.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, nižšie daňovo-odvodové zaťaženie pre najmenej zarábajúcich, modernejšia štruktúra ekonomiky – to všetko sú opatrenia, ktoré by slovenská vláda mala prijať, aby zrýchlila ekonomický rast. Uvádza to ekonóm Ľuboš Pavelka v rozhovore, ktorý pripravila SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a s podporou PEVŠ a denníka Sme.
Pavelka poukazuje na efektívne prorastové opatrenia, ktoré fungujú v Nemecku alebo Rakúsku.
Slovensko uviazlo v starom priemyselnom modeli založenom na sektoroch náročných na spotrebu energie a s nízkou pridanou hodnotou. To brzdí ekonomickú prosperitu i rast miezd a životnej úrovne. „Nedokázali sme dostatočne diverzifikovať hospodárstvo a teraz nás to dobieha,“ hovorí Pavelka.
Ako pozitívny príklad uvádza aj Poľsko, ktoré má oveľa diverzifikovanejšiu ekonomiku s vyšším podielom malých a stredných podnikov, ktoré sú odolnejšie v čase kríz.
Slovensko už približne desať rokov prestalo ekonomicky dobiehať EÚ a začalo sa dokonca vzďaľovať od priemeru EU. Zatiaľ čo v roku 2016 bol HDP Slovenska na obyvateľa na úrovni 73 % priemeru EÚ, v roku 2022 to bolo už iba 68 %.
„Jedno z opatrení, ktoré by vláda mohla okamžite zaviesť, je napríklad ročné zúčtovanie sociálnych odvodov,“ hovorí Pavelka. „Nie je to nič zložité, už som videl na to softvér na ministerstve financií. Ale niekomu skrátka vyhovuje, že to stále nie je zavedené do praxe.“
Pre atraktívne investičné prostredie je veľmi dôležitá aj vymožiteľnosť práva. Podnikatelia neprídu rozvíjať svoj biznis do krajiny, kde nie je možné vymôcť zaplatenie faktúry. „Investori si preto radšej vyberú Poľsko, kde vedia, že vymožiteľnosť práva je vyššia ako na Slovensku,“ hovorí ekonóm. Viac o možnostiach naštartovania ekonomického rastu sa dozviete v priloženom videu.
