.svg)
Slovensku po voľbách hrozí demokratická kontrarevolúcia a priklonenie sa k vojnovému agresorovi Rusku - hovorí minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore vysvetľuje, prečo by EÚ so Slovenskom nemala toľko trpezlivosti ako má dnes s Orbánovým Maďarskom a kde ležia korene slovenského antiamerikanizmu.
Slovenská spoločnosť patrí medzi najviac euroskeptické v rámci EÚ. Politologička Aneta Világi v rozhovore vysvetľuje, že je to zodpovednosť politických elít, ako aj existencie euroskeptických naratívov, ktoré si ako legendy ľudia podávajú medzi sebou. Riešením je vytvoriť vlastné pozitívne príbehy o EÚ, ktoré by si politici osvojili a aktívne šírili v diskusiách.
Ženy boli aktívne zapojené do politiky už v ére Rakúsko-Uhorska, hoci len neformálne. Veľký posun priniesla prvá Československá republika, v ktorej ženy získali volebné právo v roku 1920. Komunisti neskôr stanovili dokonca kvóty na zastúpenie žien vo verejnom sektore, ale boj o ich plnú akceptáciu v politickej i verejnej sfére trvá do dnes.
Európska únia odložila schválenie definitívnej stopky na predaj áut so spaľovacím motorom. Dôvodom sú výhrady niektorých krajín vrátane Nemecka, ktoré požaduje výnimku na e-palivá. Je to racionálne a čo bude znamenať prechod na elektromobilitu pre slovenskú ekonomiku?
Otázka zavedenia kvót na zastúpenie žien je rovnako aktuálna v diplomacii ako aj v iných profesiách, kde majú muži prevahu. Čo by sa však stalo, ak by sa pohľad na situáciu zmenil z nedostatočného zastúpenia žien na nadmerné zastúpenie mužov? Úplne iný pohľad na problém prináša nové riešenia.
Európska komisia napriek krízovým obdobiam poznačených pandémiou a ruskou agresiou nepoľavila zo svojich klimatických ambícií. Plány obnovy ako aj plán REPowerEU počas vojny na Ukrajine ukazujú, že EÚ skutočne chce byť lídrom v dosiahnutí uhlíkovej neutrality.
Moskva sa rozhodla pozastaviť svoju účasť na zmluve New START, čím sa vážne narušil posledný pilier kontroly jadrových zbraní medzi USA a Ruskom. Putin urobil toto rozhodnutie aj s cieľom vytvorenia politickej páky, ktorou by chcel dotlačiť Západ k ústupkom. Čo sa však zmení v praxi a aké to môže mať následky?
Koniec vojny na Ukrajine je v nedohľadne, hovorí analytik SFPA Alexander Duleba. Vysvetľuje, prečo Ukrajinci potrebujú ťažké zbrane, v čom sú ich silné stránky na bojisku a ako dopadla mierová ponuka, ktorú Kyjev už raz Moskve ponúkol. Aké sú možné scenáre ďalšieho vývoja konfliktu?
Slováci, Česi, Maďari a Poliaci sú obzvlášť ľahkým terčom hoaxov a dezinformácií. Situácia v jednotlivých krajinách sa líši a najlepšie sú na tom Česi. V ostatných troch krajinách však chýba výraznejšia politická vôľa bojovať proti zavádzajúcim naratívom a politici dezinformácie sami často vytvárajú a šíria. Aké je riešenie?
Uplynulý rok bol pre európske dianie zásadný. Naštartovali sa procesy v zahraničnej politike i energetike, ktoré poznačia vývoj na dlhú dobu dopredu. Experti SFPA hodnotia, čím bude EÚ žiť v tomto roku, ako môžu dopadnúť voľby v Poľsku i dianie v Maďarsku a vojnu na Ukrajine.
Americký protiinflačný zákon vyvolal veľké obavy na strane EÚ. Brusel hovorí o diskriminácii, protekcionizme a chystá ako odpoveď vlastný zákon na podporu zelených technológií. Čo všetko je v hre a prečo je globalizácia na križovatke vysvetľuje europoslanec Ivan Štefanec.
Vladimír Putin opakovane zdôvodňoval napadnutie Ukrajiny tým, že Rusko koná v sebaobrane. Jeho slová však nemajú žiadnu oporu v medzinárodnom práve, ako vysvetľuje expertka Katarína Šmigová. Približuje tiež, prečo Rusko odmieta pri Ukrajine slovo „vojna.“
Európska komisia schválila Slovensku nový operačný program eurofondov vo výške 13 miliárd eur. Prioritou má byť podpora zaostávajúcich regiónov. Podľa Antona Marcinčina Slovensko nedokáže tieto peniaze zmysluplne vyčerpať. Problémov je viac, ale predovšetkým chýba systém a decentralizácia.
Európske plynové zásobníky sú historicky plné, ale v budúcom roku môže EÚ chýbať približne 30 mld. kubických metrov plynu. Problém môže vyvolať najmä zvýšený čínsky dopyt po tejto surovine vyvolaný uvoľnením protipandemických opatrení a hospodárskym oživením. Kľúčovými sa preto v EÚ stanú solidarita a šetrenie.
Odhodlanie budovať bezemisnú ekonomiku a znižovať využívanie fosílnych palív prišlo dávno pred začiatkom vojny na Ukrajine. EÚ sa minimálne od roku 2007 snaží reformovať svoju energetiku s cieľom zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov.
Vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie môže predstavovať významný krok v budovaní bezuhlíkovej ekonomiky. Jeho využitie je možné v priemysle i doprave, kde nahrádza fosílne palivá. Výroba vodíka čistým bezemisným spôsobom je však stále veľkou výzvou. Aké možnosti má v tomto smere Slovensko?
Zásadná reforma európskeho hospodárstva a energetiky stojí na odklone od fosílnych palív a nástupe obnoviteľných zdrojov. To si však vyžiada oveľa vyššiu spotrebu elektriny a nutnosť výrazne navýšiť kapacity prenosovej sústavy. Inteligentné siete môžu v tomto procese pomôcť.
Zelená a digitálna tranzícia predstavujú novú éru budovania väčšej odolnosti a nezávislosti štátov, firiem, inštitúcií i jednotlivcov. Každý môže uchopiť túto výzvu podľa vlastných možností a prispeť tak k celkovej transformácii spoločnosti smerom k väčšej udržateľnosti. Príkladom môže byť aj prax Prezidentského paláca v Bratislave.
Stredoeurópska energetická konferencia priniesla debaty popredných expertov na témy zelenej tranzície a energetickej bezpečnosti v čase vojny na Ukrajine. Na každý dolár investovaný do fosílnych palív dnes pripadá dolár a päťdesiat centov na čisté energie. Stále to však nestačí.
„Dvojtvárnosť Číny a postavenie Egypta sú dva dôvody, ktoré viedli k neuspokojivému výsledku summitu COP 27,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Štáty sa však dohodli na vzniku nového Fondu solidarity bohatých s chudobnými. Prečo sa nepodarilo dosiahnuť viac?
Počas summitu OSN o klíme COP27 v egyptskom Sharm el-Sheiku sa rozvinuté krajiny sveta zaviazali vytvoriť nový fond, z ktorého budú kompenzovať chudobným štátom straty spôsobené otepľovaním planéty. Klimatická kríza sa stáva súčasťou ľudských práv.
Výsledky novembrových volieb do amerického kongresu jasne ukázali, že americká spoločnosť je hlboko rozštiepená a ďalší politický vývoj je neistý. Demokrati oslavujú volebné zúčtovanie, ktoré malo byť pre nich podľa očakávaní oveľa horšie. Donald Trump zasa musí stráviť fakt, že mu na Floride vyrástol vážny rival.
Do Európy sa opäť valí migračná vlna. Počty utečencov narástli na balkánskej trase o 170 % a títo migranti prechádzajú aj cez Slovensko. Riaditeľ migračného úradu Ján Orlovský vysvetľuje, prečo je uzatváranie hraníc vo vnútri Schengenu skôr divadlo pre verejnosť ako efektívne riešenie.
„Rusko túto vojnu už prehralo - morálne i politicky,“ hovorí v rozhovore minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer. Približuje, ako bolo cítiť izoláciu Moskvy v zákulisí rokovania VZ OSN a aké to môže mať následky. Otvorene dodáva, že v otázke Ukrajiny cíti európsku jednotu. Možno jednotu mínus jeden…
Neexistuje žiadne rozhodnutie európskeho súdu, ktoré by prikazovalo štátu uzákoniť manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Brusel však môže riešiť túto tému v okamihu, keď dochádza k zjavnej diskriminácii queer ľudí, čo dokazuje aj prípad Maďarska. Priekopníkom v ochrane práv LGBTI+ osôb je Európsky parlament.
Dovoz akýchkoľvek fosílnych palív do EÚ nie je udržateľnou energetickou stratégiou. Trvalým riešením z hľadiska bezpečnosti i ochrany klímy je intenzívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a vývoj domácich zelených technológií. Aktuálne sú však ceny plynu a elektriny top prioritou, ktorú Brusel musí riešiť a zohľadňovať komplexné záujmy členských štátov.
„Chýba nám európska solidarita a spoločný nákup plynu,“ hovorí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Členské štáty sa podľa neho v energetickej kríze starajú primárne každý sám o seba a slovenské návrhy nemajú veľkú podporu. Aké sú možnosti riešenia?
