.svg)
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Úloha regiónov v boji proti klimatickej zmene býva často prehliadaná. Regióny pritom zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v systéme viacúrovňového riadenia, a sú teda mimoriadne dôležitým medzičlánkom medzi štátom a samosprávami v procesoch zelenej a energetickej transformácie. Môžu tiež účinne mobilizovať miestne zdroje a podporovať komunitné energetické projekty.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
Myšlienka D. Trumpa vysídliť Palestínčanov z Gazy a vytvoriť na troskách ich domovov „riviéru Blízkeho východu“ by mohla byť kvalifikovaná ako zločin proti ľudskosti a porušenie ustanovení Ženevských dohovorov. Preto ide o jeden z najkontroverznejších nápadov, aké sa v tejto súvislosti objavili.
Sýria posledných rokov je ukážkovým príkladom postupného rozkladu režimu, ktorý doplatil na etnické vylúčenie, korupciu a stratu zahraničných podporovateľov. Bezprecedentne rýchla kapitulácia Asadovej armády potvrdila, že aj armády, vyzerajúce navonok ako silné, ak sú vnútorne krehké, zrútia sa veľmi rýchlo. Aká je dnes situácia v krajine a aké sú záujmy regionálnych hráčov?
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Brusel chce v najbližších piatich rokoch budovať Európsku obrannú úniu, ktorej súčasťou majú byť vyššie výdavky na obranu, zlepšenie vojenskej mobility, posilnenie európskeho obranného priemyslu, aj spoločné verejné obstarávanie vojenskej techniky, do ktorého sa však Slovensko nechce zapojiť. Veľkou výzvou bude aj zvýšenie konkurencieschopnosti a pokračovanie zelenej transformácie.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Donald Trump sa triumfálne vracia do Bieleho domu. Nikto si dnes netrúfa predpovedať, čo presne to bude znamenať pre Európu a svet. Zatiaľ čo v ekonomickej oblasti možno očakávať protekcionistickú americkú politiku, v prípade bezpečnosti a obranných záväzkov je budúcnosť jasná o niečo menej. Zrejme to bude viac transakčnej politiky, teda niečo za niečo.
Analýzy súčasného konfliktu na Strednom východe sa točia okolo vojenských aktivít Hamasu, Hizballáhu a jemenských Hussiov, ale v skutočnosti je to vojna medzi Izraelom a Iránom s prevládajúcimi prvkami asymetrie a dezinformácie. Izraelskí predstavitelia si po roku trvania konfliktu uvedomujú, že pokiaľ nedôjde k neutralizácii škodlivého vplyvu Iránu, nie je možné dosiahnuť trvalý mier a s tým spojený rozvoj regiónu.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Gruzínsko sa po dôležitých parlamentných voľbách opäť vzdialilo od prozápadného smerovania. Volebným víťazom sa stala vládnuca strana Gruzínsky sen so ziskom 54 % hlasov. Opozícia i pozorovatelia hovoria o masívnom ovplyňovaní voličov, či priamo o volebných podvodoch. Moskva už zablahoželala víťazovi a bude sa snažiť ešte viac si Gruzínsko pripútať. Väčšina Gruzíncov (70%) však stále podporuje členstvo v EÚ.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Varovné výsledky krajských volieb a odchod Pirátov z vlády veštia pravdepodobný triumf hnutia ANO v budúcoročných parlamentných voľbách. Andrej Babiš by mohol nájsť koaličných partnerov v euroskeptickom krídle ODS a stať sa novým premiérom. V Prahe by tak vznikla vláda, ktorá by si rozumela s Robertom Ficom, Viktorom Orbánom i Herbertom Kicklom. Takéto dianie by vychýlilo celý stredoeurópsky región a odštiepilo Poľsko.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Mašinéria konšpiračných a propagandistických ruských kanálov sa naplno rozbehla pred nadchádzajúcimi americkými prezidentskými voľbami. Cez účty na sieti Telegram i verejné vyhlásenia vymýšľajú ruskí propagandisti konšpiračné teórie o štátnom prevrate a tieňovej vláde v USA s cieľom zdiskreditovať demokratickú kandidátku Kamalu Harrisovú.
Ako „vysoko rizikovú oblasť“ označuje Európska komisia situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. V tohtoročnej Správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko neurobilo v tomto smere žiadny pokrok. Brusel si všíma „hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti žalobám.“ Slovenskí politici sa otvorene inšpirujú maďarskou mediálnou legislatívou, ale očakávať rovnaký výsledok by bolo chybou.
Spoločný vstup do EÚ, ekonomická transformácia i odchod sovietskych vojsk - to všetko sú idey, ktoré stáli pri vzniku V4. Hoci toto zoskupenie Česka, Poľska, Slovenska a Maďarska nikdy nebolo záujmovým blokom hovoriacim jedným hlasom, stále má svoj význam. Prehĺbiť ho by bolo možné aj vďaka intenzívnejšej spolupráci s Ukrajinou, ktorá sa práve dnes stotožňuje so zakladajúcimi myšlienkami V4. V ceste však stoja vnútorné rozpory členov V4.
Staronová šéfka Európskej komisie nepochybne predstavuje element stability v čase narastajúcej podpory populizmu a krajnej pravice v Európe, prehlbujúcej sa spoločenskej polarizácie a pretrvávajúcej vojny za hranicami EÚ. Jej druhý mandát preberie viacero z jej doterajších priorít - najmä pokračovanie v zelenej transformácii, podpora Ukrajiny, ale aj silný sociálny a obranný pilier.
Možnosť „postaviť sa na zadné“ a zablokovať neželané rozhodnutie aj proti vôli všetkých zvyšných členov je stále nedotknuteľnou mantrou niektorých štátov EÚ, vrátane Slovenska. Argumentom býva snaha ochrániť národnú suverenitu a štátne záujmy v kľúčových témach. Najčastejšie ide o zahraničnú a bezpečnostnú politiku, kde sa právo veta za posledných zhruba osem rokov použilo 30-krát. Z toho 18-krát tak urobilo Maďarsko. Je možné to zastaviť?
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Slovenskí voliči vyslali do Európskeho parlamentu 15 čerstvých zástupcov a zároveň dôležitý odkaz - viac ako polovica z nich zrejme zostane mimo akejkoľvek politickej frakcie, pretože sú len ťažko stráviteľní pre štandardné európske strany. Ak sa to potvrdí a osem slovenských europoslancov zostane nezaradených, bude to premárnená príležitosť ovplyvniť smerovanie EÚ.
„Európa je smrteľná a môže zomrieť,“ vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom apríla na parížskej Sorbonne. V rozsiahlom prejave predstavil svoju víziu, ako podporovať progres a prosperitu na európskej pôde, udržať si zelené ambície a ďalej posilňovať obranné kapacity, aby Európa nebola v otázkach bezpečnosti „vazalom USA."
