.svg)
Zdroj: Unsplash.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Vojenské konflikty na Ukrajine i Blízkom Východe sa zdajú byť bez konca. Napriek opakovaným vyhláseniam o blížiacom sa zlomovom bode vo vzájomných rokovaniach alebo bojoch, vojny sa nedarí ukončiť. Jozef Bátora, profesor politológie a člen Nórskej akadémie vied vysvetľuje, čo by mohlo priniesť v oboch prípadoch reálny prielom.
„Rozpad agresívneho ruského i iránskeho režimu by mohol fungovať ako game changer. Ani v jednom prípade to však v najbližšom čase nevyzerá ako pravdepodobné,“ hovorí v rozhovore Bátora.
Realita je skôr opačná – iránsky režim sa ešte viac upevnil a väčší vplyv získalo radikálnejšie krídlo, ktoré nejaví záujem o ústupky. V prípade Ruska sa tiež stupňuje agresívna politika a Putin sa zrejme pripravuje na rozšírenie konfliktu za hranice Ukrajiny.
Profesor Bátora analyzuje aj zmeny v charaktere vojen dnešných dní a vysvetľuje, prečo sa čoraz viac stávajú komerčnými. „Dnes prakticky žiadna krajina nie je schopná viesť vojnu bez komerčných aktérov. Môžeme diskutovať, ako to ovplyvňuje demokratickú kontrolu, ale je to tak.“
Dobrou ilustráciou je porovnanie amerických vojen na Blízkom Východe za posledných viac ako 30 rokov. „Počet amerických vojakov nasadených v operácii Púštna búrka v Iraku v roku 1991 bol približne 520-tisíc a popri nich pôsobilo asi 5200 súkromných kontraktorov. Pomer bol teda približne 100:1. Neskôr vo vojnách v Afganistane a Iraku sa tento pomer zmenil na 1:1,“ hovorí profesor.
Aká bude úloha Ukrajiny v budúcej bezpečnostnej architektúre Európy a ako sa pripraviť na budúce konflikty, to všetko komentuje profesor Jozef Bátora v rozhovore pre SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s denníkom Sme a Paneurópskou vysokou školou.
