.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Pozastavenie schvaľovania plynovodu Nord Stream 2 nemeckým regulátorom mohlo byť pre Moskvu prekvapivým krokom. Ak však má byť tento projekt uvedený do prevádzky v súlade s európskymi pravidlami, iná možnosť neexistovala.
„Akákoľvek dohoda na osobitných podmienkach pre Gazprom, ktoré by sa vymykali štandardnému európskemu rámcu, by mohla mať ďalekosiahle dopady na plynárenstvo i na celú Európsku úniu,“ varuje vo videorozhovore energetický expert SFPA Karel Hirman
Dodáva, že projekt Nord Stream 2 sa stal prípadovou štúdiou, na ktorej môžeme vidieť reálne fungovanie Európskej únie a vývoj vzťahov s našim strategickým partnerom a súčasne aj súperom, akým je práve Rusko. Už samotné schválenie výstavby sprevádzali okolnosti, ktoré vyvolávali kontroverzie. Proces nezastavila ani ruská anexia Krymu a okupácia Donbasu, nesúhlas Poľska, pobaltských štátov, Švédska ale aj Slovenska.
Podľa K. Hirmana bolo dostavaniu plynovodu neodvrátiteľné. Stále je však možné zabrániť tomu, aby bol uvedený do prevádzky v rozpore s platnou európskou legislatívou. „Je dôležité, aby nebol vytvorený precedens udeľovania výnimiek pre tretiu stranu, v tomto prípade vo forme dohody medzi Berlínom a Moskvou poza chrbát zvyšných členských krajín,“ hovorí expert SFPA.
Akýkoľvek plynovod na území EÚ musí spĺňať dve základné podmienky. Prvou je unbundling, čo znamená, že operátor plynovodu musí byť jasne oddelený od prepravcu a vlastníka plynu, ktorý sa v potrubiach nachádza.
Nemecký regulátor v tomto smere skonštatoval, že spoločnosť Nord Stream 2 Švajčiarsko AG, nezodpovedá pravidlám nemeckej resp. európskej legislatívy a preto musí byť certifikácia pozastavená, kým sa problém nevyrieši. Druhá podmienka je prístup konkurencie do prepravných sietí, ktorý má vylúčiť možnosť monopolného postavenia Gazpromu. Otázne však je, či takáto konkurencia vôbec existuje.
„To stavia Rusko do pozície, kedy by muselo zmeniť svoju legislatívu, zrušiť monopolné postavenie Gazpromu a povoliť niektorým ruským ropným spoločnostiam, napríklad Rosneft, exportovať plyn cez spomínaný plynovod,“ vysvetľuje K. Hirman.
Vladimír Putin vyhlásil, že ak nemecké regulačné orgány schvália Nord Stream 2, Rusko okamžite zvýši dodávky plynu do Európy. Z toho vyplýva, že Nord Stream 2 nemožno považovať len za komerčný projekt, ako to prezentoval Berlín a Moskva. Slová ruského prezidenta dokazujú, že ide o geopolitický projekt. Aké to môže mať následky pre Európu a ako do celej mocensko-plynovej hry zapadá zelená transformácia európskej energetiky, sa dozviete vo videorozhovore, ktorý vznikol v spolupráci SFPA a nadácie Friedrich Ebert Stiftung.
