.svg)
Globálnemu energetickému obchodu už v budúcnosti nebude dominovať ropa a plyn. Hlavnou komoditou sa stane vodík a nerastné suroviny potrebné pri výrobe batérií a obnoviteľných zdrojov energie. Aj o tom bol 15. ročník Stredoeurópskej energetickej konferencie.
Nemecký regulátor pozastavil certifikáciu plynovodu Nord Stream 2. Expert SFPA Karel Hirman vo videorozhovore vysvetľuje, ako to ovplyvní trh s plynom a za akých podmienok by ruský projekt mohol dostať zelenú.
Riziko nukleárneho konfliktu bolo za posledné roky vyššie ako počas studenej vojny. Znížiť ho má zmluva o kontrole jadrových zbraní New START, ktorá zaväzuje USA a Rusko nezvyšovať svoj jadrový arzenál nad provízie povolené v zmluve.
Poľský ústavný súd odmietol uznať nadradenosť európskeho práva nad poľskou ústavou. Europoslanec za Progresívne Slovensko Michal Šimečka v rozhovore vysvetľuje, prečo je to len zástupný problém a ako by EÚ mohla pomôcť riešiť migračnú krízu na poľsko-bieloruských hraniciach.
Európska legislatíva prijíma zásadné opatrenia, ktoré reagujú na zmenenú sociálnu situáciu pracujúcich ľudí v čase pandémie koronavírusu a rastu cien energií. Čo sa zmení?
Dekarbonizácia je stále veľmi drahý proces, ale je to jediná cesta, po ktorej môže Európa udržateľne kráčať ďalej. Prechod na bezuhlíkovú ekonomiku prináša aj atraktívnu príležitosť stať sa technologickým premiantom.
Ales Alachnovič je blízky spolupracovník bieloruskej opozičnej líderky Svetlany Cichanovskej. V rozhovore vysvetľuje, prečo sa Bielorusi nepustili do generálneho štrajku a ako by mali vyzerať efektívne sankcie EÚ proti Lukašenkovmu režimu.
Jeden z lídrov študentského hnutia v novembri 1989 stál pri zrode slovenskej diplomacie a spolupodieľal sa na príprave prvej zahraničnopolitickej stratégie SR. Ministerstvo zahraničných vecí uskutočnilo v októbri prvé podujatie pod názvom Analytické dni Svetoslava Bombíka.
Plyn a elektrina sú čoraz drahšie. Príčinu treba hľadať v kombinácii faktorov, ktoré len čiastočne súvisia s plánmi na zelenú transformáciu. Proces prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku bude mimoriadne náročný a dá sa porovnať s ekonomickou transformáciou postkomunistických krajín po páde želenej opony.
V Prahe sa formuje nová vládna koalícia, ktorá sľubuje zmenu politického štýlu. Vláda zložená z piatich strán však môže čeliť názorovým rozporom.
“Dajme Nemcom čas. Rokovania o novej vláde nie sú ľahké a v minulosti sa už stalo, že výsledkom boli aj prekvapenia,” hovorí v rozhovore pre Zahraničnú politiku Tomáš Kozák z Ministerstva zahraničných vecí SR. Zatiaľ je jasné len to, že v Nemecku sa skončila veľká éra, ktorá ovplyvnila aj Európu a celý svet. Čo ju nahradí a ako to ovplyvní Slovensko?
Riaditeľ Migračného úradu MV SR Ján Orlovský vysvetľuje, ako sa Európska únia snaží zabrániť ďalšej utečeneckej vlne, ktorú uvoľní dianie v Afganistane. Slovensko z tejto krajiny evakuovalo 64 ľudí, z ktorých väčšinu tvoria ženy a deti. Hlásia sa však ďalšie stovky záujemcov. Aký bude ich ďalší osud?
Štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer tvrdí, že európski členovia NATO sa dostali do príliš podriadenej pozície voči USA. V rozhovore komentuje aj chaotický odchod spojencov z Afganistanu a hrozbu vzniku nového ohniska terorizmu.
Arogancia Západu má jedovatý účinok a zahmlieva strategické myslenie. Nikdy by sme nemali podceňovať význam ideologicky podloženej odvahy a trpezlivosti.
Hlavnou otázkou zostáva, či Taliban dodrží svoj sľub nedovoliť zahraničným teroristom operovať v krajine a či sa Afganistan opäť stane inkubátorom terorizmu.
Skúsená terénna pracovníčka a expertka v oblasti monitoringu a evaluácie rozvojových projektov, Edita Bednárová, strávila tri mesiace v moldavskom meste Komrat ako dobrovoľníčka. Mladým ľuďom z miestnej komunitnej organizácie Youth of Gagauzia pomáhala s nastavovaním interných procesov, budovaním kapacít, ako aj s prípravou tréningov a aktivít pre mládež.
Tak dlho očakávané prezidentské a parlamentné voľby v Palestíne, ktoré sa mali uskutočniť po 15 rokoch, boli na konci apríla opäť odložené. Ich realizácia sa však spochybňovala už od ich vyhlásenia v januári 2021. Pre časť palestínskej spoločnosti predstavovala možnosť hodiť hlas do urny nádej na zmenu k lepšiemu a prílev mladej generácie politikov, pre iných symbolizovala oficiálne potvrdenie náklonnosti k Hamasu. Tretia skupina účasť na voľbách hlasne odmietla.
V roku 2020 sa po negociáciách v Bruseli dohodlo 27 krajín Európskej únie na kritériách Plánu obnovy, ktorý mala každý krajina vypracovať a odoslať do Bruselu do konca apríla. O tom, o aký dokument sa jedná, aké sú podmienky financovania a ako prebiehala tvorba slovenského Plánu obnovy diskutoval Patrik Kováč s generálnou riaditeľkou sekcie Plánu obnovy Ministerstva financií SR Líviou Vašákovou.
Spletité obchodné vzťahy globalizovaného sveta sú častokrát spájané s výhodou, urýchlenia a zefektívnenia výroby tovarov a služieb ponúkaných občanom krajín celého sveta. Prepojenosť však zo sebou prináša aj riziká. Problém, ktorý vznikol tisíce kilometrov ďaleko, má dnes vplyv na ceny, obchod a dostupnosť tovarov aj u nás doma. Spor Európskej únie s druhým najväčším obchodným partnerom, preto môže ovplyvniť ako európsku tak aj slovenskú ekonomiku.
Vyšehradská štvorka oslávila vo februári jubilejných 30 rokov, počas ktorých zaznamenali Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko viacero spoločných úspechov, ale aj zakopnutí. Aký má pre nás význam V4 dnes? Mali by sme Vyšehradu vypísať úmrtný list alebo naopak posilniť jeho fungovanie? Diskutovali sme s riaditeľom SFPA Tomášom Strážayom.
S rastúcim počtom zaočkovaných zaznamenávame prvé zlepšenia v odhadoch hospodárskych výsledkov na rok 2021, čo môže byť predzvesťou postupného otvárania ekonomík – návratu k normálu. Môžeme už v roku 2021 očakávať konečne hospodársky rast? Ako sa zmení ekonomika krajín po pandémii? Odpovede v rozhovore ponúka vysokoškolský učiteľ ekonómie a prodekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Marcel Novák.
Komunikácia o EÚ s verejnosťou je dlhodobou výzvou pre slovenské politické elity, obzvlášť v čase pandemickej krízy, keď obyvatelia očakávajú efektívne riešenia napríklad v otázke zabezpečenia vakcín. Slovensko má v dialógu medzery, čo sa ukazuje napríklad najnižšou účasťou v eurovoľbách spomedzi členských štátov. Zmenu by mohla priniesť Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá poskytne sériu otvorených debát pre širokú verejnosť i odborné semináre zamerané na konkrétne európske témy. Prinavráti dôveru občanov v európsky projekt? Ako dať priestor konštruktívnej kritike EÚ?
Plán obnovy pre Európu, na ktorom sa dohodli lídri členských krajín v júli 2020, prinesie ekonomikám krajín EÚ 750 miliárd eur vo forme grantov a pôžičiek, aby mohli čeliť následkom pandémie koronavírusu. Na podporu obnovy je určený dočasný nástroj NextGenerationEU, ktorý bude spolu s dlhodobým rozpočtom Únie v novom programovacom období na roky 2021 – 2027 predstavovať najväčší stimulačný balík, aký sa kedy z rozpočtu EÚ financoval. Na rozdiel od klasických eurofondov je však v nástroji NextGenerationEU podmienkou financovania schválenie národných Plánov obnovy a odolnosti.
Jednou z najväčších výhod, ktoré Slováci pri vstupe do EÚ očakávali, bol voľný pohyb. Vstupom do Schengenského priestoru koncom roka 2007 sa to stalo realitou a hraničné kontroly sa odrazu skončili. Obnovili sa pred šiestimi rokmi počas migračnej krízy. Teraz, keď Európu trápi pandémia, štáty opäť prebrali iniciatívu a začali hranice zatvárať. Slovensko medzičasom zakázalo dovolenky v zahraničí, aby predišlo šíreniu nových variantov koronavírusu. Postupne by sa to mohlo zmeniť aj vďaka digitálnemu zelenému osvedčeniu, ktoré má v lete umožniť cestovanie v EÚ.
Od nástupu do úradu sa Joe Biden značne dištancoval od politík svojho predchodcu Donalda Trumpa. Inak to nebolo ani v rámci environmentálnej politiky. Už prvý týždeň vo funkcii podnikol razantné kroky. Ohlásil návrat k parížskej klimatickej dohode a podpísal niekoľko prezidentských nariadení o klíme. Naznačil tým, že jeho environmentálna politika sa bude v nasledujúcich štyroch rokoch prikláňať k multilateralizmu. Avšak je tento predpoklad správny?
