.svg)
Obnoviteľné zdroje nie je možné budovať živelne ani izolovane. Je nevyhnutné investovať do rozvoja prenosových sústav a vytvoriť spoľahlivé interkonektory medzi krajinami. Kľúčovou sa stane digitalizácia a zapojenie umelej inteligencie, ktorá bude na základe predpovede počasia a spotreby riadiť možnosti výroby. Modernú energetiku čaká revolúcia, ktorá z čistých konzumentov urobí výrobcov.
Od napadnutia Ukrajiny Rusko vedie otvorenú energetickú vojnu proti Európskej únii. Vo svojej skrytej forme sa však začala už v roku 2021, keď Rusi prestali dodávať plyn na spotový trh s cieľom zdvíhať cenu plynu v Európe. Štáty EÚ sa nenechali vydierať a vypracovali stratégiu, ako sa zbaviť energetickej závislosti na Rusku.
V regióne strednej Európy je významný potenciál miestnych energetických komunít, ktoré môžu byť hnacou silou prechodu na čistú energiu. Pre ich využitie však musia národné vlády vyriešiť mnohé regulačné a legislatívne prekážky. Prekonať treba aj nedôveru.
Umelá inteligencia môže ohrozovať demokraciu a slobodné voľby. Voliči sa totiž často rozhodujú predovšetkým na základe emócií a práve na tie sa zameriavajú algoritmy sociálnych sietí. „Ak niekto dokáže manipulovať vaše emócie, tak to už nie je slobodná voľba,“ hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Približuje, ako legislatíva môže regulovať umelú inteligenciu.
Predstava strany Právo a spravodlivosť o suverénnej politike voči Bruselu v Poľsku neuspela. Voliči si zvolili proeurópsku alternatívu Donalda Tuska. Politológ Juraj Marušiak vysvetľuje, že očakávať liberálnu revolúciu v Poľsku by teraz bolo naivné a strategické ciele bývalej vlády PiS v zahraničnej politike sú v podstate rovnaké ako pri Občianskej platforme.
Izraelskí bezpečnostní experti už dlhodobo poukazovali na riziko neriešenia komplikovaných vzťahov s Palestíncami. Snaha pravicovej izraelskej vlády nechať problém „vyhniť“ a osudové podcenenie súpera viedli k nebývalému masakru, ktorý spáchali palestínski teroristi na izraelskom území a následnej krvavej odplate Izraela. Ako vyzerá komplexný pohľad na situáciu?
Na štvrtú Ficovu vládu čakajú nové poriadky v strednej Európe. Ak bude jej politika rovnako radikálna ako slová jej čelných predstaviteľov, stane sa z nej toxický partner na medzinárodnej scéne. Ficov úspech však inšpiruje české hnutie ANO Andreja Babiša, ktorý tiež nadbieha voličom radikálnej pravice. Spojenie s Viktorom Orbánom bude skôr izoláciou dvoch radikálov.
Parlamentné voľby v Poľsku prinesú krajine zásadnú politickú zmenu. Víťazom sa stala vládna strana Právo a Spravodlivosť, ale vládu zrejme zostaví opozícia pod vedením Občianskej koalície Donalda Tuska. Šéfredaktor portálu Visegrad Insight Wojciech Przybylski vysvetľuje, ako sa zmení poľská politika.
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
Ursula von der Leyen vo svojom prejave o stave únie (SOTEU) zaujala najmä avizovaným antisubvenčným vyšetrovaním dovozu čínskych elektromobilov. Zároveň zdôraznila nutnosť ďalšieho rozširovania a posilňovania únie vo viacerých oblastiach – v jej geopolitickom postavení, strategickej nezávislosti, či konkurencieschopnosti.
Tím Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vypracoval analýzu troch rôznych scenárov zahranično-politického smerovania Slovenska po voľbách v septembri 2023. Predpokladajú buď pokračovanie v nastavenom kurze, alebo úplnú zmenu zahraničnej politiky, či hybridný variant. Naplnenie konkrétneho scenára záleží od zloženia budúcej vlády.
Všetky krajiny V4 spolu s Rakúskom čelia rizikovým faktorom, ktoré by mohli viesť k spochybneniu ich zahraničnopolitickej orientácie a pôsobiť destabilizujúco tak v EÚ ako aj v NATO. Či už je to tlak domácich populistov, alebo ruské mámenie, všetky tieto krajiny môžu po voľbách skĺznuť k nebezpečným geopolitickým experimentom.
Rusko si napriek očividnej agresii na Ukrajine stále udržiava sympatie nemalej časti krajín globálneho Juhu. Západ sa zatiaľ neúspešne snaží rozšíriť tábor krajín, ktoré sa v OSN postavia proti Moskve. Práve hlasovania o rezolúciách VZ OSN jasne ukazujú globálne vnímanie vojny na Ukrajine. Do hry vstupuje množstvo pragmatických dôvodov, ako závislosť na ruských zbraniach a lacnej rope.
Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.
Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.
Ešte v roku 2003 bolo uhlie na Slovensku považované v oficiálnych dokumentoch za základnú surovinu ekonomiky. Hoci existuje množstvo ekologických i finančných argumentov v neprospech tejto suroviny, rozhodnutie ukončiť ťažbu prišlo aj po žalobe od Európskej komisie za zakázanú štátnu pomoc.
Putinovo Rusko flagrantne porušuje zásady OSN a v systéme medzinárodného práva si vyberá len to, čo mu aktuálne vyhovuje. Príkladom je fakt, že Moskva označila za zastarané a nadbytočné aj ľudskoprávne mechanizmy OBSE vrátane Moskovského protokolu. Relativizuje tak celý systém noriem medzinárodného práva.
Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Hoci ide o špičkovú technológiu, bezpilotné lietadlá útočia podobne ako pred stovkami rokov mongolské hordy - dokážu obkľúčiť a zmiasť nepriateľa, sú schopné navzájom efektívne komunikovať a dokonca aj obetovať niekoho z vlastných radov. Ich využitie však má svoje riziká.
Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.
Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v spolupráci s MZV SR usporiadalo 21. ročník Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR. Platforma poskytla priestor na diskusiu zahraničnopolitickej komunity o európskej i svetovej politike.
Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.
Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?
Ruská vojenská agresia znamenala nielen plnoformátovú konvenčnú vojnu, ale zároveň najväčšiu humanitárnu katastrofu a utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny. Aká bola reakcia slovenskej občianskej spoločnosti a jej pôsobenie na Ukrajine a ako ďalej rozvíjať systém humanitárnej pomoci?
Zakladateľka SFPA Magdaléna Vášáryová analyzuje príčiny zahranično-politickej dezorientácie slovenskej spoločnosti. Pripomína, že aj pätnásť rokov po vstupe do EÚ a NATO stále žijeme v zajatí obáv a neistoty, čo sa týka nášho postavenia na rozhraní dvoch svetov.
