.svg)
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
Ursula von der Leyen vo svojom prejave o stave únie (SOTEU) zaujala najmä avizovaným antisubvenčným vyšetrovaním dovozu čínskych elektromobilov. Zároveň zdôraznila nutnosť ďalšieho rozširovania a posilňovania únie vo viacerých oblastiach – v jej geopolitickom postavení, strategickej nezávislosti, či konkurencieschopnosti.
Tím Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vypracoval analýzu troch rôznych scenárov zahranično-politického smerovania Slovenska po voľbách v septembri 2023. Predpokladajú buď pokračovanie v nastavenom kurze, alebo úplnú zmenu zahraničnej politiky, či hybridný variant. Naplnenie konkrétneho scenára záleží od zloženia budúcej vlády.
Všetky krajiny V4 spolu s Rakúskom čelia rizikovým faktorom, ktoré by mohli viesť k spochybneniu ich zahraničnopolitickej orientácie a pôsobiť destabilizujúco tak v EÚ ako aj v NATO. Či už je to tlak domácich populistov, alebo ruské mámenie, všetky tieto krajiny môžu po voľbách skĺznuť k nebezpečným geopolitickým experimentom.
Rusko si napriek očividnej agresii na Ukrajine stále udržiava sympatie nemalej časti krajín globálneho Juhu. Západ sa zatiaľ neúspešne snaží rozšíriť tábor krajín, ktoré sa v OSN postavia proti Moskve. Práve hlasovania o rezolúciách VZ OSN jasne ukazujú globálne vnímanie vojny na Ukrajine. Do hry vstupuje množstvo pragmatických dôvodov, ako závislosť na ruských zbraniach a lacnej rope.
Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.
Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.
Ešte v roku 2003 bolo uhlie na Slovensku považované v oficiálnych dokumentoch za základnú surovinu ekonomiky. Hoci existuje množstvo ekologických i finančných argumentov v neprospech tejto suroviny, rozhodnutie ukončiť ťažbu prišlo aj po žalobe od Európskej komisie za zakázanú štátnu pomoc.
Putinovo Rusko flagrantne porušuje zásady OSN a v systéme medzinárodného práva si vyberá len to, čo mu aktuálne vyhovuje. Príkladom je fakt, že Moskva označila za zastarané a nadbytočné aj ľudskoprávne mechanizmy OBSE vrátane Moskovského protokolu. Relativizuje tak celý systém noriem medzinárodného práva.
Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Hoci ide o špičkovú technológiu, bezpilotné lietadlá útočia podobne ako pred stovkami rokov mongolské hordy - dokážu obkľúčiť a zmiasť nepriateľa, sú schopné navzájom efektívne komunikovať a dokonca aj obetovať niekoho z vlastných radov. Ich využitie však má svoje riziká.
Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.
Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v spolupráci s MZV SR usporiadalo 21. ročník Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR. Platforma poskytla priestor na diskusiu zahraničnopolitickej komunity o európskej i svetovej politike.
Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.
Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?
Ruská vojenská agresia znamenala nielen plnoformátovú konvenčnú vojnu, ale zároveň najväčšiu humanitárnu katastrofu a utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny. Aká bola reakcia slovenskej občianskej spoločnosti a jej pôsobenie na Ukrajine a ako ďalej rozvíjať systém humanitárnej pomoci?
Zakladateľka SFPA Magdaléna Vášáryová analyzuje príčiny zahranično-politickej dezorientácie slovenskej spoločnosti. Pripomína, že aj pätnásť rokov po vstupe do EÚ a NATO stále žijeme v zajatí obáv a neistoty, čo sa týka nášho postavenia na rozhraní dvoch svetov.
Pavol Demeš spomína v rozhovore s dlhoročným slovenským diplomatom Miroslavom Mojžitom na náročné obdobie budovania samostatnej diplomatickej služby Slovenskej republiky a samotného rezortu zahraničných vecí od roku 1993. Prierezovo komentujú vedenie ministerstva až do dnešných dní.
Slovensku po voľbách hrozí demokratická kontrarevolúcia a priklonenie sa k vojnovému agresorovi Rusku - hovorí minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore vysvetľuje, prečo by EÚ so Slovenskom nemala toľko trpezlivosti ako má dnes s Orbánovým Maďarskom a kde ležia korene slovenského antiamerikanizmu.
Slovenská spoločnosť patrí medzi najviac euroskeptické v rámci EÚ. Politologička Aneta Világi v rozhovore vysvetľuje, že je to zodpovednosť politických elít, ako aj existencie euroskeptických naratívov, ktoré si ako legendy ľudia podávajú medzi sebou. Riešením je vytvoriť vlastné pozitívne príbehy o EÚ, ktoré by si politici osvojili a aktívne šírili v diskusiách.
Ženy boli aktívne zapojené do politiky už v ére Rakúsko-Uhorska, hoci len neformálne. Veľký posun priniesla prvá Československá republika, v ktorej ženy získali volebné právo v roku 1920. Komunisti neskôr stanovili dokonca kvóty na zastúpenie žien vo verejnom sektore, ale boj o ich plnú akceptáciu v politickej i verejnej sfére trvá do dnes.
Európska únia odložila schválenie definitívnej stopky na predaj áut so spaľovacím motorom. Dôvodom sú výhrady niektorých krajín vrátane Nemecka, ktoré požaduje výnimku na e-palivá. Je to racionálne a čo bude znamenať prechod na elektromobilitu pre slovenskú ekonomiku?
Otázka zavedenia kvót na zastúpenie žien je rovnako aktuálna v diplomacii ako aj v iných profesiách, kde majú muži prevahu. Čo by sa však stalo, ak by sa pohľad na situáciu zmenil z nedostatočného zastúpenia žien na nadmerné zastúpenie mužov? Úplne iný pohľad na problém prináša nové riešenia.
Európska komisia napriek krízovým obdobiam poznačených pandémiou a ruskou agresiou nepoľavila zo svojich klimatických ambícií. Plány obnovy ako aj plán REPowerEU počas vojny na Ukrajine ukazujú, že EÚ skutočne chce byť lídrom v dosiahnutí uhlíkovej neutrality.
Moskva sa rozhodla pozastaviť svoju účasť na zmluve New START, čím sa vážne narušil posledný pilier kontroly jadrových zbraní medzi USA a Ruskom. Putin urobil toto rozhodnutie aj s cieľom vytvorenia politickej páky, ktorou by chcel dotlačiť Západ k ústupkom. Čo sa však zmení v praxi a aké to môže mať následky?
