>
Zahraničná politika
>
Aj pracovníci online platforiem musia mať nárok na dovolenku, PN a minimálnu mzdu

Aj pracovníci online platforiem musia mať nárok na dovolenku, PN a minimálnu mzdu

Eva Mihočková, 07.11.2021

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Nord Stream 2 nesmie byť výnimkou pre Rusko


Nemecký regulátor pozastavil certifikáciu plynovodu Nord Stream 2. Expert SFPA Karel Hirman vo videorozhovore vysvetľuje, ako to ovplyvní trh s plynom a za akých podmienok by ruský projekt mohol dostať zelenú.


Ako Poľsko prekrúca právny štát a prečo nepožiada Frontex o pomoc

Poľský ústavný súd odmietol uznať nadradenosť európskeho práva nad poľskou ústavou. Europoslanec za Progresívne Slovensko Michal Šimečka v rozhovore vysvetľuje, prečo je to len zástupný problém a ako by EÚ mohla pomôcť riešiť migračnú krízu na poľsko-bieloruských hraniciach.

Lukašenko je ako šialenec. Sankcie proti Bielorusku treba nastaviť inak

Ales Alachnovič je blízky spolupracovník bieloruskej opozičnej líderky Svetlany Cichanovskej. V rozhovore vysvetľuje, prečo sa Bielorusi nepustili do generálneho štrajku a ako by mali vyzerať efektívne sankcie EÚ proti Lukašenkovmu režimu.

Nová česká vláda môže mať podobné problémy ako slovenská

V Prahe sa formuje nová vládna koalícia, ktorá sľubuje zmenu politického štýlu. Vláda zložená z piatich strán však môže čeliť názorovým rozporom.

Nemeckí zelení a liberáli prenesú svoje témy aj do európskej politiky

“Dajme Nemcom čas. Rokovania o novej vláde nie sú ľahké a v minulosti sa už stalo, že výsledkom boli aj prekvapenia,” hovorí v rozhovore pre Zahraničnú politiku Tomáš Kozák z Ministerstva zahraničných vecí SR. Zatiaľ je jasné len to, že v Nemecku sa skončila veľká éra, ktorá ovplyvnila aj Európu a celý svet. Čo ju nahradí a ako to ovplyvní Slovensko?

Pred rokom 2020 pracovalo systémom homeoffice len päť percent pracovníkov. Po nástupe koronakrízy je to už 40 percent. Mnoho ľudí vymenilo kanceláriu za vlastnú obývačku a výsledkom je, že sa začali stierať rozdiely medzi prácou a súkromím. To si u mnohých vyberá svoju daň na rodinnom živote a duševnom zdraví. 

„Je množstvo ľudí, ktorým to výrazne zmenilo život. Je ťažké vysvetliť deťom, že mama musí teraz pracovať a byť pripojená, keď na to doteraz neboli zvyknuté,“ hovorí europoslankyňa za stranu Smer Monika Beňová vo videorozhovore pre Zahraničnú politiku. 

Preto viaceré európske krajiny vrátane Slovensku už zaviedli do svojich právnych systémov právo na odpojenie. V praxi to znamená, že zamestnávateľ môže vyžadovať od svojho zamestnanca na homeoffice výkon pracovných povinností len v presne vymedzenom čase. Rovnakú legislatívu teraz prijíma aj Európsky parlament. 

„Nepôjde o duplicitnú úpravu. Európsky parlament je tu pre všetkých občanov EÚ a stále existujú krajiny, kde právo na odpojenie ešte nie je upravené v národnej legislatíve. Preto bude definované na európskej úrovni ako základné právo, ktoré bude platiť rovnako v celej Únii. Ide len o minimálnu harmonizáciu,“ vysvetľuje europoslankyňa. 

Vo videorozhovore zároveň vysvetľuje, či právo na odpojenie nebude znamenať stratu časovej flexibility zamestnancov pracujúcich z domu, ktorí sa v čase koronakrízy potrebujú zároveň postarať o deti, ktoré nemôžu chodiť do školy.

Počas pandémie enormne narástol aj sektor digitálnych platforiem, najmä donáškových služieb. Na európskej úrovni sa už pripravuje legislatíva, ktorá má zabezpečiť ich pracovníkom minimálnu sociálnu ochranu. Podľa septembrového uznesenia Európskeho parlamentu by mali mať podobnú ochranu ako zamestnanci a to bez ohľadu na ich pracovný status. 

„Naša ambícia je, aby títo ľudia mali minimálne nárok na dovolenku, PN a minimálnu mzdu. Ale sme na tenkom ľade, lebo vieme, že sociálna politika je v kompetencii národných štátov. Ale môžeme sa pokúsiť aspoň o harmonizáciu nejakých oblastí, kde by platili nejaké minimálne parametre,“ vysvetľuje Monika Beňová.

Europoslankyňa v rozhovore reaguje aj na kritiku spoločnosti UBER, podľa ktorej bude takáto legislatíva škodlivá, pretože pripraví pracovníkov digitálnych platforiem o flexibilitu. Monika Beňová zároveň komentovala nastavenie európskej minimálnej mzdy i možnosti, ako by mohla EÚ vstúpiť do zmierňovania dopadov zdražovania plynu a elektriny spoločným nákupom komodít na energetickom trhu. Viac sa dozviete vo videorozhovore.

Rozhovor si môžete vypočuť aj vo svojej obľúbenej podcastovej aplikácii