>
Zahraničná politika
>
Poľsko sa môže stať významným európskym hráčom

Poľsko sa môže stať významným európskym hráčom

Eva Mihočková, 06.11.2023
Zdroj: Facebook: Donald Tusk

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Je zarobené na dokonalú búrku. Spoločnosť je hlboko polarizovaná

Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Októbrové voľby v Poľsku ukončili osem rokov vládnutia konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Hoci opäť vyhrala voľby, väčšinu v parlamente nezíska a novú vládu zrejme zostaví koalícia vedená Občianskou platformou Donalda Tuska. 

Poľsko pod vedením bývalého predsedu Európskej rady bude určite vystupovať konsenzuálnejšie vo vzťahu k Bruselu. Odstredivá politika národného suverenizmu nepriniesla krajine očakávané benefity. Výsledkom bola skôr ostrakizácia a zmrazenie miliárd eur z Plánu obnovy.

Niektoré veci sa však nezmenia. Poľsko sa stále bude usilovať o dosiahnutie postavenia významného hráča v európskej politike, na čo má predpoklady vzhľadom na veľkosť svojej populácie, ekonomiky i armády.  

„Nemyslím si, že je zásadný rozdiel medzi strategickými cieľmi strany PiS a Občianskej platformy,“ hovorí riaditeľ ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA Evou Mihočkovou. Rozdiel vidí predovšetkým v spôsoboch, ako sa tento cieľ snažia obe krajiny dosiahnuť. 

Pripomína, že Poľsko sa už dávno usilovalo získať v EÚ podobnú úlohu ako Veľká Británia, teda na jednej strane brzdiť a vetovať mnohé návrhy, ale na druhej strane spoluformovať európske politiky. 

„Poľsko má šancu uchádzať sa o významné miesto v európskej politike po boku Nemecka a Francúzska. Druhá vec je, či ostatné členské štáty budú ochotné uznať Varšave takúto privilegovanú pozíciu,“ dodáva Marušiak.

Donald Tusk a jeho Občianska platforma sú liberáli na poľský spôsob, teda v porovnaní s ideovým svetom Práva a spravodlivosti. Preto očakávať liberálnu revolúciu v Poľsku by podľa Marušiaka bolo naivné. „Nepredpokladám, že by sa teraz po voľbách našlo v novom parlamente dosť rúk na zásadné zmäkčenie zákona upravujúceho interrupcie.“

Ako sa teraz bude správať poľský prezident Andrzej Duda? Bude konštruktívny, alebo bude vetovať každý zákon novej vlády? Prečo by sa Slovensko malo viac zaujímať o rozvoj vzťahov s Poľskom, hoci pre Varšavu sú zaujímavejšie vzťahy s Francúzskom a Nemeckom?

Odpovede sa dozviete v rozhovore Juraja Marušiaka s Evou Mihočkovou, ktorý zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.