.svg)
Varovné výsledky krajských volieb a odchod Pirátov z vlády veštia pravdepodobný triumf hnutia ANO v budúcoročných parlamentných voľbách. Andrej Babiš by mohol nájsť koaličných partnerov v euroskeptickom krídle ODS a stať sa novým premiérom. V Prahe by tak vznikla vláda, ktorá by si rozumela s Robertom Ficom, Viktorom Orbánom i Herbertom Kicklom. Takéto dianie by vychýlilo celý stredoeurópsky región a odštiepilo Poľsko.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Mašinéria konšpiračných a propagandistických ruských kanálov sa naplno rozbehla pred nadchádzajúcimi americkými prezidentskými voľbami. Cez účty na sieti Telegram i verejné vyhlásenia vymýšľajú ruskí propagandisti konšpiračné teórie o štátnom prevrate a tieňovej vláde v USA s cieľom zdiskreditovať demokratickú kandidátku Kamalu Harrisovú.
Ako „vysoko rizikovú oblasť“ označuje Európska komisia situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. V tohtoročnej Správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko neurobilo v tomto smere žiadny pokrok. Brusel si všíma „hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti žalobám.“ Slovenskí politici sa otvorene inšpirujú maďarskou mediálnou legislatívou, ale očakávať rovnaký výsledok by bolo chybou.
Spoločný vstup do EÚ, ekonomická transformácia i odchod sovietskych vojsk - to všetko sú idey, ktoré stáli pri vzniku V4. Hoci toto zoskupenie Česka, Poľska, Slovenska a Maďarska nikdy nebolo záujmovým blokom hovoriacim jedným hlasom, stále má svoj význam. Prehĺbiť ho by bolo možné aj vďaka intenzívnejšej spolupráci s Ukrajinou, ktorá sa práve dnes stotožňuje so zakladajúcimi myšlienkami V4. V ceste však stoja vnútorné rozpory členov V4.
Staronová šéfka Európskej komisie nepochybne predstavuje element stability v čase narastajúcej podpory populizmu a krajnej pravice v Európe, prehlbujúcej sa spoločenskej polarizácie a pretrvávajúcej vojny za hranicami EÚ. Jej druhý mandát preberie viacero z jej doterajších priorít - najmä pokračovanie v zelenej transformácii, podpora Ukrajiny, ale aj silný sociálny a obranný pilier.
Možnosť „postaviť sa na zadné“ a zablokovať neželané rozhodnutie aj proti vôli všetkých zvyšných členov je stále nedotknuteľnou mantrou niektorých štátov EÚ, vrátane Slovenska. Argumentom býva snaha ochrániť národnú suverenitu a štátne záujmy v kľúčových témach. Najčastejšie ide o zahraničnú a bezpečnostnú politiku, kde sa právo veta za posledných zhruba osem rokov použilo 30-krát. Z toho 18-krát tak urobilo Maďarsko. Je možné to zastaviť?
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Slovenskí voliči vyslali do Európskeho parlamentu 15 čerstvých zástupcov a zároveň dôležitý odkaz - viac ako polovica z nich zrejme zostane mimo akejkoľvek politickej frakcie, pretože sú len ťažko stráviteľní pre štandardné európske strany. Ak sa to potvrdí a osem slovenských europoslancov zostane nezaradených, bude to premárnená príležitosť ovplyvniť smerovanie EÚ.
„Európa je smrteľná a môže zomrieť,“ vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom apríla na parížskej Sorbonne. V rozsiahlom prejave predstavil svoju víziu, ako podporovať progres a prosperitu na európskej pôde, udržať si zelené ambície a ďalej posilňovať obranné kapacity, aby Európa nebola v otázkach bezpečnosti „vazalom USA."
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
Vstup Slovenska do NATO 29. marca 2004 bol do istej miery úspechom aj spoločného úsilia krajín Vyšehradskej skupiny vrátane Poľska. Išlo o zavŕšenie budovania novej bezpečnostnej architektúry v strednej Európe a elimináciu potenciálne nebezpečnej diery v regióne. Zmena zahranično-politickej orientácie Slovenska vyvoláva obavy, či bude možné bezpečnostnú spoluprácu s Poľskom ďalej prehlbovať.
Kolektívnu obranu Severoatlantickej aliancie posilnili dvaja noví členovia - Švédsko a Fínsko. Prinášajú so sebou významné obranné spôsobilosti - investície do modernizácie, delostrelectva, loďstva, dômyselnej siete podzemných úkrytov, dostatočných strategických zásob, ale aj civilnej pripravenosti. Akým výzvam NATO aktuálne čelí aj vzhľadom na blížiace sa voľby v USA a aké je postavenie Slovenska?
Počas nasledujúcich šestnástich rokov by EÚ mala dodatočne znížiť emisie o zhruba 60 percent. Vyplýva to z návrhu ambicióznych klimatických plánov do roku 2040, ktoré predložil Brusel. Realizácia tohto cieľa je však neistá. Záleží na novej Európskej komisii, ako tieto plány premení na záväzné európskej právo. A taktiež Európsky parlament a členské štáty EÚ najprv musia po voľbách nájsť spoločnú reč v oblasti klímy a životného prostredia a dohodnúť sa na tom, čo schvália, a čo nie. Posilnenie radikálnej pravice a klimatických skeptikov môže tento proces zásadne zmeniť.
Európska komisia vyhodnocuje zmeny, ktoré slovenskí poslanci schválili v trestných kódexoch. Verdikt ústavného súdu o pozastavení účinnosti viacerých ustanovení nateraz zrejme zabrzdí právne konanie v Bruseli a možné sankcie. Naďalej však pretrvávajú otázky v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Šéfka Európskej prokuratúry (EPPO) varuje, že ak sa Slovensko stane slabým článkom v reťazci európskych prokuratúr, ohrozí to fungovanie celej EPPO zóny v EÚ.
Alexej Navaľnyj bol nacionalista, ale to by nemalo zatieniť jeho prodemokratickú prácu a statočnosť pri kritike Putinovho režimu a v boji proti ruskej kleptokracii. Malo by to slúžiť ako pripomienka, že problémy Ruska siahajú hlbšie ako Putinov režim a že demokratickejšie Rusko nemusí byť nevyhnutne menej nacionalistické. Kto bol Alexej Navaľnyj a čo jeho príbeh vypovedá o dnešnom Rusku?
Masové protesty farmárov sa rozhoreli po viacerých európskych štátoch a postupne sa presunuli aj do krajín V4. Nespokojní poľnohospodári poukazujú na nahromadené problémy, ktoré neúnosne zaťažujú ich hospodárenie. Okrem ekologických povinností je to najmä prudký nárast nákladov v kombinácii s klesajúcimi cenami agrárnych komodít. Aké sú možnosti riešenia a prečo by farmári mali mať viac autonómnosti?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Vojna na Ukrajine ovplyvnila aj dianie na južnom Kaukaze. Keď Moskve v roku 2022 nevyšiel plán bleskového ovládnutia Ukrajiny, ukázali sa limity ruskej armády a Azerbajdžan to ihneď vyhodnotil ako veľkú možnosť na získanie rozhodujúceho vplyvu v regióne. Preto sa odhodlal na 10-mesačnú blokádu Náhorného Karabachu a jeho následné ovládnutie po bleskovom útoku. Riešenie je stále v nedohľadne.
Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?
Všetky krajiny V4 majú nízky podiel obnoviteľných zdrojov a spotrebujú viac tuhých palív ako je priemer v Únii. Biomasa predstavuje takmer všetku výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov, zatiaľ čo elektrifikácia a iné alternatívy obnoviteľných zdrojov sú hlboko pod priemerom Únie. Čelia preto mnohým spoločným energetickým výzvam.
