>
Zahraničná politika
>
Nemeckí zelení a liberáli prenesú svoje témy aj do európskej politiky

Nemeckí zelení a liberáli prenesú svoje témy aj do európskej politiky

Eva Mihočková, 10.10.2021

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Európa prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

Trend v Európe a vo svete je jednoznačný - skracovanie pracovného týždňa. Zamestnanci odpracujú menej času pri zachovaní rovnakej mzdy a produktivity. Novinka vyvoláva aj negatívne očakávania, ale podľa šéfky KOZ Moniky Uhlerovej sú to tie isté obavy, ktoré ľudia prežívali v roku 1968 pri predlžovaní víkendu na dva dni.

Ťažké rokovania

V Berlíne pokračujú rokovania o zostavení novej nemeckej vlády. Je isté, že v nej budú sedieť Zelení a Liberáli (FDP). Ich dohoda sa zrodila už tesne po voľbách. Na sformovanie koalície však potrebujú aj tretieho partnera a začiatkom októbra to vyzeralo tak, že sa ním stanú sociálni demokrati (SPD). Generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí na MZV SR Tomáš Kozák však hovorí, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. 

“Rokovania nie sú ľahké. Aj v minulosti sa stávalo, že keď už sa zdalo, že koalícia je hotová, nakoniec sa všetko otočilo. Takže dajme si čas a Nemcom tiež,” hovorí T. Kozák pre Zahraničnú politiku. 

Už dnes je však možné s istotou povedať, že v novej nemeckej vláde budú sedieť Zelení a Liberáli, ktorí majú na mnohé otázky opačné názory. Prejavilo sa to už pri náklonnosti k výberu tretieho koaličného partnera, kde Zelení tradične preferovali sociálnych demokratov, s ktorými ich spája pohľad od stredu do ľava. Liberáli by sa zasa komfortnejšie cítili v koalícii s pravicovými kresťanskými demokratmi CDÚ-CSÚ, kde by mali viac prienikov napríklad v otázke daní. 

Zelení vs. Liberáli

Preto sa analytici obávajú, že prítomnosť Zelených a Liberálov v jednej koalícii môže byť zárodkom budúcich konfliktov a menšej akcieschopnosti. Nemajú rovnaké názory ani na kľúčovú tému nemeckých volieb i európskej politiky, ktorou je boj proti klimatickým zmenám. Kým Zelení tlačia na štátnu reguláciu a čo najskorší zákaz výroby klasických spaľovacích motorov, Liberáli by radšej prenechali tento proces na prirodzený vývoj na trhu. Výsledok ich ideového súboja ovplyvní aj EÚ. 

“Pre Zelených je hlavnou témou ekológia a udržateľná spoločnosť. FDP sú známi svojou daňovou politikou a mimoriadne prísnou fiškálnou politikou na úrovni EÚ. Tieto oblasti zadefinujú nemeckú politiku a prenesie sa to aj na úroveň EÚ,” hovorí Tomáš Kozák. 

Na druhej strane stojí historická skúsenosť, že nemecká vláda dokáže byť funkčná a efektívna aj v prípade koalície strán na opačných stranách politického spektra. Aj Angela Merkelová úspešne viedla koalíciu pravicovej CDÚ-CSÚ a ľavicovej SPD. Dôležitou však bude úloha a autorita nového kancelára, ktorého zodpovednosťou bude pomáhať dosiahnuť koaličné kompromisy. Angela Merkelová bola v tomto umení mimoriadne úspešná. Otázkou je, ako sa ho zhostí nový nemecký kancelár.

Zabudnutá V4?

Odchádzajúca nemecká kancelárka pochádzala z Východného Nemecka a dôverne poznala komunistický režim. Preto mala ako vrcholová politička určité pochopenie pre vývoj v postkomunistických krajinách. S jej odchodom dochádza v Nemecku ku generačnej obmene politikov a s tou by sa mohlo vytratiť aj toto pochopenie pre špecifiká vývoja v nových členských štátoch. 

“Zachytil som takéto vyjadrenia analytikov. Nie je to v záujme nikoho. Celé je to o tom, či vy ako krajina, dokážete s partnermi ako je Nemecko identifikovať spoločnú tému a nájsť prieniky, ktoré pomôžu obom stranám a potom tieto nápady preniesť na európsku pôdu. Je to obojstranná cesta,” komentuje tieto obavy T. Kozák. 

S novým nemeckým kancelárom sa zmení aj dynamika vzťahov a mocenské siločiary v EÚ. Prejaviť by sa to mohlo aj na fungovaní francúzsko-nemeckého motora európskeho vývoja. Angela Merkelová mala pomerne blízky vzťah s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý s ňou konzultoval niektoré svoje zásadné vízie v európskej politike. 

Teraz pozorovatelia očakávajú, že francúzsky prezident sa môže snažiť získať dominantné slovo v európskej politike a nemecká časť motora by ustúpila tej francúzskej. “Použijem prirovnanie s automobilom. Motor je dôležitý, ale aby auto fungovalo, musí mať aj iné časti a to sú členské štáty EÚ. Európa nefunguje tak, či má niekto na vrch alebo nie. EÚ je o tom, či členský štát dokáže svoj návrh predstaviť tak, aby bol v záujme celej EÚ,” dodáva T. Kozák.

Rozhovor si môžete vypočuť aj vo svojej obľúbenej podcastovej aplikácii