.svg)
V Prahe sa formuje nová vládna koalícia, ktorá sľubuje zmenu politického štýlu. Vláda zložená z piatich strán však môže čeliť názorovým rozporom.
“Dajme Nemcom čas. Rokovania o novej vláde nie sú ľahké a v minulosti sa už stalo, že výsledkom boli aj prekvapenia,” hovorí v rozhovore pre Zahraničnú politiku Tomáš Kozák z Ministerstva zahraničných vecí SR. Zatiaľ je jasné len to, že v Nemecku sa skončila veľká éra, ktorá ovplyvnila aj Európu a celý svet. Čo ju nahradí a ako to ovplyvní Slovensko?
Riaditeľ Migračného úradu MV SR Ján Orlovský vysvetľuje, ako sa Európska únia snaží zabrániť ďalšej utečeneckej vlne, ktorú uvoľní dianie v Afganistane. Slovensko z tejto krajiny evakuovalo 64 ľudí, z ktorých väčšinu tvoria ženy a deti. Hlásia sa však ďalšie stovky záujemcov. Aký bude ich ďalší osud?
Štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer tvrdí, že európski členovia NATO sa dostali do príliš podriadenej pozície voči USA. V rozhovore komentuje aj chaotický odchod spojencov z Afganistanu a hrozbu vzniku nového ohniska terorizmu.
Arogancia Západu má jedovatý účinok a zahmlieva strategické myslenie. Nikdy by sme nemali podceňovať význam ideologicky podloženej odvahy a trpezlivosti.
Hlavnou otázkou zostáva, či Taliban dodrží svoj sľub nedovoliť zahraničným teroristom operovať v krajine a či sa Afganistan opäť stane inkubátorom terorizmu.
Skúsená terénna pracovníčka a expertka v oblasti monitoringu a evaluácie rozvojových projektov, Edita Bednárová, strávila tri mesiace v moldavskom meste Komrat ako dobrovoľníčka. Mladým ľuďom z miestnej komunitnej organizácie Youth of Gagauzia pomáhala s nastavovaním interných procesov, budovaním kapacít, ako aj s prípravou tréningov a aktivít pre mládež.
Tak dlho očakávané prezidentské a parlamentné voľby v Palestíne, ktoré sa mali uskutočniť po 15 rokoch, boli na konci apríla opäť odložené. Ich realizácia sa však spochybňovala už od ich vyhlásenia v januári 2021. Pre časť palestínskej spoločnosti predstavovala možnosť hodiť hlas do urny nádej na zmenu k lepšiemu a prílev mladej generácie politikov, pre iných symbolizovala oficiálne potvrdenie náklonnosti k Hamasu. Tretia skupina účasť na voľbách hlasne odmietla.
V roku 2020 sa po negociáciách v Bruseli dohodlo 27 krajín Európskej únie na kritériách Plánu obnovy, ktorý mala každý krajina vypracovať a odoslať do Bruselu do konca apríla. O tom, o aký dokument sa jedná, aké sú podmienky financovania a ako prebiehala tvorba slovenského Plánu obnovy diskutoval Patrik Kováč s generálnou riaditeľkou sekcie Plánu obnovy Ministerstva financií SR Líviou Vašákovou.
Spletité obchodné vzťahy globalizovaného sveta sú častokrát spájané s výhodou, urýchlenia a zefektívnenia výroby tovarov a služieb ponúkaných občanom krajín celého sveta. Prepojenosť však zo sebou prináša aj riziká. Problém, ktorý vznikol tisíce kilometrov ďaleko, má dnes vplyv na ceny, obchod a dostupnosť tovarov aj u nás doma. Spor Európskej únie s druhým najväčším obchodným partnerom, preto môže ovplyvniť ako európsku tak aj slovenskú ekonomiku.
Vyšehradská štvorka oslávila vo februári jubilejných 30 rokov, počas ktorých zaznamenali Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko viacero spoločných úspechov, ale aj zakopnutí. Aký má pre nás význam V4 dnes? Mali by sme Vyšehradu vypísať úmrtný list alebo naopak posilniť jeho fungovanie? Diskutovali sme s riaditeľom SFPA Tomášom Strážayom.
S rastúcim počtom zaočkovaných zaznamenávame prvé zlepšenia v odhadoch hospodárskych výsledkov na rok 2021, čo môže byť predzvesťou postupného otvárania ekonomík – návratu k normálu. Môžeme už v roku 2021 očakávať konečne hospodársky rast? Ako sa zmení ekonomika krajín po pandémii? Odpovede v rozhovore ponúka vysokoškolský učiteľ ekonómie a prodekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Marcel Novák.
Komunikácia o EÚ s verejnosťou je dlhodobou výzvou pre slovenské politické elity, obzvlášť v čase pandemickej krízy, keď obyvatelia očakávajú efektívne riešenia napríklad v otázke zabezpečenia vakcín. Slovensko má v dialógu medzery, čo sa ukazuje napríklad najnižšou účasťou v eurovoľbách spomedzi členských štátov. Zmenu by mohla priniesť Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá poskytne sériu otvorených debát pre širokú verejnosť i odborné semináre zamerané na konkrétne európske témy. Prinavráti dôveru občanov v európsky projekt? Ako dať priestor konštruktívnej kritike EÚ?
Plán obnovy pre Európu, na ktorom sa dohodli lídri členských krajín v júli 2020, prinesie ekonomikám krajín EÚ 750 miliárd eur vo forme grantov a pôžičiek, aby mohli čeliť následkom pandémie koronavírusu. Na podporu obnovy je určený dočasný nástroj NextGenerationEU, ktorý bude spolu s dlhodobým rozpočtom Únie v novom programovacom období na roky 2021 – 2027 predstavovať najväčší stimulačný balík, aký sa kedy z rozpočtu EÚ financoval. Na rozdiel od klasických eurofondov je však v nástroji NextGenerationEU podmienkou financovania schválenie národných Plánov obnovy a odolnosti.
Jednou z najväčších výhod, ktoré Slováci pri vstupe do EÚ očakávali, bol voľný pohyb. Vstupom do Schengenského priestoru koncom roka 2007 sa to stalo realitou a hraničné kontroly sa odrazu skončili. Obnovili sa pred šiestimi rokmi počas migračnej krízy. Teraz, keď Európu trápi pandémia, štáty opäť prebrali iniciatívu a začali hranice zatvárať. Slovensko medzičasom zakázalo dovolenky v zahraničí, aby predišlo šíreniu nových variantov koronavírusu. Postupne by sa to mohlo zmeniť aj vďaka digitálnemu zelenému osvedčeniu, ktoré má v lete umožniť cestovanie v EÚ.
Od nástupu do úradu sa Joe Biden značne dištancoval od politík svojho predchodcu Donalda Trumpa. Inak to nebolo ani v rámci environmentálnej politiky. Už prvý týždeň vo funkcii podnikol razantné kroky. Ohlásil návrat k parížskej klimatickej dohode a podpísal niekoľko prezidentských nariadení o klíme. Naznačil tým, že jeho environmentálna politika sa bude v nasledujúcich štyroch rokoch prikláňať k multilateralizmu. Avšak je tento predpoklad správny?
