezpečnostnej rade OSN, kde Slovensko ostane do konca r. 2007 v pozícii nestáleho člena.
Cieľom analýzy je poukázať na základnú ideovú i programovú náplň vyšehradskej spolupráce v období pred integračným rokom 2004, tiež prehodnotiť problematické momenty, ktoré ju v období rokov 1991 – 2004 oslabovali. Ďalším cieľom je zhodnotenie pôsobenia vyšehradskej spolupráce počas dvoch rokov členstva krajín V4 v Európskej únii. Zámerom je takisto vytypovať nezodpovedané otázky súvisiace s efektívnym fungovaním Vyšehradskej skupiny, ako aj upozorniť na faktory, ktoré môžu fungovanie V4 oslabiť. Záverečná časť sa sústreďuje na vypracovanie vytýčenia možných oblastí spolupráce, možnosti jej intenzifikácie, a to s prihliadnutím na slovenské predsedníctvo vo V4 v rokoch 2006/2007.
Táto štúdia stručne analyzuje bezpečnostno-politickú situáciu v balkánskom regióne, vrátane prebiehajúcich operácií krízového manažmentu pod hlavičkou medzinárodných organizácií (NATO, EÚ, OSN, OBSE). Na základe hodnotenia tejto situácie uvádza možnosti a perspektívy pre angažovanie sa EÚ v tomto regióne, v rámci krízového manažmentu v budúcnosti.
Štúdia analyzuje vnútropolitickú situáciu na Ukrajine po ukrajinských parlamentných voľbách, ktoré sa konali 26. marca 2006 a ich vplyv na ďalší vývin vzťahov medzi Ukrajinou a EÚ. Predmetom analýzy prvej kapitoly štúdie sú výsledky parlamentných volieb na Ukrajine, priebeh koaličných rozhovorov, sformovanie novej ukrajinskej vlády a analýza jej vnútropolitického i zahraničnopolitického programu. Druhá kapitola hodnotí vzťahy EÚ s Ukrajinou po parlamentných voľbách 2006 v kontexte vývinu súčasného strategického rámca EÚ pre vzťahy s krajinami východnej Európy. Osobitná pozornosť je venovaná analýze pripravovaného nemeckého návrhu pod pracovným názvom ENP „Plus“, ktorého cieľom je prehodnotiť doterajšie fungovanie ENP a prísť s novými návrhmi pre politiku EÚ voči krajinám východnej Európy, vrátane Ukrajiny, počas nemeckého predsedníctva v Únii v prvom polroku 2007. V záverečnej časti štúdia obsahuje návrhy odporúčaní pre ďalší postup slovenskej diplomacie pri tvorbe politiky EÚ voči Ukrajine, rovnako ako i pri rozvoji bilaterálnych slovensko-ukrajinských vzťahov.
Vzťahy Slovenskej republiky s krajinami Vyšehradského zoskupenia a priamymi susedmi je možné charakterizovať ako priateľské a bez výrazných negatívnych historických reminiscencií avšak s vysokým potenciálom rozvoja v mnohých oblastiach. Jednou z týchto oblastí je cezhraničná spolupráca, pričom vstupom týchto krajín do Európskej únie sa vytvorili nové impulzy a to jednak v zjednodušení prekračovania štátnych hraníc a jednak v oblasti nových finančných nástrojov na podporu cezhraničnej spolupráce zo zdrojov rozpočtu EÚ ako aj v mnohých ďalších oblastiach (napr. obchod, investície a pod.). Samotné zadefinovanie cezhraničnej spolupráce krajín V4 však naráža na niekoľko problémov, ktorých analýze sa podrobne venuje táto štúdia.
Slovenská republika je vystavená rovnakým hrozbám ako všetky ostatné krajiny euroatlantického priestoru. Táto objektívna skutočnosť vyvolala potrebu prispôsobiť mocenské inštitúcie štátu novým podmienkam. Taktiež vyvolala potrebu získať bezpečnostné záruky v rámci NATO, pretože aj napriek zreformovaniu a skvalitneniu daných inštitúcií by Slovensko nebolo schopné zaistiť svoju bezpečnosť individuálne bez spojencov. Prelínanie vojenských a nevojenských ohrození a komplexnosť vnútornej a vonkajšej bezpečnosti si vyžiadali prebudovanie bezpečnostného systému SR. Tento proces je súčasťou adaptácie Slovenskej republiky na meniace sa globálne bezpečnostné prostredie a zároveň aj súčasťou jej integrácie do euroatlantických bezpečnostných štruktúr NATO.
Cieľom tejto štúdie je analyzovať súčasný štatút Vojvodiny a politické podmienky vplývajúce na jeho budúcu podobu najmä v súvislosti s prijatím novej srbskej Ústavy a s tým súvisiacimi predčasnými parlamentnými voľbami. V rámci tejto problematiky sa štúdia stručne venuje i postaveniu slovenskej menšiny vo Vojvodine, dopadom samostatnosti Čiernej Hory a procesu rokovaní o budúcom štatúte Kosova a na situáciu vo Vojvodine. Záverom štúdie sú odporúčania pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky voči Srbsku a slovenskej menšine vo Vojvodine.