.svg)
Putinovo Rusko flagrantne porušuje zásady OSN a v systéme medzinárodného práva si vyberá len to, čo mu aktuálne vyhovuje. Príkladom je fakt, že Moskva označila za zastarané a nadbytočné aj ľudskoprávne mechanizmy OBSE vrátane Moskovského protokolu. Relativizuje tak celý systém noriem medzinárodného práva.
Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Hoci ide o špičkovú technológiu, bezpilotné lietadlá útočia podobne ako pred stovkami rokov mongolské hordy - dokážu obkľúčiť a zmiasť nepriateľa, sú schopné navzájom efektívne komunikovať a dokonca aj obetovať niekoho z vlastných radov. Ich využitie však má svoje riziká.
Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.
Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v spolupráci s MZV SR usporiadalo 21. ročník Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR. Platforma poskytla priestor na diskusiu zahraničnopolitickej komunity o európskej i svetovej politike.
Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.
Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?
Ruská vojenská agresia znamenala nielen plnoformátovú konvenčnú vojnu, ale zároveň najväčšiu humanitárnu katastrofu a utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny. Aká bola reakcia slovenskej občianskej spoločnosti a jej pôsobenie na Ukrajine a ako ďalej rozvíjať systém humanitárnej pomoci?
Zakladateľka SFPA Magdaléna Vášáryová analyzuje príčiny zahranično-politickej dezorientácie slovenskej spoločnosti. Pripomína, že aj pätnásť rokov po vstupe do EÚ a NATO stále žijeme v zajatí obáv a neistoty, čo sa týka nášho postavenia na rozhraní dvoch svetov.
Pavol Demeš spomína v rozhovore s dlhoročným slovenským diplomatom Miroslavom Mojžitom na náročné obdobie budovania samostatnej diplomatickej služby Slovenskej republiky a samotného rezortu zahraničných vecí od roku 1993. Prierezovo komentujú vedenie ministerstva až do dnešných dní.
Slovensku po voľbách hrozí demokratická kontrarevolúcia a priklonenie sa k vojnovému agresorovi Rusku - hovorí minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore vysvetľuje, prečo by EÚ so Slovenskom nemala toľko trpezlivosti ako má dnes s Orbánovým Maďarskom a kde ležia korene slovenského antiamerikanizmu.
Slovenská spoločnosť patrí medzi najviac euroskeptické v rámci EÚ. Politologička Aneta Világi v rozhovore vysvetľuje, že je to zodpovednosť politických elít, ako aj existencie euroskeptických naratívov, ktoré si ako legendy ľudia podávajú medzi sebou. Riešením je vytvoriť vlastné pozitívne príbehy o EÚ, ktoré by si politici osvojili a aktívne šírili v diskusiách.
Ženy boli aktívne zapojené do politiky už v ére Rakúsko-Uhorska, hoci len neformálne. Veľký posun priniesla prvá Československá republika, v ktorej ženy získali volebné právo v roku 1920. Komunisti neskôr stanovili dokonca kvóty na zastúpenie žien vo verejnom sektore, ale boj o ich plnú akceptáciu v politickej i verejnej sfére trvá do dnes.
Európska únia odložila schválenie definitívnej stopky na predaj áut so spaľovacím motorom. Dôvodom sú výhrady niektorých krajín vrátane Nemecka, ktoré požaduje výnimku na e-palivá. Je to racionálne a čo bude znamenať prechod na elektromobilitu pre slovenskú ekonomiku?
Otázka zavedenia kvót na zastúpenie žien je rovnako aktuálna v diplomacii ako aj v iných profesiách, kde majú muži prevahu. Čo by sa však stalo, ak by sa pohľad na situáciu zmenil z nedostatočného zastúpenia žien na nadmerné zastúpenie mužov? Úplne iný pohľad na problém prináša nové riešenia.
Európska komisia napriek krízovým obdobiam poznačených pandémiou a ruskou agresiou nepoľavila zo svojich klimatických ambícií. Plány obnovy ako aj plán REPowerEU počas vojny na Ukrajine ukazujú, že EÚ skutočne chce byť lídrom v dosiahnutí uhlíkovej neutrality.
Moskva sa rozhodla pozastaviť svoju účasť na zmluve New START, čím sa vážne narušil posledný pilier kontroly jadrových zbraní medzi USA a Ruskom. Putin urobil toto rozhodnutie aj s cieľom vytvorenia politickej páky, ktorou by chcel dotlačiť Západ k ústupkom. Čo sa však zmení v praxi a aké to môže mať následky?
Koniec vojny na Ukrajine je v nedohľadne, hovorí analytik SFPA Alexander Duleba. Vysvetľuje, prečo Ukrajinci potrebujú ťažké zbrane, v čom sú ich silné stránky na bojisku a ako dopadla mierová ponuka, ktorú Kyjev už raz Moskve ponúkol. Aké sú možné scenáre ďalšieho vývoja konfliktu?
Slováci, Česi, Maďari a Poliaci sú obzvlášť ľahkým terčom hoaxov a dezinformácií. Situácia v jednotlivých krajinách sa líši a najlepšie sú na tom Česi. V ostatných troch krajinách však chýba výraznejšia politická vôľa bojovať proti zavádzajúcim naratívom a politici dezinformácie sami často vytvárajú a šíria. Aké je riešenie?
Uplynulý rok bol pre európske dianie zásadný. Naštartovali sa procesy v zahraničnej politike i energetike, ktoré poznačia vývoj na dlhú dobu dopredu. Experti SFPA hodnotia, čím bude EÚ žiť v tomto roku, ako môžu dopadnúť voľby v Poľsku i dianie v Maďarsku a vojnu na Ukrajine.
Americký protiinflačný zákon vyvolal veľké obavy na strane EÚ. Brusel hovorí o diskriminácii, protekcionizme a chystá ako odpoveď vlastný zákon na podporu zelených technológií. Čo všetko je v hre a prečo je globalizácia na križovatke vysvetľuje europoslanec Ivan Štefanec.
Vladimír Putin opakovane zdôvodňoval napadnutie Ukrajiny tým, že Rusko koná v sebaobrane. Jeho slová však nemajú žiadnu oporu v medzinárodnom práve, ako vysvetľuje expertka Katarína Šmigová. Približuje tiež, prečo Rusko odmieta pri Ukrajine slovo „vojna.“
Európska komisia schválila Slovensku nový operačný program eurofondov vo výške 13 miliárd eur. Prioritou má byť podpora zaostávajúcich regiónov. Podľa Antona Marcinčina Slovensko nedokáže tieto peniaze zmysluplne vyčerpať. Problémov je viac, ale predovšetkým chýba systém a decentralizácia.
Európske plynové zásobníky sú historicky plné, ale v budúcom roku môže EÚ chýbať približne 30 mld. kubických metrov plynu. Problém môže vyvolať najmä zvýšený čínsky dopyt po tejto surovine vyvolaný uvoľnením protipandemických opatrení a hospodárskym oživením. Kľúčovými sa preto v EÚ stanú solidarita a šetrenie.
Odhodlanie budovať bezemisnú ekonomiku a znižovať využívanie fosílnych palív prišlo dávno pred začiatkom vojny na Ukrajine. EÚ sa minimálne od roku 2007 snaží reformovať svoju energetiku s cieľom zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov.
