Zatiaľ čo v západnej Európe sú energetické komunity rozbehnuté a ich počet sa každý rok zvyšuje (napr. Nemecko, Holandsko, Veľká Británia), krajiny v strednej a východnej Európe majú pred sebou ešte dlhú cestu. Susedné Rakúsko je však dobrou inšpiráciou pre Slovensko i Česko.

Ako hlavná bariéra pre väčší rozvoj komunitnej energetiky v týchto krajinách je nedostatočná právna úprava podporujúca rozvoj a jej zapojenie do distribučnej siete. 

V Rakúsku aj Česku existujú energetické spoločenstvá vo väčšej miere než na Slovensku. Všetky tri krajiny pritom majú podmienky pre rozvoj, keďže disponujú podielom obnoviteľných zdrojov v ich energetických mixoch. 

Základom pre ich fungovanie je však legislatívny rámec, ktorý má v Česku aj na Slovensku svoje nedostatky. Okrem toho sa ukazuje ako problematický aj nedostatok skúseností v tejto relatívne novej oblasti energetiky, ktorej by práve medzi-krajinná spolupráca mohla výrazne napomôcť a znížiť spotrebu energie a rozvinúť komunitnú energetiku. 

Bariéry rozvoja

Na Slovensku sa prvá energetická komunita začína zakladať v Liskovej na Dolnom Liptove. V Česku je solárna energia hlavným hnacím motorom pre komunitné projekty. Dokonca aj v Prahe sa objavuje rastúci záujem o komunitnú energetiku, a to dokonca aj v čase geopolitických udalostí, ako je vojna na Ukrajine a energetická kríza. 

Už od roku 2021 funguje energetické spoločenstvo v Opavsku. Rakúsko sa stalo inšpiráciou pre Slovensko i Česko, pričom tam už fungujú veľké energetické komunity, ako Almenland a Oberwart-Stegersbach, ktoré sú postavené na podobnom princípe. Rakúsko ukázalo, že legislatívna podpora je kľúčová, a to od roku 2020, kedy bola táto oblasť špeciálne upravená.

Okrem regulačných a právnych problémov sa vynárajú aj aj bariéry pre financovanie, či nedôvera vo fungovanie energetických komunít. V Česku a na Slovensku je to taktiež podľa účastníkov panelu Stredoeurópskej energetickej konferencie 2023 okrem nedostatočne upravenej legislatívy aj neprítomnosť energetického manažmentu v obciach, nejednotný dátový systém (ktorý by zbieral informácie napr. o stave budov či ich energetickej výkonnosti), nedostatok smart meračov a nedostatočne vyvinuté siete. 

Navyše na Slovensku boli ako jedna z hlavných bariér identifikovaná aj nedôvera u starostov obcí a obyvateľstva voči komunitnej energetike. Naopak v Rakúsku sú energetické komunity zabehnuté a teda nečelia významným bariéram, ktoré by bránili ich vzniku.

Na úrovni EÚ by do roku 2050 mohlo až 64 miliónov domácností v EÚ prispievať k produkcii energie. V Európskej únii však takisto stále chýba jednotná definícia komunitnej energetiky, ktorá by s harmonizáciou v členských štátoch mohla napomôcť. 

Regulácie a legislatíva, ktoré bránia rozvoju komunitnej energetiky, sa stávajú prekážkou v mnohých krajinách strednej Európy. Vyhliadky do budúcnosti sú tak optimistické, no cesta k úplnému využitiu potenciálu komunitnej energetiky je ešte dlhá. 

Digitalizácia, modernizácia energetických sietí a prispôsobenie legislatívy sú nevyhnutné kroky pre vytvorenie priaznivého prostredia pre rozvoj energetických komunít. Zároveň je dôležité, aby Česko, Rakúsko a Slovensko spolupracovali na identifikácii a realizácii pilotných projektov, ktoré ukážu konkrétne výhody komunitnej energetiky a podporia širšie prijatie tohto modelu.

• Tento článok je súčasťou diskusií o hlavných témach Stredoeurópskej energetickej konferencie. Zaregistrovať sa môžete na našej stránke: https://docs.google.com/forms/d/1kRDlpXeO0HjMx15lhE0I9JxaSpf_ORTsY7eVxXo_WSs/viewform?pli=1&pli=1&edit_requested=true