Komunikácia o EÚ s verejnosťou je dlhodobou výzvou pre slovenské politické elity, obzvlášť v čase pandemickej krízy, keď obyvatelia očakávajú efektívne riešenia napríklad v otázke zabezpečenia vakcín. Slovensko má v dialógu medzery, čo sa ukazuje napríklad najnižšou účasťou v eurovoľbách spomedzi členských štátov. Zmenu by mohla priniesť Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá poskytne sériu otvorených debát pre širokú verejnosť i odborné semináre zamerané na konkrétne európske témy. Prinavráti dôveru občanov v európsky projekt? Ako dať priestor konštruktívnej kritike EÚ?

Foto: Budúcnosť Európy / Európsky parlament 2020

Dopyt a ponuka sú základnými konceptmi v ekonómii, ale uplatňujú sa aj v politike a komunikácii. Poďme sa najprv pozrieť na dopyt. Počas diskusie sme sa pokúšali zistiť, či Slováci majú záujem o európske témy a nakoľko považujú Európsku úniu za dôležitého politického aktéra.

„Neviem, či je správne, že EÚ vypláva na povrch počas krízy. Menej v obdobiach, keď sa nám relatívne lepšie žije, pričom si neuvedomujeme, že aj vďaka nej. Aktuálna situácia je však možno príležitosťou ukázať, čo reálne Únia počas kríz robí,“ uviedla Ľubica Karvašová, poradkyňa vlády pre európske záležitosti.

Podľa Petra Kmeca, podpredsedu Európskeho výboru parlamentu, sa Slováci o EÚ momentálne zaujímajú v kontexte pandémie a vakcinačnej politiky. Slovenská a európska politika sa čoraz viac prelínajú, a tak to považuje za logický dôsledok aktuálnej situácie. Netrúfa si odhadnúť, či záujem po pandémii zas opadne.

Pre obstarávanie vakcín je zas EÚ opakovane terčom kritiky. Dodávky vakcín meškajú, komunikácia je pre občanov neraz príliš technická a zložitá. Európska integrácia nemá dobrú povesť a mnohí občania sa stavajú proti odovzdávaniu ďalších kompetencií Bruselu.

„Dá sa povedať, že Únia je zložitá a ťažko pochopiteľná. Vzniká dojem, že Brusel sa nezaoberá problémami, ktoré trápia Slovákov, a viac sa zaoberá sám sebou. Je potom na nás, ako komunikujeme a ako posúvame informácie smerom domov k občanom, aby sme im to vysvetlili,“ objasnila diplomatka Petra Vargová, stála predstaviteľka SR pri EÚ.

Slovenské európske kampane

Analytik Patrik Kováč predstavil prehľadovú analýzu komunikačných kampaní vlády týkajúcich sa európskych tém, spracovanú v rámci projektu IMCODED v spolupráci s Katedrou politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. V krátkej prezentácii boli porovnané kampane predchádzajúce vstupu do EÚ, Schengenu a eurozóny a slovenské predsedníctvo v Rade EÚ.

Všetky kampane podľa neho mali spoločnú absenciu jednoznačných kritérií na hodnotenie úspechu. Vyzdvihol tú, ktorá sprevádzala prijímanie eura. Následne uvedené štyri kampane porovnal s pripravovanou Konferenciou o budúcnosti Európy, ktorá by sa mala začať 9. mája.

Vláda na ňu v rámci koncepcie z dielne ministerstva zahraničných vecí vyčlenila 130 000 eur, čo je v porovnaní ostatnými kampaňami len zlomková suma. Koncepcia počíta s tromi veľkými konferenciami, so sériou odborných podujatí na platforme Národný konvent a komunikačnou kampaňou s celkovým rozpočtom len približne 10 000 eur mesačne.

Podľa Petry Vargovej to nie je problém, pretože na podujatiach sa bude technicky a finančne okrem vlády podieľať Zastúpenie Európskej komisie a Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. Zároveň považuje vládnu koncepciu len za základný rámec, ktorý je možné doplniť o ďalšie sprievodné podujatia a aktivity.

Čo prinesie Konferencia o budúcnosti Európy

Slovákom sú však európske inštitúcie stále vzdialené. Nie sú v tom sami, aj občania v iných štátoch sa sťažovali, že sa lídri pri voľbe šéfa Európskej komisie neriadili výsledkom volieb do Európskeho parlamentu. Podobne sa názory občanov nepretavili do reality na vlaňajšom samite v Sibiu, keďže členské štáty sa nevedeli zhodnúť na ďalšom smerovaní Únie. Bude to tentoraz inak?

Pôvodne sa konferencia mala začať vlani a trvať dva roky, ale pre koronu a spory európskych inštitúcií o jej vedenie sa opakovane odkladala. Napokon ju povedie kolektívne predsedníctvo zostavené z predstaviteľov Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Komisie.

„Účinné kampane boli tie, ktoré mali stanovený jasný cieľ, ale pri Konferencii o budúcnosti Európy ho ťažko definovať. Nevieme vopred povedať, čo z diskusií vyplynie,“ uviedla Ľubica Karvašová, poradkyňa vlády pre európske záležitosti. Problém však nemusí byť len s cieľom, ale aj s časovým rámcom. Pôvodne mala trvať dva roky, po novom len rok, s tým, že sa skončí počas francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ na jar 2022.

Je to logické, keďže celú konferenciu inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Načasovanie nie je náhodné. Na jar 2022 sa bude uchádzať o znovuzvolenie a európska politika patrila a patrí medzi jeho politické priority. Podľa Karvašovej a Kmeca to nie je problém. Naopak, politizácia konferencie môže byť prínosná – európske témy dostane do popredia a poskytne dostatočný priestor kritikom, ktorí by sa v opačnom prípade mohli cítiť nevypočutí.

Ako zmenil Sputnik vnímanie SR a obraz SR v zahraničí

Na slovenskej politickej scéne vyvolal nákup ruskej vakcíny Sputnik V rozruch a stal sa rozbuškou vládnej krízy. Európski diplomati v Bruseli leteckú dodávku z Ruska zaznamenali, ale diskusia nebola čierno-biela a vášne zostali pod kontrolou.

„Na oficiálnych rokovaniach vám nikto nepovie nejakú oficiálnu výhradu. Úprimne, Slovensko takýto krok neurobilo prvé, ruské a čínske vakcíny kúpilo ako prvé Maďarsko. Slovensko pritom rozhodovalo na základe aktuálnej epidemiologickej situácie a vakcíny zo spoločných očakávaní neprichádzajú tak, ako sa očakávalo,“ skonštatovala Vargová.

Podľa najvyššie postavenej slovenskej diplomatky viacero štátov hľadalo riešenia, ako rýchlejšie zohnať vakcíny. S ruským výrobcom už v tom čase rokovali aj iné členské štáty, a preto slovenské kroky z európskeho hľadiska nepovažuje za problematické.

Ľubica Karvašová, ktorá tiež v minulosti pôsobila na Stálom zastúpení SR v Bruseli, uviedla, že konanie Slovenska viacerých európskych partnerov prekvapilo a zaujalo, ale nebol problém ho vysvetliť. Netrúfla si v tejto fáze hodnotiť, či nákup Sputniku V určitým spôsobom zmenil vnímanie Slovenska v Bruseli. Pre zahraničných partnerov a imidž Slovenska je podľa nej dôležité, či koná vypočítateľne a konzistentne, nie to, či jednorazovo kúpi ruskú vakcínu.

Článok vychádza v súvislosti s konferenciou „EÚ v roku 2021: Slovensko a budúcnosť integrácie“, ktorú zorganizovalo Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA) v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR) 19. marca 2021.