Svet založený na medzinárodnom práve a globálnej integrácii sa zásadne mení. Podľa slov kanadského premiéra Marka Carneyho vo švajčiarskom Davose sa tento svetový poriadok úplne zrútil. Čo to znamená pre menšie a stredné krajiny ako je Slovensko alebo Holandsko vysvetľuje Michal Onderčo, profesor medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, kde sa venuje otázkam európskej a medzinárodnej bezpečnosti.

Medzinárodný poriadok, ktorý sa po skončení studenej vojny opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a postupnú globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Ako nedávno uviedol kanadský premiér Mark Carney na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, tento svetový poriadok sa „úplne zrútil“.

Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu. Svet sa podľa neho definitívne posúva od normatívneho a pravidlami riadeného poriadku k systému, v ktorom opäť dominuje politika moci a hrubý realizmus.

„Žijeme v úplne inom medzinárodnom poriadku než pred dvadsiatimi piatimi rokmi,“ upozorňuje Onderčo. Krajiny stratili luxus vyberať si partnerov výlučne na základe hodnôt a musia sa znovu učiť fungovať v prostredí, kde rozhoduje sila, vyjednávacia kapacita a schopnosť presadiť vlastné záujmy.

Zmena poriadku má mimoriadne silný dopad na menšie a stredne veľké krajiny, ako sú Holandsko či Slovensko. Tie sa v minulosti mohli spoliehať na silu medzinárodných inštitúcií, právne záväzky a kolektívne mechanizmy, ktoré im poskytovali relatívnu ochranu pred mocenským tlakom väčších aktérov.

Dnes však tieto „automatické výhody“ prestávajú fungovať. Ako príklad Onderčo uvádza nedávne americké vyjadrenia o možnom ovládnutí Grónska, ktoré by ešte pred niekoľkými rokmi boli považované za politicky nemysliteľné. Takéto signály naznačujú, že aj základné princípy suverenity sa stávajú predmetom otvoreného mocenského uvažovania.

Fragmentácia európskej spolupráce

V reakcii na meniace sa globálne prostredie sa bude meniť aj spôsob spolupráce v rámci Európy. Podľa Onderča už nebude platiť, že všetky strategické iniciatívy sa budú realizovať výlučne prostredníctvom Európskej únie alebo NATO. Namiesto toho budú vznikať flexibilné koalície ochotných štátov, ktoré budú spolupracovať v konkrétnych oblastiach – od obrany až po technologickú bezpečnosť.

Pre mnohé krajiny môže byť tento vývoj výhodný, pretože sa vyhnú blokovaniu rozhodnutí zo strany politických lídrov ako je Fico alebo Orbán, ktorí majú zásadne odlišný pohľad na smerovanie Európy. Súčasne však vznikne nový, menej inkluzívny model spolupráce: do vybraných projektov sa zapojí len ten, kto bude považovaný za spoľahlivého partnera.

Práve v tomto bode sa podľa Onderča objavuje vážne riziko pre Slovensko. Ak sa krajina ocitne mimo jadra ochotných a dôveryhodných partnerov, môže sa stať, že jej „odíde vlak“ – nebude prizývaná k strategickým iniciatívam, ktoré budú formovať budúcu Európu.

V tejto súvislosti sa otvára otázka zahraničnopolitickej orientácie vlády Roberta Fica a jeho dôrazu na tzv. politiku na štyri svetové strany. Onderčo priznáva, že Fico má pravdu v princípe, ale nie v aplikácii. Napríklad spolupráca s krajinami globálneho Juhu je legitímna a EÚ sa o ňu aj intenzívne usiluje.
Problém však vidí v aplikácii tejto stratégie.

Slovensko má svoje ekonomické ťažisko jednoznačne v západnej Európe, no zahraničnopolitická prax vlády tomu nezodpovedá. Pracovné cesty premiéra a budovanie ekonomických väzieb sa väčšinovo orientujú na krajiny s autoritárskymi či problematickými režimami, čo môže podkopať dôveru tradičných partnerov. Viac sa dozviete v priloženom rozhovore, ktorý vznikol vďaka podpore veľvyslanectva Holandského kráľovstva na Slovensku.