Analýzy

NATO sa rozšírilo na sever. Čo to znamená pre európsku bezpečnosť?
Analýza
15.03.2024
Miroslava Pisklová
NATO sa rozšírilo na sever. Čo to znamená pre európsku bezpečnosť?

Kolektívnu obranu Severoatlantickej aliancie posilnili dvaja noví členovia - Švédsko a Fínsko. Prinášajú so sebou významné obranné spôsobilosti - investície do modernizácie, delostrelectva, loďstva, dômyselnej siete podzemných úkrytov, dostatočných strategických zásob, ale aj civilnej pripravenosti. Akým výzvam NATO aktuálne čelí aj vzhľadom na blížiace sa voľby v USA a aké je postavenie Slovenska?

Klimatické ciele EÚ do roku 2040 ohrozuje polarizácia 
Analýza
03.03.2024
Veronika Oravcová
Klimatické ciele EÚ do roku 2040 ohrozuje polarizácia 

Počas nasledujúcich šestnástich rokov by EÚ mala dodatočne znížiť emisie o zhruba 60 percent. Vyplýva to z návrhu ambicióznych klimatických plánov do roku 2040, ktoré predložil Brusel. Realizácia tohto cieľa je však neistá. Záleží na novej Európskej komisii, ako tieto plány premení na záväzné európskej právo. A taktiež Európsky parlament a členské štáty EÚ najprv musia po voľbách nájsť spoločnú reč v oblasti klímy a životného prostredia a dohodnúť sa na tom, čo schvália, a čo nie. Posilnenie radikálnej pravice a klimatických skeptikov môže tento proces zásadne zmeniť.

Ako zmeny v slovenských trestných kódexoch ovplyvňujú záujmy EÚ
Analýza
01.03.2024
Lucia Virostková
Ako zmeny v slovenských trestných kódexoch ovplyvňujú záujmy EÚ

Európska komisia vyhodnocuje zmeny, ktoré slovenskí poslanci schválili v trestných kódexoch. Verdikt ústavného súdu o pozastavení účinnosti viacerých ustanovení nateraz zrejme zabrzdí právne konanie v Bruseli a možné sankcie. Naďalej však pretrvávajú otázky v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Šéfka Európskej prokuratúry (EPPO) varuje, že ak sa Slovensko stane slabým článkom v reťazci európskych prokuratúr, ohrozí to fungovanie celej EPPO zóny v EÚ.

Príbeh a smrť Navaľného sú symbolom stavu ruskej demokracie
Analýza
23.02.2024
Vladimír Tarasovič
Príbeh a smrť Navaľného sú symbolom stavu ruskej demokracie

Alexej Navaľnyj bol nacionalista, ale to by nemalo zatieniť jeho prodemokratickú prácu a statočnosť pri kritike Putinovho režimu a v boji proti ruskej kleptokracii. Malo by to slúžiť ako pripomienka, že problémy Ruska siahajú hlbšie ako Putinov režim a že demokratickejšie Rusko nemusí byť nevyhnutne menej nacionalistické. Kto bol Alexej Navaľnyj a čo jeho príbeh vypovedá o dnešnom Rusku?

Analýza sto rokov bojov o Náhorný Karabach (2. časť)
Analýza
07.02.2024
Vladimír Tarasovič
Analýza sto rokov bojov o Náhorný Karabach (2. časť)

Vojna na Ukrajine ovplyvnila aj dianie na južnom Kaukaze. Keď Moskve v roku 2022 nevyšiel plán bleskového ovládnutia Ukrajiny, ukázali sa limity ruskej armády a Azerbajdžan to ihneď vyhodnotil ako veľkú možnosť na získanie rozhodujúceho vplyvu v regióne. Preto sa odhodlal na 10-mesačnú blokádu Náhorného Karabachu a jeho následné ovládnutie po bleskovom útoku. Riešenie je stále v nedohľadne.

Akým výzvam čelia krajiny V4 v energetickej a klimatickej politike? 
Analýza
20.12.2023
Veronika Oravcová
Akým výzvam čelia krajiny V4 v energetickej a klimatickej politike? 

Všetky krajiny V4 majú nízky podiel obnoviteľných zdrojov a spotrebujú viac tuhých palív ako je priemer v Únii. Biomasa predstavuje takmer všetku výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov, zatiaľ čo elektrifikácia a iné alternatívy obnoviteľných zdrojov sú hlboko pod priemerom Únie. Čelia preto mnohým spoločným energetickým výzvam.

Analýza sto rokov bojov o Náhorný Karabach (1. časť)
Analýza
20.12.2023
Vladimír Tarasovič
Analýza sto rokov bojov o Náhorný Karabach (1. časť)

Vzájomná nevraživosť medzi Arménmi a Azerbajdžancami má viac ako storočné korene a začala nadobúdať politický rozmer po rozpade cárskeho Ruska. Obe bojujúce strany dlhodobo nevedia zladiť právo na sebaurčenie Arménov z Náhorného Karabachu so zásadou územnej celistvosti štátu, ktorej sa dožaduje Azerbajdžan. V regióne tak neustále tlie zamrznutý konflikt.

Konferencia COP28 priniesla vlažný optimizmus
Analýza
15.12.2023
Viera Minarovičová
Konferencia COP28 priniesla vlažný optimizmus

Klimatická konferencia OSN v Dubaji znamená signál začiatku konca fosílnych palív v celosvetovom meradle. Hoci jej opatrné závery sú sklamaním pre malé ostrovné štáty najviac ohrozené klimatickou zmenou, privítať možno vyhlásenie o o potrebe trojnásobného zvýšenia kapacít budovania obnoviteľných zdrojov energie. Bez razantného odklonu od fosílnych palív to však pomôže len málo.

Pri rozvoji obnoviteľných zdrojov v EÚ je kľúčová spolupráca krajín
Analýza
27.11.2023
Adam Čermák
Pri rozvoji obnoviteľných zdrojov v EÚ je kľúčová spolupráca krajín

Obnoviteľné zdroje nie je možné budovať živelne ani izolovane. Je nevyhnutné investovať do rozvoja prenosových sústav a vytvoriť spoľahlivé interkonektory medzi krajinami. Kľúčovou sa stane digitalizácia a zapojenie umelej inteligencie, ktorá bude na základe predpovede počasia a spotreby riadiť možnosti výroby. Modernú energetiku čaká revolúcia, ktorá z čistých konzumentov urobí výrobcov.

REPowerEU – ako pomáha EÚ zbavovať sa ruského zemného plynu
Analýza
23.11.2023
Tomáš Vondra
REPowerEU – ako pomáha EÚ zbavovať sa ruského zemného plynu

Od napadnutia Ukrajiny Rusko vedie otvorenú energetickú vojnu proti Európskej únii. Vo svojej skrytej forme sa však začala už v roku 2021, keď Rusi prestali dodávať plyn na spotový trh s cieľom zdvíhať cenu plynu v Európe. Štáty EÚ sa nenechali vydierať a vypracovali stratégiu, ako sa zbaviť energetickej závislosti na Rusku.

Energetické komunity majú veľký potenciál, ale čelia bariéram
Analýza
24.11.2023
Alžbeta Gavalcová
Energetické komunity majú veľký potenciál, ale čelia bariéram

V regióne strednej Európy je významný potenciál miestnych energetických komunít, ktoré môžu byť hnacou silou prechodu na čistú energiu. Pre ich využitie však musia národné vlády vyriešiť mnohé regulačné a legislatívne prekážky. Prekonať treba aj nedôveru.

Prečo vypukol súčasný izraelsko-palestínsky konflikt a aké sú riešenia?
Analýza
31.10.2023
Břetislav Tureček
Prečo vypukol súčasný izraelsko-palestínsky konflikt a aké sú riešenia?

Izraelskí bezpečnostní experti už dlhodobo poukazovali na riziko neriešenia komplikovaných vzťahov s Palestíncami. Snaha pravicovej izraelskej vlády nechať problém „vyhniť“ a osudové podcenenie súpera viedli k nebývalému masakru, ktorý spáchali palestínski teroristi na izraelskom území a následnej krvavej odplate Izraela. Ako vyzerá komplexný pohľad na situáciu?

Ako nová slovenská vláda (ne)zapadne do politickej reality V4
Analýza
24.10.2023
Albin Sybera
Ako nová slovenská vláda (ne)zapadne do politickej reality V4

Na štvrtú Ficovu vládu čakajú nové poriadky v strednej Európe. Ak bude jej politika rovnako radikálna ako slová jej čelných predstaviteľov, stane sa z nej toxický partner na medzinárodnej scéne. Ficov úspech však inšpiruje české hnutie ANO Andreja Babiša, ktorý tiež nadbieha voličom radikálnej pravice. Spojenie s Viktorom Orbánom bude skôr izoláciou dvoch radikálov.

Šéfka EK: V dnešnom svete sú veľkosť a váha všetkým! EÚ sa musí rozšíriť a posilniť
Analýza
19.09.2023
Miroslava Pisklová
Šéfka EK: V dnešnom svete sú veľkosť a váha všetkým! EÚ sa musí rozšíriť a posilniť

Ursula von der Leyen vo svojom prejave o stave únie (SOTEU) zaujala najmä avizovaným antisubvenčným vyšetrovaním dovozu čínskych elektromobilov. Zároveň zdôraznila nutnosť ďalšieho rozširovania a posilňovania únie vo viacerých oblastiach – v jej geopolitickom postavení, strategickej nezávislosti, či konkurencieschopnosti.

Tri scenáre vývoja zahraničnej politiky Slovenska po voľbách 2023
Analýza
13.09.2023
Tomáš Strážay
Tri scenáre vývoja zahraničnej politiky Slovenska po voľbách 2023

Tím Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vypracoval analýzu troch rôznych scenárov zahranično-politického smerovania Slovenska po voľbách v septembri 2023. Predpokladajú buď pokračovanie v nastavenom kurze, alebo úplnú zmenu zahraničnej politiky, či hybridný variant. Naplnenie konkrétneho scenára záleží od zloženia budúcej vlády.

Kam smeruje stredná Európa v novej geopolitickej realite?
Analýza
25.08.2023
Tomáš Strážay
Kam smeruje stredná Európa v novej geopolitickej realite?

Všetky krajiny V4 spolu s Rakúskom čelia rizikovým faktorom, ktoré by mohli viesť k spochybneniu ich zahraničnopolitickej orientácie a pôsobiť destabilizujúco tak v EÚ ako aj v NATO. Či už je to tlak domácich populistov, alebo ruské mámenie, všetky tieto krajiny môžu po voľbách skĺznuť k nebezpečným geopolitickým experimentom.

Prečo svet stále nie je jednotný v otázke vojny na Ukrajine?
Analýza
18.07.2023
Vladimír Tarasovič
Prečo svet stále nie je jednotný v otázke vojny na Ukrajine?

Rusko si napriek očividnej agresii na Ukrajine stále udržiava sympatie nemalej časti krajín globálneho Juhu. Západ sa zatiaľ neúspešne snaží rozšíriť tábor krajín, ktoré sa v OSN postavia proti Moskve. Práve hlasovania o rezolúciách VZ OSN jasne ukazujú globálne vnímanie vojny na Ukrajine. Do hry vstupuje množstvo pragmatických dôvodov, ako závislosť na ruských zbraniach a lacnej rope.

Koniec uhlia na hornej Nitre je skúškou správnosti aj pre pilotný plán EÚ
Analýza
16.06.2023
Alžbeta Gavalcová
Koniec uhlia na hornej Nitre je skúškou správnosti aj pre pilotný plán EÚ

Ešte v roku 2003 bolo uhlie na Slovensku považované v oficiálnych dokumentoch za základnú surovinu ekonomiky. Hoci existuje množstvo ekologických i finančných argumentov v neprospech tejto suroviny, rozhodnutie ukončiť ťažbu prišlo aj po žalobe od Európskej komisie za zakázanú štátnu pomoc.

Rusko a jeho „cherry – picking medzinárodných organizácií“
Analýza
05.06.2023
Katarína Šmigová
Rusko a jeho „cherry – picking medzinárodných organizácií“

Putinovo Rusko flagrantne porušuje zásady OSN a v systéme medzinárodného práva si vyberá len to, čo mu aktuálne vyhovuje. Príkladom je fakt, že Moskva označila za zastarané a nadbytočné aj ľudskoprávne mechanizmy OBSE vrátane Moskovského protokolu. Relativizuje tak celý systém noriem medzinárodného práva.

Schopnosti roja bezpilotných lietadiel sú fascinujúce v obrane i útoku
Analýza
25.05.2023
Juraj Sýkora
Schopnosti roja bezpilotných lietadiel sú fascinujúce v obrane i útoku

Hoci ide o špičkovú technológiu, bezpilotné lietadlá útočia podobne ako pred stovkami rokov mongolské hordy - dokážu obkľúčiť a zmiasť nepriateľa, sú schopné navzájom efektívne komunikovať a dokonca aj obetovať niekoho z vlastných radov. Ich využitie však má svoje riziká.

Zahraničná politika je v zajatí domácich udalostí
Analýza
27.03.2023
Eva Mihočková
Zahraničná politika je v zajatí domácich udalostí

Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?

<strong>Vojna na Ukrajine – výzva pre slovenský humanitárny sektor</strong>
Analýza
25.03.2023
Juraj Jando
Vojna na Ukrajine – výzva pre slovenský humanitárny sektor

Ruská vojenská agresia znamenala nielen plnoformátovú konvenčnú vojnu, ale zároveň najväčšiu humanitárnu katastrofu a utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny. Aká bola reakcia slovenskej občianskej spoločnosti a jej pôsobenie na Ukrajine a ako ďalej rozvíjať systém humanitárnej pomoci?

Od Vansovej po Čaputovú – ako si ženy razili cestu do slovenskej verejnej sféry
Analýza
28.02.2023
Alexandra Madaraszová
Od Vansovej po Čaputovú – ako si ženy razili cestu do slovenskej verejnej sféry

Ženy boli aktívne zapojené do politiky už v ére Rakúsko-Uhorska, hoci len neformálne. Veľký posun priniesla prvá Československá republika, v ktorej ženy získali volebné právo v roku 1920. Komunisti neskôr stanovili dokonca kvóty na zastúpenie žien vo verejnom sektore, ale boj o ich plnú akceptáciu v politickej i verejnej sfére trvá do dnes.

<strong>Problémom v diplomacii nie je málo žien, ale priveľa mužov</strong>
Analýza
27.02.2023
Ivana Uličná
Problémom v diplomacii nie je málo žien, ale priveľa mužov

Otázka zavedenia kvót na zastúpenie žien je rovnako aktuálna v diplomacii ako aj v iných profesiách, kde majú muži prevahu. Čo by sa však stalo, ak by sa pohľad na situáciu zmenil z nedostatočného zastúpenia žien na nadmerné zastúpenie mužov? Úplne iný pohľad na problém prináša nové riešenia.

<strong>REPowerEU: Európa nestratila klimatické ambície ani v čase vojny na Ukrajine</strong>
Analýza
28.02.2023
Veronika Oravcová
REPowerEU: Európa nestratila klimatické ambície ani v čase vojny na Ukrajine

Európska komisia napriek krízovým obdobiam poznačených pandémiou a ruskou agresiou nepoľavila zo svojich klimatických ambícií. Plány obnovy ako aj plán REPowerEU počas vojny na Ukrajine ukazujú, že EÚ skutočne chce byť lídrom v dosiahnutí uhlíkovej neutrality.

Vladimír Putin opäť urobil svet menej bezpečným miestom
Analýza
27.02.2023
Juraj Sýkora
Vladimír Putin opäť urobil svet menej bezpečným miestom

Moskva sa rozhodla pozastaviť svoju účasť na zmluve New START, čím sa vážne narušil posledný pilier kontroly jadrových zbraní medzi USA a Ruskom. Putin urobil toto rozhodnutie aj s cieľom vytvorenia politickej páky, ktorou by chcel dotlačiť Západ k ústupkom. Čo sa však zmení v praxi a aké to môže mať následky?

Prečo dezinformácie ovládajú krajiny V4 a ako ich poraziť?
Analýza
09.02.2023
Juraj Sýkora
Prečo dezinformácie ovládajú krajiny V4 a ako ich poraziť?

Slováci, Česi, Maďari a Poliaci sú obzvlášť ľahkým terčom hoaxov a dezinformácií. Situácia v jednotlivých krajinách sa líši a najlepšie sú na tom Česi. V ostatných troch krajinách však chýba výraznejšia politická vôľa bojovať proti zavádzajúcim naratívom a politici dezinformácie sami často vytvárajú a šíria. Aké je riešenie?

Ruská agresia voči Ukrajine nemá žiadne ospravedlnenie v medzinárodnom práve
Analýza
17.01.2023
Katarína Šmigová
Ruská agresia voči Ukrajine nemá žiadne ospravedlnenie v medzinárodnom práve

Vladimír Putin opakovane zdôvodňoval napadnutie Ukrajiny tým, že Rusko koná v sebaobrane. Jeho slová však nemajú žiadnu oporu v medzinárodnom práve, ako vysvetľuje expertka Katarína Šmigová. Približuje tiež, prečo Rusko odmieta pri Ukrajine slovo „vojna.“

EÚ plynovú krízu zatiaľ zvláda. Rok 2023 už môže byť problém
Analýza
16.12.2022
Alžbeta Gavalcová
EÚ plynovú krízu zatiaľ zvláda. Rok 2023 už môže byť problém

Európske plynové zásobníky sú historicky plné, ale v budúcom roku môže EÚ chýbať približne 30 mld. kubických metrov plynu. Problém môže vyvolať najmä zvýšený čínsky dopyt po tejto surovine vyvolaný uvoľnením protipandemických opatrení a hospodárskym oživením. Kľúčovými sa preto v EÚ stanú solidarita a šetrenie.

<strong>Zelená energetika: História veľkých európskych plánov v kocke</strong>
Analýza
14.12.2022
Veronika Oravcová
Zelená energetika: História veľkých európskych plánov v kocke

Odhodlanie budovať bezemisnú ekonomiku a znižovať využívanie fosílnych palív prišlo dávno pred začiatkom vojny na Ukrajine. EÚ sa minimálne od roku 2007 snaží reformovať svoju energetiku s cieľom zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov.

Aké sú možnosti výroby zeleného vodíka na Slovensku?
Analýza
15.12.2022
Adam Čermák
Aké sú možnosti výroby zeleného vodíka na Slovensku?

Vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie môže predstavovať významný krok v budovaní bezuhlíkovej ekonomiky. Jeho využitie je možné v priemysle i doprave, kde nahrádza fosílne palivá. Výroba vodíka čistým bezemisným spôsobom je však stále veľkou výzvou. Aké možnosti má v tomto smere Slovensko?

Nová zelená energetika potrebuje inteligentné siete
Analýza
06.12.2022
Tomáš Vondra
Nová zelená energetika potrebuje inteligentné siete

Zásadná reforma európskeho hospodárstva a energetiky stojí na odklone od fosílnych palív a nástupe obnoviteľných zdrojov. To si však vyžiada oveľa vyššiu spotrebu elektriny a nutnosť výrazne navýšiť kapacity prenosovej sústavy. Inteligentné siete môžu v tomto procese pomôcť.

Zelená tranzícia v praxi: Dôležité sú dáta a evidencia
Analýza
11.12.2022
Norbert Kurilla
Zelená tranzícia v praxi: Dôležité sú dáta a evidencia

Zelená a digitálna tranzícia predstavujú novú éru budovania väčšej odolnosti a nezávislosti štátov, firiem, inštitúcií i jednotlivcov. Každý môže uchopiť túto výzvu podľa vlastných možností a prispeť tak k celkovej transformácii spoločnosti smerom k väčšej udržateľnosti. Príkladom môže byť aj prax Prezidentského paláca v Bratislave.

CEEC: Zárukou ďalšieho rastu už nie sú fosílne palivá, ale obnoviteľné zdroje
Analýza
05.12.2022
Tomáš Čorej
CEEC: Zárukou ďalšieho rastu už nie sú fosílne palivá, ale obnoviteľné zdroje

Stredoeurópska energetická konferencia priniesla debaty popredných expertov na témy zelenej tranzície a energetickej bezpečnosti v čase vojny na Ukrajine. Na každý dolár investovaný do fosílnych palív dnes pripadá dolár a päťdesiat centov na čisté energie. Stále to však nestačí.

Klimatický summit priniesol nový fond solidarity. Inak je posun malý
Analýza
22.11.2022
Viera Minarovičová
Klimatický summit priniesol nový fond solidarity. Inak je posun malý

Počas summitu OSN o klíme COP27 v egyptskom Sharm el-Sheiku sa rozvinuté krajiny sveta zaviazali vytvoriť nový fond, z ktorého budú kompenzovať chudobným štátom straty spôsobené otepľovaním planéty. Klimatická kríza sa stáva súčasťou ľudských práv.

Ako chce Európska komisia riešiť energetickú krízu?
Analýza
06.10.2022
Michal Sura
Ako chce Európska komisia riešiť energetickú krízu?

Dovoz akýchkoľvek fosílnych palív do EÚ nie je udržateľnou energetickou stratégiou. Trvalým riešením z hľadiska bezpečnosti i ochrany klímy je intenzívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a vývoj domácich zelených technológií. Aktuálne sú však ceny plynu a elektriny top prioritou, ktorú Brusel musí riešiť a zohľadňovať komplexné záujmy členských štátov.

Maďarsko je nanajvýš volebná autokracia, hovorí Európsky parlament
Analýza
22.09.2022
Vratislav Havlík
Maďarsko je nanajvýš volebná autokracia, hovorí Európsky parlament

Maďarská vláda kradne a rezignovala na štandardnú demokraciu, pričom inštitúcie EÚ sa už na to odmietajú len prizerať - uvádza vo svojej analýze docent Vratislav Havlík z Masarykovej univerzity. Vysvetľuje, že Orbán rozbehol hru, ktorú nemôže vyhrať a opäť sa uchýli k svojmu nekonečnému pragmatizmu.

Ukrajina, energetika i stav demokracie – Šéfka EK predstavila riešenia
Analýza
15.09.2022
Miroslava Pisklová
Ukrajina, energetika i stav demokracie – Šéfka EK predstavila riešenia

Európska komisia avizuje veľkú reformu energetického trhu a zastropovanie ziskov neplynových energetických spoločností. Uviedla to predsedníčka EK Ursula Von der Leyen v prejave o stave EÚ. Niektoré dôležité body však prekvapivo nezmienila.

Rusko už oficiálne nie je pre NATO partner, ale hrozba
Analýza
19.07.2022
Juraj Sýkora
Rusko už oficiálne nie je pre NATO partner, ale hrozba

Severoatlantická aliancia sa počas summitu v Madride adaptovala na novú bezpečnostnú situáciu vo svete prijatím aktualizovanej strategickej koncepcie. Posilňuje svoju odolnosť voči hybridným útokom, ktoré môžu aktivovať článok 5 a zriaďuje aj miliardový Inovačný fond.

Francúzsky prezident je po voľbách oslabený. Extrémisti oslavujú
Analýza
24.06.2022
Miroslava Pisklová
Francúzsky prezident je po voľbách oslabený. Extrémisti oslavujú

Emmanuel Macron stratil väčšinu v parlamente. Na presadenie svojich návrhov bude musieť venovať veľa úsilia na vyjednávanie s posilnenou opozíciou. To ho môže oberať o energiu potrebnú na leadership v rámci EÚ.

Vojenský potenciál NATO sa po vstupe Fínska a Švédska značne zvýši
Analýza
10.06.2022
Juraj Sýkora
Vojenský potenciál NATO sa po vstupe Fínska a Švédska značne zvýši

Vyššia kyberbezpečnosť, vedenie vojny v arktických podmienkach i sofistikované obranné spôsobilosti - to všetko môže priniesť vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie, o ktorý obe krajiny požiadali. V ceste im stojí len Turecko.

Francúzsko je stále na križovatke. Rozhodne sa v júni
Analýza
10.05.2022
Miroslava Pisklová
Francúzsko je stále na križovatke. Rozhodne sa v júni

Volebným víťazstvom sa voľby pre Emmanuela Macrona neskončili. V krajine významne narástla popularita krajnej pravice a formuje sa dravá ľavicová koalícia. Až júnové parlamentné voľby odpovedia, kam sa bude Francúzsko najbližších päť rokov uberať.

Slovensko má možnosti nahrádzať ruský plyn z iných zdrojov
Analýza
05.05.2022
Michal Sura
Slovensko má možnosti nahrádzať ruský plyn z iných zdrojov

Jasne na základe konkrétnych čísiel ilustruje energetický analytik Michal Sura riešenia náhrady ruského plynu. Slovensko síce dokázalo znížiť závislosť na dovoze ruského plynu od roku 2020, ale stále patrí medzi najviac plynofikované krajiny v EÚ a nutne musí dekarbonizovať svoju energetiku.

Šance na oživenie Iránskej jadrovej dohody sú veľmi priaznivé
Analýza
30.03.2022
Juraj Sýkora
Šance na oživenie Iránskej jadrovej dohody sú veľmi priaznivé

Vojna na Ukrajine zásadne zmenila medzinárodnú politiku a dnes sú šance na uzavretie Iránskej jadrovej dohody väčšie ako začiatkom tohto roka. Rokovania sú náročné, ale dnes je hlavný vyjednávač EÚ v Teheráne, aby vyjednal posledné úskalia brániace dosiahnutiu dohody.

Čína mohla z vojny na Ukrajine iba získať. Teraz sa to mení
Analýza
17.03.2022
Martin Šebeňa
Čína mohla z vojny na Ukrajine iba získať. Teraz sa to mení

Rusko sa v dôsledku vyčerpania z vojny a drastických sankcií môže stať oveľa závislejšie na Číne, ako sa pôvodne predpokladalo. Peking sa správa čisto pragmaticky a je pravdepodobné, že nebude schopný ani ochotný Moskve pomôcť tak, ako si predstavovala.

Čelíme najväčšej surovinovej kríze od roku 1973 a stúpa riziko globálnych nepokojov
Analýza
12.03.2022
Eva Mihočková
Čelíme najväčšej surovinovej kríze od roku 1973 a stúpa riziko globálnych nepokojov

Vojna na Ukrajine a sankcie uvalené na Rusko budú mať obrovské následky na svetové hospodárstvo. Hrozí hlad, výpadky produkcie, ešte vyššia inflácia i ohrozenie rozvoja elektromobility. To všetko môže vyvolať nepokoje v mnohých krajinách a spustiť migračnú krízu.

Protiruským sankciám chýba správna komunikácia i aplikácia
Analýza
04.03.2022
Martin Chovančík
Protiruským sankciám chýba správna komunikácia i aplikácia

Západ uvalil na Rusko nevídané sankcie a celý svet čaká, či zaberú. Ale skúsenosti z histórie nám ukazujú, že rovnako ako obsah sankčných balíkov je dôležitá aj ich strategická komunikácia a postupné nabaľovanie. To zatiaľ v snahe zatlačiť na Rusko chýba.

Aké sú dôvody ruskej invázie na Ukrajinu a scenáre ďalšieho vývoja?
Analýza
02.03.2022
Pavel Havlíček
Aké sú dôvody ruskej invázie na Ukrajinu a scenáre ďalšieho vývoja?

Putin stavil všetko na jednu kartu - osud seba i svojej krajiny. Je chorobne posadnutý ruskou a ukrajinskou históriou a vojnu s Ukrajinou berie veľmi emocionálne. V hre je teraz zrútenie ruskej ekonomiky, partizánska vojna, aj palácový prevrat.

Aké má Ukrajina šance brániť sa proti ruskej invázii?
Analýza
27.02.2022
Juraj Sýkora
Aké má Ukrajina šance brániť sa proti ruskej invázii?

Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Moskva do bojov nasadila konvenčné balistické a riadené rakety, v teréne sú tanky i výsadkári. Západ by mal na potrestanie ruskej agresie a ochranu Ukrajiny urobiť oveľa viac. Mohlo by Rusko reagovať použitím jadrových zbraní?


Na stole je devastačná zbraň proti Rusku, ale bolela by aj Západ
Analýza
05.02.2022
Juraj Sýkora
Na stole je devastačná zbraň proti Rusku, ale bolela by aj Západ

Prípadnú ruskú agresivitu voči Ukrajine by mohla veľmi efektívne odvrátiť reálna hrozba naozaj bolestivých ekonomických sankcií. Azda najsilnejšou z nich je odstrihnutie Ruska od finančnej transakčnej siete SWIFT. Následky by boli devastačné.

Kríza v Kazachstane – politický boj za zavretými dverami
Analýza
25.01.2022
Anna Jordanová
Kríza v Kazachstane – politický boj za zavretými dverami

Krvavé nepokoje v uliciach Kazachstanu utíchli, ale kríza nie je zažehnaná a krajinu čakajú ťažké časy. Začiatkom januára vyhnali ľudí do ulíc sociálne dôvody, ale neskôr sa pridala aj politická nespokojnosť. Aké je pozadie konfliktu a ďalšie scenáre vývoja?

Odmietanie obrannej zmluvy s USA je nepochopením našich národných záujmov
Analýza
21.01.2022
Peter Terem
Odmietanie obrannej zmluvy s USA je nepochopením našich národných záujmov

Slovensko opäť debatuje o svojej zahranično-politickej orientácii, čím sa myšlienkovo vracia späť do 90-tych rokov. Odklon od Západu však v dejinách strednej Európy bránil napĺňaniu emancipačných snáh národov a štátov.

Dovoz jadrových zbraní na Slovensko je absurdná myšlienka
Analýza
20.01.2022
Juraj Sýkora
Dovoz jadrových zbraní na Slovensko je absurdná myšlienka

Niektorí odporcovia obrannej zmluvy s USA sa proti nej snažia bojovať aj šírením poplašných správ, že Američania by mohli následne priviezť na Slovensko jadrové zbrane. Túto predstavu je možné pomerne jednoducho vyvrátiť faktickými argumentmi.

OECD neodporúča prijať Krajniakov rodičovský bonus
Analýza
19.01.2022
Eva Mihočková
OECD neodporúča prijať Krajniakov rodičovský bonus

Pravidelná hodnotiaca správa OECD poukazuje na slabé miesta dvoch zásadných reforiem slovenskej vlády. Organizácia spochybnila časť dôchodkovej reformy a odporúča aj inú koncepciu daňovej reformy Igora Matoviča.

Viac očkujte, pridajte v reformách! Odkazuje OECD Slovensku
Analýza
16.01.2022
Mathias Cormann
Viac očkujte, pridajte v reformách! Odkazuje OECD Slovensku

Ak sa má Slovensko vrátiť na dráhu rastu a prosperity, musí zvýšiť mieru zaočkovania a zamerať sa na štrukturálne reformy súvisiace so starnutím obyvateľstva. Tvrdí to generálny tajomník OECD Mathias Cormann.

Akčné mestá bojujú s klimatickou zmenou rýchlejšie ako štáty
Analýza
30.12.2021
Liliana Rástocká
Akčné mestá bojujú s klimatickou zmenou rýchlejšie ako štáty

Mestská infraštruktúra je mimoriadne zraniteľná voči klimatickým zmenám. Následky budú výrazné už v roku 2050. Moderné adaptačné trendy sa sústreďujú najmä do oblasti energetických a dopravných riešení.

Odvrátená tvár Plánu obnovy: Akú cenu majú obrovské investície?
Analýza
28.12.2021
Zsolt Gál
Odvrátená tvár Plánu obnovy: Akú cenu majú obrovské investície?

Miliardy eur z Plánu obnovy narážajú na tvrdú kritiku - prichádzajú neskoro, zvyšujú rekordnú infláciu a rozbíjajú pravidlá eurozóny. Návrat do normálu k udržateľným verejným financiám je v nedohľadne.

Fotovoltaika v železničnej doprave
Analýza
20.12.2021
Oldřich Sklenář
Fotovoltaika v železničnej doprave

Železničný sektor má potenciál stať sa jedným z pilierov udržateľnej dopravy. Rozvoj železníc pomáha zmierňovať klimatické zmeny, najmä ak využíva ako zdroj energie fotovoltaiku.

Sme veľmi nebezpečný región. V4 nám môže pomôcť
Analýza
14.12.2021
Eva Mihočková
Sme veľmi nebezpečný región. V4 nám môže pomôcť

Nemali by sme dovoliť Maďarsku, aby si prisvojilo V4. Ak správne chápeme toto regionálne zoskupenie, môže mať veľký význam. Slovensko bude na budúci rok predsedať V4 i Slavkovskému formátu S3. Ako je možné využiť slovenské predsedníctvo?

Stredoeurópska energetická konferencia: Mnohé tváre dekarbonizácie
Analýza
02.12.2021
Matúš Mišík
Stredoeurópska energetická konferencia: Mnohé tváre dekarbonizácie

Globálnemu energetickému obchodu už v budúcnosti nebude dominovať ropa a plyn. Hlavnou komoditou sa stane vodík a nerastné suroviny potrebné pri výrobe batérií a obnoviteľných zdrojov energie. Aj o tom bol 15. ročník Stredoeurópskej energetickej konferencie.

Ako skrotiť jadrové zbrojenie? USA majú aj strategickú nevýhodu.
Analýza
19.11.2021
Juraj Sýkora
Ako skrotiť jadrové zbrojenie? USA majú aj strategickú nevýhodu.

Riziko nukleárneho konfliktu bolo za posledné roky vyššie ako počas studenej vojny. Znížiť ho má zmluva o kontrole jadrových zbraní New START, ktorá zaväzuje USA a Rusko nezvyšovať svoj jadrový arzenál nad provízie povolené v zmluve. 


Dekarbonizácia EÚ je dobrá príležitosť, hoci niektoré krajiny sa jej bránia
Analýza
03.11.2021
Matúš Mišík
Dekarbonizácia EÚ je dobrá príležitosť, hoci niektoré krajiny sa jej bránia

Dekarbonizácia je stále veľmi drahý proces, ale je to jediná cesta, po ktorej môže Európa udržateľne kráčať ďalej. Prechod na bezuhlíkovú ekonomiku prináša aj atraktívnu príležitosť stať sa technologickým premiantom.

Ceny energií zdvíha dopyt i Rusko, ktoré chce dať EÚ príučku
Analýza
27.10.2021
Andrej Nosko
Ceny energií zdvíha dopyt i Rusko, ktoré chce dať EÚ príučku

Plyn a elektrina sú čoraz drahšie. Príčinu treba hľadať v kombinácii faktorov, ktoré len čiastočne súvisia s plánmi na zelenú transformáciu. Proces prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku bude mimoriadne náročný a dá sa porovnať s ekonomickou transformáciou postkomunistických krajín po páde želenej opony.

Afganistan: Anatómia víťazstva Talibanu a prečo k tomu došlo?
Analýza
25.09.2021
Barbara Kelemen
Afganistan: Anatómia víťazstva Talibanu a prečo k tomu došlo?

Hlavnou otázkou zostáva, či Taliban dodrží svoj sľub nedovoliť zahraničným teroristom operovať v krajine a či sa Afganistan opäť stane inkubátorom terorizmu.

Nádej na zmenu v nedohľadne: opäť odložené voľby v Palestíne
Analýza
25.06.2021
Andrea Ratkošová
Nádej na zmenu v nedohľadne: opäť odložené voľby v Palestíne

Tak dlho očakávané prezidentské a parlamentné voľby v Palestíne, ktoré sa mali uskutočniť po 15 rokoch, boli na konci apríla opäť odložené. Ich realizácia sa však spochybňovala už od ich vyhlásenia v januári 2021. Pre časť palestínskej spoločnosti predstavovala možnosť hodiť hlas do urny nádej na zmenu k lepšiemu a prílev mladej generácie politikov, pre iných symbolizovala oficiálne potvrdenie náklonnosti k Hamasu. Tretia skupina účasť na voľbách hlasne odmietla.

Koniec pokrytectva pri obchode s Čínou?
Analýza
08.04.2021
Patrícia Guzlejová
Koniec pokrytectva pri obchode s Čínou?

Spletité obchodné vzťahy globalizovaného sveta sú častokrát spájané s výhodou, urýchlenia a zefektívnenia výroby tovarov a služieb ponúkaných občanom krajín celého sveta. Prepojenosť však zo sebou prináša aj riziká. Problém, ktorý vznikol tisíce kilometrov ďaleko, má dnes vplyv na ceny, obchod a dostupnosť tovarov aj u nás doma. Spor Európskej únie s druhým najväčším obchodným partnerom, preto môže ovplyvniť ako európsku tak aj slovenskú ekonomiku.

Bude environmentálna politika Joea Bidena naozaj multilaterálna?
Analýza
23.03.2021
Lucia Csajková
Bude environmentálna politika Joea Bidena naozaj multilaterálna?

Od nástupu do úradu sa Joe Biden značne dištancoval od politík svojho predchodcu Donalda Trumpa. Inak to nebolo ani v rámci environmentálnej politiky. Už prvý týždeň vo funkcii podnikol razantné kroky. Ohlásil návrat k parížskej klimatickej dohode a podpísal niekoľko prezidentských nariadení o klíme. Naznačil tým, že jeho environmentálna politika sa bude v nasledujúcich štyroch rokoch prikláňať k multilateralizmu. Avšak je tento predpoklad správny?