.svg)
Uplynulý rok bol pre európske dianie zásadný. Naštartovali sa procesy v zahraničnej politike i energetike, ktoré poznačia vývoj na dlhú dobu dopredu. Experti SFPA hodnotia, čím bude EÚ žiť v tomto roku, ako môžu dopadnúť voľby v Poľsku i dianie v Maďarsku a vojnu na Ukrajine.
Americký protiinflačný zákon vyvolal veľké obavy na strane EÚ. Brusel hovorí o diskriminácii, protekcionizme a chystá ako odpoveď vlastný zákon na podporu zelených technológií. Čo všetko je v hre a prečo je globalizácia na križovatke vysvetľuje europoslanec Ivan Štefanec.
Vladimír Putin opakovane zdôvodňoval napadnutie Ukrajiny tým, že Rusko koná v sebaobrane. Jeho slová však nemajú žiadnu oporu v medzinárodnom práve, ako vysvetľuje expertka Katarína Šmigová. Približuje tiež, prečo Rusko odmieta pri Ukrajine slovo „vojna.“
Európska komisia schválila Slovensku nový operačný program eurofondov vo výške 13 miliárd eur. Prioritou má byť podpora zaostávajúcich regiónov. Podľa Antona Marcinčina Slovensko nedokáže tieto peniaze zmysluplne vyčerpať. Problémov je viac, ale predovšetkým chýba systém a decentralizácia.
Európske plynové zásobníky sú historicky plné, ale v budúcom roku môže EÚ chýbať približne 30 mld. kubických metrov plynu. Problém môže vyvolať najmä zvýšený čínsky dopyt po tejto surovine vyvolaný uvoľnením protipandemických opatrení a hospodárskym oživením. Kľúčovými sa preto v EÚ stanú solidarita a šetrenie.
Odhodlanie budovať bezemisnú ekonomiku a znižovať využívanie fosílnych palív prišlo dávno pred začiatkom vojny na Ukrajine. EÚ sa minimálne od roku 2007 snaží reformovať svoju energetiku s cieľom zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov.
Vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie môže predstavovať významný krok v budovaní bezuhlíkovej ekonomiky. Jeho využitie je možné v priemysle i doprave, kde nahrádza fosílne palivá. Výroba vodíka čistým bezemisným spôsobom je však stále veľkou výzvou. Aké možnosti má v tomto smere Slovensko?
Zásadná reforma európskeho hospodárstva a energetiky stojí na odklone od fosílnych palív a nástupe obnoviteľných zdrojov. To si však vyžiada oveľa vyššiu spotrebu elektriny a nutnosť výrazne navýšiť kapacity prenosovej sústavy. Inteligentné siete môžu v tomto procese pomôcť.
Zelená a digitálna tranzícia predstavujú novú éru budovania väčšej odolnosti a nezávislosti štátov, firiem, inštitúcií i jednotlivcov. Každý môže uchopiť túto výzvu podľa vlastných možností a prispeť tak k celkovej transformácii spoločnosti smerom k väčšej udržateľnosti. Príkladom môže byť aj prax Prezidentského paláca v Bratislave.
Stredoeurópska energetická konferencia priniesla debaty popredných expertov na témy zelenej tranzície a energetickej bezpečnosti v čase vojny na Ukrajine. Na každý dolár investovaný do fosílnych palív dnes pripadá dolár a päťdesiat centov na čisté energie. Stále to však nestačí.
„Dvojtvárnosť Číny a postavenie Egypta sú dva dôvody, ktoré viedli k neuspokojivému výsledku summitu COP 27,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Štáty sa však dohodli na vzniku nového Fondu solidarity bohatých s chudobnými. Prečo sa nepodarilo dosiahnuť viac?
Počas summitu OSN o klíme COP27 v egyptskom Sharm el-Sheiku sa rozvinuté krajiny sveta zaviazali vytvoriť nový fond, z ktorého budú kompenzovať chudobným štátom straty spôsobené otepľovaním planéty. Klimatická kríza sa stáva súčasťou ľudských práv.
Výsledky novembrových volieb do amerického kongresu jasne ukázali, že americká spoločnosť je hlboko rozštiepená a ďalší politický vývoj je neistý. Demokrati oslavujú volebné zúčtovanie, ktoré malo byť pre nich podľa očakávaní oveľa horšie. Donald Trump zasa musí stráviť fakt, že mu na Floride vyrástol vážny rival.
Do Európy sa opäť valí migračná vlna. Počty utečencov narástli na balkánskej trase o 170 % a títo migranti prechádzajú aj cez Slovensko. Riaditeľ migračného úradu Ján Orlovský vysvetľuje, prečo je uzatváranie hraníc vo vnútri Schengenu skôr divadlo pre verejnosť ako efektívne riešenie.
„Rusko túto vojnu už prehralo - morálne i politicky,“ hovorí v rozhovore minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer. Približuje, ako bolo cítiť izoláciu Moskvy v zákulisí rokovania VZ OSN a aké to môže mať následky. Otvorene dodáva, že v otázke Ukrajiny cíti európsku jednotu. Možno jednotu mínus jeden…
Neexistuje žiadne rozhodnutie európskeho súdu, ktoré by prikazovalo štátu uzákoniť manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Brusel však môže riešiť túto tému v okamihu, keď dochádza k zjavnej diskriminácii queer ľudí, čo dokazuje aj prípad Maďarska. Priekopníkom v ochrane práv LGBTI+ osôb je Európsky parlament.
Dovoz akýchkoľvek fosílnych palív do EÚ nie je udržateľnou energetickou stratégiou. Trvalým riešením z hľadiska bezpečnosti i ochrany klímy je intenzívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a vývoj domácich zelených technológií. Aktuálne sú však ceny plynu a elektriny top prioritou, ktorú Brusel musí riešiť a zohľadňovať komplexné záujmy členských štátov.
„Chýba nám európska solidarita a spoločný nákup plynu,“ hovorí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Členské štáty sa podľa neho v energetickej kríze starajú primárne každý sám o seba a slovenské návrhy nemajú veľkú podporu. Aké sú možnosti riešenia?
Maďarská vláda kradne a rezignovala na štandardnú demokraciu, pričom inštitúcie EÚ sa už na to odmietajú len prizerať - uvádza vo svojej analýze docent Vratislav Havlík z Masarykovej univerzity. Vysvetľuje, že Orbán rozbehol hru, ktorú nemôže vyhrať a opäť sa uchýli k svojmu nekonečnému pragmatizmu.
Európska komisia avizuje veľkú reformu energetického trhu a zastropovanie ziskov neplynových energetických spoločností. Uviedla to predsedníčka EK Ursula Von der Leyen v prejave o stave EÚ. Niektoré dôležité body však prekvapivo nezmienila.
Prešovský a Košický kraj by mohli zažiť podobný rozkvet, ako sa to podarilo rakúskemu Burgenlandu vďaka spolupráci so slovenským pohraničím. Kľúčom je rozvoj úzkych vzťahov s ukrajinskými regiónmi, čo sa dá už dnes. K dispozícii sú aj veľké peniaze. Prečo to nefunguje?
Letiská obmedzujú prevádzku, verejní dopravcovia rušia spoje, nemocnice zatvárajú oddelenia a reštaurácie krachujú. Na Slovensku i v celej EÚ chýba pracovná sila. Kam sa strácajú kvalifikovaní zamestnanci a ako ich pritiahnuť späť? Odpovedá ekonóm Martin Kahanec z inštitútu CELSI.
Na slovensko-ukrajinskej hranici colníci opakovane riešia Ukrajincov, ktorí na Slovensko privážajú veľkú hotovosť. Objavili sa aj prípady, keď išlo o milióny eur v kufri. Advokát Andrej Leontiev vysvetľuje, kedy sú to špinavé peniaze a kedy životná nevyhnutnosť.
Severoatlantická aliancia sa počas summitu v Madride adaptovala na novú bezpečnostnú situáciu vo svete prijatím aktualizovanej strategickej koncepcie. Posilňuje svoju odolnosť voči hybridným útokom, ktoré môžu aktivovať článok 5 a zriaďuje aj miliardový Inovačný fond.
EÚ prijíma aktuálne niekoľko dôležitých smerníc, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti. Ide o kvóty na ženy, platové rozdiely i domáce násilie. Oľga Pietruchová vysvetľuje, čo to prinesie do praxe a aká je slovenská pozícia.
Nový britský premiér alebo premiérka budú menej toxickí vo vzťahu k EÚ a čaká ich ťažká úloha nastaviť nové vzťahy s Bruselom po brexite, hovorí expert na britskú politiku Marek Bičan. Britská pozícia voči Rusku a Ukrajine sa však nezmení.
Emmanuel Macron stratil väčšinu v parlamente. Na presadenie svojich návrhov bude musieť venovať veľa úsilia na vyjednávanie s posilnenou opozíciou. To ho môže oberať o energiu potrebnú na leadership v rámci EÚ.
