.svg)
Juraj Hajko
Je bývalý výskumný pracovník SFPA a bývalý šéfredaktor portálu Zahraničná politika. Zameriaval sa na dianie v Európskej únii, Francúzsku a Severnom Macedónsku. Momentálne je doktorandom na Masarykovej univerzite, kde v minulosti študoval medzinárodné vzťahy a bezpečnostné a strategické štúdiá.
Komunikácia o EÚ s verejnosťou je dlhodobou výzvou pre slovenské politické elity, obzvlášť v čase pandemickej krízy, keď obyvatelia očakávajú efektívne riešenia napríklad v otázke zabezpečenia vakcín. Slovensko má v dialógu medzery, čo sa ukazuje napríklad najnižšou účasťou v eurovoľbách spomedzi členských štátov. Zmenu by mohla priniesť Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá poskytne sériu otvorených debát pre širokú verejnosť i odborné semináre zamerané na konkrétne európske témy. Prinavráti dôveru občanov v európsky projekt? Ako dať priestor konštruktívnej kritike EÚ?
Foto: Európsky parlament
Momentálne majú Slováci najobmedzenejší pohyb od Nežnej revolúcie. Pre pandémiu nesmú cestovať mimo okresov a najnovšie ani na dovolenku do zahraničia. Podobné obmedzenia v istej miere existujú takmer vo všetkých členských štátoch EÚ, čo cestovanie komplikuje. Štáty začali na hraniciach vyžadovať čerstvé testy na koronavírus. Po Vianociach sa spustilo očkovanie, tempo je však pomalé.
Viaceré členské štáty, najmä tie južanské, profitujúce z turizmu, žiadajú čo najskoršie otvorenie Schengenu a jednotné pravidlá cestovania. Obrátili sa na Európsku komisiu, ktorá v polovici marca predstavila konkrétny návrh. Je ním takzvané európske zelené osvedčenie, ktoré by sa malo začať používať v júni.
Ako to bude fungovať
Členské štáty môžu zatvárať hranice nezávisle od Bruselu, napríklad keď je ohrozená národná bezpečnosť, čo je prípad pandémie. Malo by to však byť len prechodné opatrenie. Kým pandémia nepominie, riešením môže byť vakcinačný pas.
„Má to byť dočasný nástroj, ktorý platí len dovtedy, kým tu máme pandémiu a pohyb medzi hranicami je rizikový. Pre nás je podstatné, že sa doň okrem očkovania podarilo zahrnúť testovanie a meranie hladiny protilátok,“ vysvetlil štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus.
Pôvodný návrh počítal len s očkovaním, ale meškanie dodávok vakcín celý proces spomalilo. Mnohí občania očkovanie do leta jednoducho nestihnú a nezanedbateľná časť populácie ho odmieta. Pre nich bude riešením potvrdenie o prekonaní ochorenia alebo aktuálny negatívny test. Doba účinnosti očkovania a stanovenie jednotnej lehoty platnosti PCR testu budú predmetom rokovaní a konzultácie s vedcami počas najbližších týždňov.
„EÚ nechce nič nanucovať, má to byť doplnok,“ uviedol Radim Dvořák, zástupca vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v SR. Vysvetlil, že cieľom vakcinačného pasu nie je brániť ľuďom v pohybe, ale vytvorenie jednotného rámca. Výsledkom majú byť potvrdenia o očkovaní, prekonaní choroby alebo teste v rodnom a anglickom jazyku vo forme QR kódu (v elektronickej alebo papierovej podobe).
Zjednotenie pravidiel má priniesť rýchlejšiu kontrolu dokladov pri cestovaní a je na členských štátoch, ako budú osvedčenia kontrolovať. Európska komisia ich používanie nemôže vynucovať. Navyše si štáty môžu stanoviť aj vlastné, prísnejšie pravidlá nad rámec osvedčení, ale musia ich vysvetliť a odôvodniť.
Dokedy potrvajú tvrdé hraničné kontroly
Keďže vytvorenie a legislatívne schvaľovanie technickej novinky (v Rade EÚ a Európskom parlamente) má trvať približne tri mesiace, Slovensko bude mať dostatok času na prípravu. Colníci dostanú čítačky, ale kontrolovať by nemali každého.
„Policajti a colníci dnes kontrolujú každé vozidlo. My veríme, že je to dočasné. Veľmi vítame zelené covidové pasy. Podľa mojich posledných informácií je Národné centrom zdravotníckych informácií pripravené spolupracovať s Európskou komisiou,“ dodal Vendelín Leitner, štátny tajomník ministerstva vnútra.
Európske zelené osvedčenie by teda malo priniesť jednoduchšie, rýchlejšie a pohodlnejšie cestovanie do zahraničia. Viaceré dokumenty, ktoré sa v jednotlivých štátoch líšia, nahradí jediný kód. Na mieste je však otázka, či budú do leta pripravené. Dovtedy musia mať Slováci pri ceste do zahraničia naďalej všetky potrebné potvrdenia a testy v závislosti od toho, kam cestujú.
„Všetko zlé je na niečo dobré. Keď sa hranice zatvoria, uvedomujeme si, ako by vyzeral život bez Schengenu,“ skonštatoval Klus, spomínajúc na časy pred vstupom do EÚ. Momentálne však platia prísne obmedzenia aj na Slovensku a nemožno cestovať medzi okresmi, čo pociťuje sektor turistického ruchu.
Koronapasy môžu zachrániť slovenský cestovný ruch
Možné obnovenie Schengenu aj vďaka vakcinačným pasom veľmi pozitívne vníma štátna tajomníčka ministerstva dopravy Katarína Bruncková. V marci zastupovala Slovensko na rokovaní ministrov Rady EÚ zodpovedných za turistický ruch, kde tento návrh podporila. Nazdáva sa, že technická novinka môže byť zaujímavá napríklad pre hotelierov. Je proti vnucovaniu osvedčenia, ale považuje ho za dobrý nástroj.
„Cestovný ruch spraví všetko pre to, aby mohol otvoriť. Viem si predstaviť, že v hoteloch alebo reštauráciách bude vakcinačný pas fungovať ako povolenie na vstup,“ navrhla Bruncková. Doplnila, že na cestovný ruch je na Slovensku naviazaných približne 200 000 pracovných miest. Popri európskej platforme Slovensko súbežne rokuje s viacerými štátmi o bilaterálnych dohodách, ktoré by umožnili príchod zahraničných turistov. Podobne ako Grécko, aj slovenské úrady sa pokúšajú o dohodu s Izraelom, ktorý je v miere zaočkovanosti proti koronavírusu rekordérom. Izraelčania prejavujú záujem o návštevu slovenských kúpeľov a hôr.
Článok vychádza v súvislosti s konferenciou „EÚ v roku 2021: Slovensko a budúcnosť integrácie“, ktorú zorganizovalo Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA) v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR) 19. marca 2021.
