Po viac než sto rokoch ťažby uhlia na Slovensku sa tento december banícke aktivity definitívne skončia. Štát ukončuje financovanie výroby elektriny z hnedého uhlia, čím sa stáva táto aktivita nerentabilnou a tiež v protiklade s klimatickými cieľmi Európskej únie.

V súčasnosti však v Európe pozorujeme vzrast spotreby a produkcie uhlia, najmä v ostatných dvoch rokoch, či už je to v reakcii na krízu alebo odstavenie jadrových elektrární. Existuje však mnoho ekologických i finančných argumentov, ktoré jednoznačne dokazujú, že uhlie patrí do minulosti.

Doba sa zmenila
I keď Slovensko naďalej disponuje vlastnými zásobami hnedého uhlia, komodita už nie je zdrojom energetickej bezpečnosti krajiny, za ktorú bola ešte v 90-tych rokoch považovaná.

V roku 2003 pred vstupom Slovenska do EÚ bola v koncepcii Surovinovej politiky zdôraznená úloha uhlia pre spotrebiteľov ako základná surovina ekonomiky. Napriek tomu si však výroba elektriny z hnedého uhlia vyžadovala ročne čoraz vyššie dotácie od štátu a odberateľov.

V roku 2018, čo bol posledný rok pred rozhodnutím postupne odstavovať uhoľné elektrárne, dosiahli tieto dotácie výšku približne 115 miliónov eur, pričom nezapočítavame externality, ktoré ťažba uhlia spôsobovala.

Ťažba na Hornej Nitre bola možná minimálne na ďalších desať rokov. Do roku 2030 malo aj pokračovať financovanie ťažby cez štátne dotácie. Žaloba Európskej komisie za zakázanú finančnú podporu od štátu tak bola hlavný dôvod pre koniec podpory a konečné rozhodnutie ukončiť ťažbu.

Argumenty proti
Ťažba uhlia je dlhodobo považovaná za výrazný zdroj zhoršovania kvality vzduchu a ľudského zdravia. Podľa expertov Ministerstva životného prostredia na Slovensku znečistenie ovzdušia spôsobuje až 5 000 predčasných úmrtí ročne a má dokázateľne za príčinu pľúcne ochorenia.

Z veľkej časti je to zapríčinené tuhými znečisťujúcimi látkami, oxidmi síry, dusíka a uhlia, ktoré pochádzajú aj zo spaľovania uhlia. Uhoľná elektráreň v Novákoch bola napríklad tretím najväčším producentom CO₂ emisií a voda v regióne vykazovala zhoršené ukazovatele.

Z pohľadu životného prostredia a zdravotníctva tak jednoznačne môžeme povedať, že rozhodnutie skončiť s ťažbou uhlia bolo logické a približuje nás aj k záväzkom vyplývajúcich z cieľov EÚ k uhlíkovej neutralite. Z finančného hľadiska bolo rozhodnutie takisto správnym krokom, nakoľko sa ukončia vysoké dotácie od štátu, ktoré v konečnom dôsledku padali na spotrebiteľa.

Zelená transformácia
V súčasnosti sa región Hornej Nitry pripravuje na energetickú transformáciu za pomoci obnoviteľných zdrojov energie, napríklad aj na základe ohrevu banskej vody, solárnych panelov a biomasy.

Energetická transformácia regiónu bola, a naďalej je, jednou z hlavných výziev. Pomôcť môžu aj riešenia na individuálnej úrovni ako je podpora štátu pre renováciu energeticky neefektívnych domov.

Zároveň prichádza k významnej rekultivácii pôvodných baní, napríklad prostredníctvom plánovaných fotovoltických inštalácií, hydroponického pestovania rajčín či chovu sumčeka afrického, aj zo strany bývalej ťažobnej spoločnosti. Prechod na iné investičné aktivity je tak inšpiratívny, napriek redukcii počtu zamestnancov – baníkov.

Zároveň je región jedným z pilotných projektov v Európskej únii, ako príklad hospodárstva po ukončení ťažby uhlia, takže tomuto prechodu bude aj na európskej úrovni venovaná náležitá pozornosť.

Sociálne dopady
Podmienky sú však aj v regióne rozmanité. Zatiaľ čo Prievidza je spomínaná vďaka svojim energetickým aj sociálnym plánom pomerne často, Handlová zaostáva a do regiónu neprichádzajú nové investície na udržanie najmä mladých ľudí.

Ukazuje sa, že sociálne dopady spojené s týmto rozhodnutím budú v regióne citeľné, keď príde k finálnemu ukončeniu ťažby. Dôležitým rozhodnutím v tomto smere bolo zriadenie podporných centier, ktoré budú slúžiť na poradenstvo či rekvalifikáciu pre baníkov podľa ich kompetencií.

Neistota, tradične spojená s baníctvom, však môže napriek týmto opatreniam pretrvať a baníci sa môžu presunúť do susedného Poľska a Česka a vykonávať svoje pôvodne povolanie v týchto krajinách.

Kľúčové preto bude prilákanie väčších investícií, a podpora malých a stredných podnikov, aké napríklad aktívne plánuje miesto Prievidza. Ako jeden zo základných pilierov je aj lepšia infraštruktúra v bývalých uhoľných regiónoch, čo sa osvedčilo aj v zahraničí, ktorá nateraz však zostáva nezmenená.

Zastavenie ťažby uhlia tak bol nevyhnutný, ale racionálny a efektívny krok, ak berieme do úvahy najmä zdravie obyvateľov v regióne, dopady na životné prostredie a verejné financie, i keď baníci a ťažobné spoločnosti s týmto rozhodnutím, pochopiteľne, byť spokojné nemuseli, nakoľko ťažiť ešte bolo možné.

Negatívne sociálne dopady sa pravdepodobne naplno prejavia až keď na konci roka ku koncu ťažby naozaj príde. Vtedy sa ukáže, ako tento pilotný projekt EÚ môže byť úspešný aj v iných krajinách, ktoré ukončenie ťažby ešte len čaká. Zdá sa tak, že hlavnými výzvami bude zlepšenie infraštruktúry a udržanie ľudí v regióne novými pracovnými príležitostiam.

Článok publikujeme v rámci projektu „Empowering Serbian CSOs involved in the decarbonization process through the V4 experience“, Europeum Institute for European Policy