.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?
Portál Euractiv zverejnil uniknutý návrh manifestu európskych ľudovcov, podľa ktorého by po eurovoľbách chceli urýchlene prehodnotiť zrušenie zákazu predaja nových áut so spaľovacím motorom od r. 2035. Ak by sa k takémuto návrhu pridali aj zástupcovia rôznych radikálnych a antieurópskych strán v novom Európskom parlamente, mohli by získať väčšinu.
Podľa Martina Janča, člena Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie, by to bolo iba gesto. Zaradiť spiatočku v trende presadzovania elektromobility už podľa neho nie je možné: „Je to globálny trend, ktorý neodíde. Najpredávanejšie auto na svete je dnes elektromobil. Dôvodom nie je to, že to chcú politici, ale to, že to bude lepšie pre ľudí.“
Myšlienka zákazu spaľovacích motorov pritom nevznikla v Bruseli, ale vyžiadali si ju samotné členské štáty, ktoré mali čoraz väčší problém so znečisteným ovzduším vo veľkých mestách. „Niektoré členské štáty začali tlačiť na EÚ, aby im umožnila zakázať spaľováky. Najprv to bola Veľká Británia, postupne sa pridávali ďalšie. EÚ tak prišla s plošnou legislatívou, pretože pravidlá musia byť na jednotnom trhu rovnaké,“ vysvetľuje M. Jančo.
Slovensko však v napredovaní elektromobility veľmi zaostáva a počet registrovaných elektromobilov patrí medzi najnižšie v EÚ. Zmeniť by to mohol štát cez lepšiu podporu výstavby infraštruktúry a tiež cez výhodnejšie odpisovanie elektromobilov pre podnikateľov.
„Treba podporiť firmy, aby si kupovali elektromobily, napríklad cez daňovú politiku. Tak by sme mohli dosiahnuť potrebný bod zlomu, čo je zvyčajne 10 – 20 percent vozového parku v krajine. Od toho okamihu sa nechajú strhnúť aj ostatní motoristi, aby si kúpili elektromobil, pretože uvidia, že to funguje.“
Ako Martin Jančo vníma aktuálne vyhlásenia premiéra Roberta Fica, že vláda ide odhodlane podporovať automobilky pri rozvoji elektromobility? A ako je na tom Slovensko celkovo so svojou konkurencieschopnosťou? Dozviete sa v priloženom videorozhovore. S Martinom Jančom sa zhovárala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Debatu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
