Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Sedemročný finančný rámec EÚ je dôležitý dokument, podľa ktorého sa budú v EÚ rozdeľovať peniaze v rokoch 2028 – 2034. Celkový balík predstavuje 2 bilióny eur a pre Slovensko je zatiaľ vyčlenených 19,9 miliárd eur. „Dôležitejšie ako výška európskeho rozpočtu je to, do akej miery budú členské štáty ochotné prispôsobovať svoje národné rozpočty európskym prioritám,“ hovorí v rozhovore analytik Radovan Geist z portálu euractiv.sk.
Dodáva, že EÚ by vzhľadom na výzvy, pred ktorými stojí, potrebovala viac peňazí a v návrhu rozpočtu najviac chýba priorita v podobe boja s klimatickou zmenou. „Dôležité však nie je ani tak to, ako budú peniaze rozdelené do kapitol, ale ako budú nastavené pravidlá ich čerpania,“ vysvetľuje Geist.
Po novom bude čerpanie eurofonodv oveľa viac naviazané na plnenie konkrétnych krokov a míľnikov podobne, ako to funguje pri Pláne obnovy. Geist to považuje za krok správnym smerom, pretože čerpanie by bolo nielen efektívnejšie, ale aj oveľa viac previazané na hospodárske politiky jednotlivých členských štátov.
Ako konkrétne sa zmení systém čerpania eurofondov od roku 2028 a na aké nové európske dane sa treba pripraviť? Odpovede ponúka Radovan Geist z portálu euractiv.sk v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA Evou Mihočkovou. Diskusiu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, s podporou denníka Sme a PEVŠ.