.svg)
Letiská obmedzujú prevádzku, verejní dopravcovia rušia spoje, nemocnice zatvárajú oddelenia a reštaurácie krachujú. Na Slovensku i v celej EÚ chýba pracovná sila. Kam sa strácajú kvalifikovaní zamestnanci a ako ich pritiahnuť späť? Odpovedá ekonóm Martin Kahanec z inštitútu CELSI.
Na slovensko-ukrajinskej hranici colníci opakovane riešia Ukrajincov, ktorí na Slovensko privážajú veľkú hotovosť. Objavili sa aj prípady, keď išlo o milióny eur v kufri. Advokát Andrej Leontiev vysvetľuje, kedy sú to špinavé peniaze a kedy životná nevyhnutnosť.
Severoatlantická aliancia sa počas summitu v Madride adaptovala na novú bezpečnostnú situáciu vo svete prijatím aktualizovanej strategickej koncepcie. Posilňuje svoju odolnosť voči hybridným útokom, ktoré môžu aktivovať článok 5 a zriaďuje aj miliardový Inovačný fond.
EÚ prijíma aktuálne niekoľko dôležitých smerníc, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti. Ide o kvóty na ženy, platové rozdiely i domáce násilie. Oľga Pietruchová vysvetľuje, čo to prinesie do praxe a aká je slovenská pozícia.
Nový britský premiér alebo premiérka budú menej toxickí vo vzťahu k EÚ a čaká ich ťažká úloha nastaviť nové vzťahy s Bruselom po brexite, hovorí expert na britskú politiku Marek Bičan. Britská pozícia voči Rusku a Ukrajine sa však nezmení.
Emmanuel Macron stratil väčšinu v parlamente. Na presadenie svojich návrhov bude musieť venovať veľa úsilia na vyjednávanie s posilnenou opozíciou. To ho môže oberať o energiu potrebnú na leadership v rámci EÚ.
Slovensko preberá od júla predsedníctvo vo Vyšehrádskej skupine a tiež v rámci Slavkovského formátu. Tomáš Strážay vysvetľuje, prečo bude spolupráca V4 najmä praktická a ako by jej potenciál zmenilo členstvo Ukrajiny v EÚ.
Vyššia kyberbezpečnosť, vedenie vojny v arktických podmienkach i sofistikované obranné spôsobilosti - to všetko môže priniesť vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie, o ktorý obe krajiny požiadali. V ceste im stojí len Turecko.
Európska únia vyčlenila na humanitárnu pomoc pre Ukrajinu od začiatku roka 243 miliónov eur. Michael Köhler, generálny riaditeľ DG ECHO uisťuje, že zdrojov bude oveľa viac. V rozhovore približuje, ako chce spolupracovať s mimovládnym sektorom a aké zmeny čakajú európsku humanitárnu pomoc vo svete.
Mimovládky poskytujúce rozvojovú a humanitárnu pomoc hľadajú cesty, ako získať viac zdrojov a lepšie výsledky. Príležitosťou na zdieľanie skúseností bolo podujatie Ambrela Development Forum, na ktorom sa zúčastnila aj riaditeľka konfederácie CONCORD Europe Tanya Cox.
Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.
Volebným víťazstvom sa voľby pre Emmanuela Macrona neskončili. V krajine významne narástla popularita krajnej pravice a formuje sa dravá ľavicová koalícia. Až júnové parlamentné voľby odpovedia, kam sa bude Francúzsko najbližších päť rokov uberať.
Jasne na základe konkrétnych čísiel ilustruje energetický analytik Michal Sura riešenia náhrady ruského plynu. Slovensko síce dokázalo znížiť závislosť na dovoze ruského plynu od roku 2020, ale stále patrí medzi najviac plynofikované krajiny v EÚ a nutne musí dekarbonizovať svoju energetiku.
Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?
Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.
Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.
Vojna na Ukrajine zásadne zmenila medzinárodnú politiku a dnes sú šance na uzavretie Iránskej jadrovej dohody väčšie ako začiatkom tohto roka. Rokovania sú náročné, ale dnes je hlavný vyjednávač EÚ v Teheráne, aby vyjednal posledné úskalia brániace dosiahnutiu dohody.
Dnešné Rusko je revolučná mocnosť, ktorá sa snaží zmeniť organizáciu sveta - hovorí politológ a profesor Jozef Bátora. V rozhovore približuje, ako sa Rusko postupne zmenilo na autoritársku mocnosť a prečo boli jeho vzťahy s NATO v 90. rokoch oveľa priaznivejšie ako dnes.
Zlomovým bodom vo vojne na Ukrajine môže byť 9. máj. Pre Rusov je to významný Deň víťazstva nad fašizmom a Putin sa potrebuje pochváliť úspechom na Ukrajine. Bližšie súvislosti vojnového konfliktu i Putinovho uvažovania približuje v rozhovore litovský analytik Alvydas Medalinskas.
Poliaci už dokončili plynovod po slovenské hranice, ale Slovensko stále nemá potrebné pripojenie - hovorí energetický expert SFPA Karel Hirman. Vláde vyčíta, že sa dostatočne nepripravuje na zavretie ruského plynového kohútika, čo môže kedykoľvek urobiť aj Putin.
Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v spolupráci s MZV SR usporiadalo 20. ročník Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR. Platforma poskytla priestor na diskusiu zahraničnopolitickej komunity o európskej i svetovej politike.
Rusko sa v dôsledku vyčerpania z vojny a drastických sankcií môže stať oveľa závislejšie na Číne, ako sa pôvodne predpokladalo. Peking sa správa čisto pragmaticky a je pravdepodobné, že nebude schopný ani ochotný Moskve pomôcť tak, ako si predstavovala.
Vojna na Ukrajine a sankcie uvalené na Rusko budú mať obrovské následky na svetové hospodárstvo. Hrozí hlad, výpadky produkcie, ešte vyššia inflácia i ohrozenie rozvoja elektromobility. To všetko môže vyvolať nepokoje v mnohých krajinách a spustiť migračnú krízu.
Západ uvalil na Rusko nevídané sankcie a celý svet čaká, či zaberú. Ale skúsenosti z histórie nám ukazujú, že rovnako ako obsah sankčných balíkov je dôležitá aj ich strategická komunikácia a postupné nabaľovanie. To zatiaľ v snahe zatlačiť na Rusko chýba.
Vojna na Ukrajine zmenila všetko a svet medzinárodnej politiky už viac nebude taký, ako býval. Každý už prekročil červené čiary a preto je dnes možné čokoľvek. Posledným neporušeným tabu je použitie jadrových zbraní, ale ani táto fatálna možnosť sa nedá vylúčiť.
Putin stavil všetko na jednu kartu - osud seba i svojej krajiny. Je chorobne posadnutý ruskou a ukrajinskou históriou a vojnu s Ukrajinou berie veľmi emocionálne. V hre je teraz zrútenie ruskej ekonomiky, partizánska vojna, aj palácový prevrat.
Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Moskva do bojov nasadila konvenčné balistické a riadené rakety, v teréne sú tanky i výsadkári. Západ by mal na potrestanie ruskej agresie a ochranu Ukrajiny urobiť oveľa viac. Mohlo by Rusko reagovať použitím jadrových zbraní?
