.svg)
Zdroj: Facebook: Donald TuskEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Októbrové voľby v Poľsku ukončili osem rokov vládnutia konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Hoci opäť vyhrala voľby, väčšinu v parlamente nezíska a novú vládu zrejme zostaví koalícia vedená Občianskou platformou Donalda Tuska.
Poľsko pod vedením bývalého predsedu Európskej rady bude určite vystupovať konsenzuálnejšie vo vzťahu k Bruselu. Odstredivá politika národného suverenizmu nepriniesla krajine očakávané benefity. Výsledkom bola skôr ostrakizácia a zmrazenie miliárd eur z Plánu obnovy.
Niektoré veci sa však nezmenia. Poľsko sa stále bude usilovať o dosiahnutie postavenia významného hráča v európskej politike, na čo má predpoklady vzhľadom na veľkosť svojej populácie, ekonomiky i armády.
„Nemyslím si, že je zásadný rozdiel medzi strategickými cieľmi strany PiS a Občianskej platformy,“ hovorí riaditeľ ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA Evou Mihočkovou. Rozdiel vidí predovšetkým v spôsoboch, ako sa tento cieľ snažia obe krajiny dosiahnuť.
Pripomína, že Poľsko sa už dávno usilovalo získať v EÚ podobnú úlohu ako Veľká Británia, teda na jednej strane brzdiť a vetovať mnohé návrhy, ale na druhej strane spoluformovať európske politiky.
„Poľsko má šancu uchádzať sa o významné miesto v európskej politike po boku Nemecka a Francúzska. Druhá vec je, či ostatné členské štáty budú ochotné uznať Varšave takúto privilegovanú pozíciu,“ dodáva Marušiak.
Donald Tusk a jeho Občianska platforma sú liberáli na poľský spôsob, teda v porovnaní s ideovým svetom Práva a spravodlivosti. Preto očakávať liberálnu revolúciu v Poľsku by podľa Marušiaka bolo naivné. „Nepredpokladám, že by sa teraz po voľbách našlo v novom parlamente dosť rúk na zásadné zmäkčenie zákona upravujúceho interrupcie.“
Ako sa teraz bude správať poľský prezident Andrzej Duda? Bude konštruktívny, alebo bude vetovať každý zákon novej vlády? Prečo by sa Slovensko malo viac zaujímať o rozvoj vzťahov s Poľskom, hoci pre Varšavu sú zaujímavejšie vzťahy s Francúzskom a Nemeckom?
Odpovede sa dozviete v rozhovore Juraja Marušiaka s Evou Mihočkovou, ktorý zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
