Pre Slovensko predstavuje odklon od ruského plynu náročnú úlohu a zároveň veľkú výzvu. Je to príležitosť prehlbovať regionálnu spoluprácu – najmä v rámci krajín Vyšehradskej štvorky.

Slovensko má špecifickú situáciu. Patrí medzi členské štáty EÚ s najvyššou mierou plynofikácie domácností. Podľa aktuálnych údajov má až 94 % populácie prístup k zemnému plynu, čo z krajiny robí druhý najplynofikovanejší štát Európy – hneď po Holandsku. V prvej polovici roka 2025 spotreba zemného plynu dosiahla takmer 26 000 GWh, čo predstavuje 7 % medziročný nárast.

Väčšina spotreby pripadá na vykurovanie domácností a prípravu teplej vody. Plynové kotly dominujú pri vykurovaní rodinných domov a plyn tvorí približne polovicu palivového mixu v teplárňach zásobujúcich centralizované systémy. Táto závislosť spôsobuje, že hoci mnohé krajiny EÚ zrýchľujú prechod na obnoviteľné zdroje, Slovensko je pri ústupe od plynu opatrnejšie, aby zachovalo stabilitu energetických dodávok.

Zmena toku plynu: z východu na všetky strany
Pred rokom 2022 bolo Slovensko takmer kompletne závislé od ruského plynu prichádzajúceho z Ukrajiny. Vojna však vyvolala urgentnú diverzifikáciu. Nasledovala rýchla premena slovenskej plynárenskej infraštruktúry – proces, pri ktorom bola spolupráca s V4 kľúčová.

Dnes má Slovensko plynové prepojenia na všetkých svojich susedov. Plyn môže prúdiť nielen z Ukrajiny, ale aj z Rakúska a Česka na západe, z Maďarska na juhu a z Poľska na severe. Táto sieť prepojovacích potrubí doslova ochránila energetickú bezpečnosť štátu.

Kritické je, že prepojenia umožňujú aj prístup k neruským zdrojom, vrátane dodávateľov z Nórska, Azerbajdžanu, Kataru či Spojených štátov. Flexibilita infraštruktúry je zásadná najmä po tom, čo Ukrajina ukončila tranzit ruského plynu, pričom Slovensko stále pokrýva ruským plynom viac než polovicu svojej spotreby.

Dlhodobé väzby s Gazpromom
Napriek rastúcej diverzifikácii nie je Slovensko od ruského plynu úplne odrezané. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má s Gazpromom platný kontrakt až do roku 2034. Táto zmluva ovplyvňuje rýchly odklon od ruských dodávok.

Jedným z riešení je užšia spolupráca s Maďarskom. Južná trasa, využívajúca maďarskú sieť a plynovod TurkStream vedúci z Ruska cez Čierne more a Balkán, je dnes hlavným smerom, ktorým ruský plyn stále prúdi na Slovensko. Na začiatku roku 2025 predstavovali denné dodávky cez túto trasu 7–8 miliónov m³.

„Slovensko už nie je závislé od jedinej východnej trasy. Plyn môžeme prijímať prakticky zo všetkých smerov,“ uviedol Richard Kvasňovský, riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

Západná trasa: Česká republika a Rakúsko
Zo všetkých alternatívnych trás slovenské orgány dnes najviac uprednostňujú západný koridor – trasu vedúcu z Nemecka cez Rakúsko a Česko. SPP argumentuje dostatočnou prepravnou kapacitou a nižšími tranzitnými poplatkami v porovnaní so severnou trasou cez Poľsko.

„Ak Slovensko potrebuje využiť českú energetickú či plynárenskú infraštruktúru na tranzit, je pripravená. Má dostatočnú kapacitu na pokrytie potrieb Slovenskej republiky,“ povedal český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček v decembri 2024.

Partnerstvo s Českou republikou presahuje samotnú infraštruktúru. SPNZ a Český plynárenský svaz (ČPS) prehlbujú spoluprácu v oblastiach, ako sú znižovanie únikov metánu či podpora vodíka a biometánu ako nositeľov budúcej energie.

„Účinne spolupracujeme aj na implementácii smernice EÚ o energetickej hospodárnosti budov, pričom úzko koordinujeme naše kroky,“ vysvetlil riaditeľ ČPS Martin Slabý.

Severná trasa: Poľsko ako strategický partner
Nové poľsko-slovenské prepojenie zo Strachociny cez Výravu do Veľkých Kapušian je strategickou investíciou do dlhodobej bezpečnosti dodávok. Jeho kapacita 4,7 miliardy m³ ročne prevyšuje celú ročnú spotrebu Slovenska (4,3 mld. m³). Donedávna bol tento plynovod len málo využívaný, situácia sa však mení.

V roku 2024 uzavreli spoločnosti Východoslovenská energetika (VSE) a ZSE Energia kontrakty na plyn dodávaný práve severnou trasou. Ide o plyn pochádzajúci z amerického LNG, importovaný cez litovský prístav Klaipėda a prepravovaný v spolupráci s poľským Orlenom. Ide o prvú komerčnú dodávku využívajúcu severný koridor, pokrývajúcu takmer 30 % potrieb západného a východného Slovenska.

Napriek strategickému významu upozorňujú obchodníci na problémy: vyššie prepravné poplatky než pri českej trase a administratívne bariéry, napríklad povinnosť licencie od poľského prevádzkovateľa Gaz-System. Tieto faktory brzdia plné komerčné využitie koridoru.

Výhľad: plyn zostane, no mix sa musí meniť
Dopyt po plyne na Slovensku sa bude v najbližších rokoch meniť. Obnoviteľné zdroje a elektrifikácia postupne znížia podiel plynu v energetickom mixe. Vzhľadom na vysokú plynofikáciu domácností a štruktúru priemyslu však zemný plyn zostane významným zdrojom v strednodobom horizonte.

Regionálna spolupráca V4 bola – a zostane – kľúčová. Umožnila Slovensku diverzifikovať zdroje aj trasy a tým výrazne posilniť energetickú odolnosť.

V kontexte európskej zelenej transformácie a geopolitických turbulencií je Slovensko príkladom toho, ako infraštruktúra, diplomacia a regionálna kooperácia dokážu poskytnúť flexibilitu a bezpečnosť aj krajinám s hlbokými závislosťami. S blížiacim sa rokom 2027 bude pre Slovensko výzvou urýchliť transformáciu bez ohrozenia stability dodávok. Partnerstvá s krajinami V4 ponúkajú pevný základ – nielen pre energetickú bezpečnosť, ale aj pre odolnejší a integrovaný energetický systém strednej Európy.