>
Zahraničná politika
>
V EÚ kriticky chýba pracovná sila. Aké sú riešenia?

V EÚ kriticky chýba pracovná sila. Aké sú riešenia?

Eva Mihočková, 08.08.2022

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Prečo v Nemecku narastá krajná pravica

Radikálna strana AfD získala v septembri v nemeckom Sasku-Anhaltsku 44%, čo je najväčšie víťazstvo krajnej pravice v nemeckých krajinských voľbách od konca II. svetovej vojny. Politici i komentátori hovoria o zásadnom bode zlomu a nutných zmenách vo vládnej politike. Tému analyzuje politológ Robert Žanony.

Vojna sa zmenila na biznis. Čo by bol game changer?

Konflikty na Ukrajine i Blízkom Východe ukazujú novú tvár vojny, ktorá je čoraz viac závislá na súkromných firmách. Pomer vojakov a súkromných kontraktorov v amerických vojnách na Blízkom Východe sa posunul od 100:1 k pomeru 1:1. Realitu vysvetľuje profesor Jozef Bátora.

Vojna na Blízkom Východe – ľahšie je vyhrať ako zmeniť systém

Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?

Ako zvýšiť ekonomický rast Slovenska

Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.

Vstupujeme do éry funkčných koalícií

Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.

Podľa údajov OSN stratí Európa v rokoch 2015 – 2050 až 95 miliónov pracovníkov. Podobne nepriaznivú budúcnosť avizuje aj spoločnosť McKinsey, podľa ktorej európsky pracovný trh do roku 2030 príde o 13.5 miliónov mužov a žien. 

Nedostatok personálu už pociťujú firmy a celé sektory naprieč Európou minimálne poslednú dekádu a koronavírusová pandémia to len zhoršila.

Kam sa všetci títo ľudia strácajú? Ekonóm Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce CELSI vysvetľuje, že starý kontinent jednoducho vymiera: „Vychádza to z demografie. Máme nízku pôrodnosť, populácia starne a chýba nová generácia, ktorá by prichádzala na trh práce. Má to však ďalekosiahlejšie následky, ako len nedostatok pracovnej sily.“

Práve mladí ľudia sú totiž nositelia inovácií a pokroku. Sú prirodzene modernejší v myslení a odvážnejší v podstupovaní podnikateľského rizika, čo je nevyhnutné pri budovaní start-upov a zavádzaní nových postupov. To je veľký problém, pretože práve inovácie v podobe automatizácie a digitalizácie môžu pomôcť firmám vysporiadať sa s nedostatkom pracovníkov. 

A tak vzniká efekt snehovej gule, či začarovaný kruh, pretože čím menej mladých ľudí v Európe žije, tým menej inovácií je schopná vyprodukovať a tým ťažšie sa vysporadúva s nedostatkom mladých ľudí na trhu práce.

„Prehrávame aj v globálnej súťaži o talenty, kde sa nám nedarí získavať tých najschopnejších. USA sú v tomto oveľa lepšie,“ hovorí M. Kahanec. Dodáva, že problémom je aj rozloženie ľudí na trhu práce, ktoré nie je optimálne. Mnohí sa snažia zamestnať v sektoroch, kde po nich nie je dopyt a nepresúvajú sa tam, kde je naopak ponúk dostatok. 

Aké riešenia ponúkajú európske politiky? Z eurofondov sa dlhodobo financujú aktívne politiky trhu práce. Hoci celková nezamestnanosť mierne klesla na 6,2 %, problémom zostávajú dlhodobo nezamestnaní, ktorých je čoraz viac. „Aktívne politiky trhu práce fungujú, ale otázka je, ako sú nastavené a vyhodnocované,“ hovorí Martin Kahanec.

Ako to ovplyvňuje európske vyhliadky na prosperitu a životnú úroveň? Do akej miery môže pomôcť pracovná migrácia a ako by sa mali správať zamestnávatelia, ktorí chcú prilákať nových zamestnancov? Odpovede ponúka ekonóm Martin Kahanec vo videorozhovore pre SFPA a Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung.