.svg)
Zdroj: Facebook/Alexander NavalnyjEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Ako „vysoko rizikovú oblasť“ označuje Európska komisia situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. V tohtoročnej Správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko neurobilo v tomto smere žiadny pokrok. Brusel si všíma „hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti žalobám.“ Slovenskí politici sa otvorene inšpirujú maďarskou mediálnou legislatívou, ale očakávať rovnaký výsledok by bolo chybou.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Ako vnímate smrť Alexandra Navaľného?
Putinov hovorca Peskov povedal, že sa majú k Navaľného smrti vyjadriť najprv lekári. Ale vieme, ako to v Rusku funguje – tam vedia vystaviť hocijakú lekársku správu. Navaľnyj mal nejaké zdravotné problémy, to vieme a pobyt vo väzení mu určite neprospieval.
Väznili ho za polárnym kruhom. Aké tam boli podmienky?
Veľmi ťažké. Je to väzenie, kde sedia tí najťažší recidivisti. Navštevovať ho mohli jeho advokáti, ale podľa ich slov nemal v poslednej dobe také vážne zdravotné problémy, že by mal zomrieť. Nedá sa vylúčiť, že sa ho opäť pokúsili otráviť novičokom tak, ako sa mu to už raz stalo. Vtedy sa mu zázračne podarilo odísť liečiť sa do Nemecka, ale on sa vrátil a chcel pokračovať v opozičnej politike.
To sa mu však nepodarilo, pretože ho hneď po návrate do Ruska v roku 2021 zatkli.
Chcel by som povedať jednu vec – ak niekedy existoval reálny politický oponent Putina, tak to bol Navaľnyj. On totiž reálne robil opozičnú politiku. Nebol len taký intelektuálny líder. A predovšetkým – robil tú opozičnú politiku doma. Lebo ruská opozícia je hlavne v zahraničí – Chodorkovski, Kasparov a podobne. Existuje organizácia Otvorené Rusko, ktorá je platformou pre ľudí, ktorí museli z Ruska emigrovať pre opozičné politické názory – ale to všetko sa odohráva v zahraničí. Pre Putina boli vždy kľúčoví opoziční lídri na domácej pôde, ktorí sa nebáli otvorene kritizovať režim. Bolo ich niekoľko, asi desať. Alexander Navaľnyj a Iľja Jašin boli asi najvýznamnejší. Dostali sa do popredia najmä vďaka masovým protestom proti Putinovmu režimu v Rusku v roku 2012.
Aké mali ideologické zameranie?
Jašin bol skôr ľavičiar. Navaľnyj bol zasa skôr centristicko-konzervatívny politik.
Označujú ho za nacionalistu.
Áno, mal také obdobie, keď viedol nacionalistické reči v štýle “Rusko pre Rusov” a že Krym patrí Rusku a podobne. Na druhej strane je pravdou, že sa v posledných rokoch trochu opravil. Minimálne v prípade Krymu po roku 2014 už tvrdil, že by tam malo byť riadne referendum, nie také falošné, aké sa uskutočnilo.
Bol Navaľnyj niečim výnimočný ako politik?
Určite áno. Robil niečo, čo nerobil žiadny iný opozičný politik v Rusku. Po potlačení masových protestov v roku 2012 založil nadáciu na boj s korupciou a vybudoval sieť pobočiek po celom Rusku. Tým sa stal prvým opozičným politikom, ktorý mal aktivity po celom Rusku.
Výnimočným krokom musel byť aj jeho návrat z Nemecka späť do Ruska, od čoho ho mnohí odhovárali.
Vrátil sa späť domov, lebo bol presvedčený, že sa nikto neodváži ho zatknúť. Myslel si, že to znovu podnieti masové protesty, ktoré zlomia režimu krk. Naozaj tomu veril. Lenže to sa nestalo a polícia ho hneď zadržala. Najprv mu prišili starý prípad, ktorý súvisel s logistickou firmou jeho brata, ktorá previezla nejaký tovar za trojnásobnú cenu, ako ponúkala nejaká iná štátna firma. Bolo to úplne vykonštruované obvinenie, pretože on sám len sedel v nejakom orgáne tej spoločnosti, ale bola to firma jeho brata. Taká obžaloba by neobstála na žiadnom normálnom súde. Napriek tomu dostal jeden a pol roka za mrežami. Následne na neho začali vyrábať ďalšie obvinenia a všetkým bolo jasné, že kým bude Putin pri moci, tak Navaľnyj sa z basy nedostane von. Nikto iný totiž nebol schopný byť reálnym Putinovým vyzývateľom. Navaľnyj tvrdo politicky pracoval, jazdil po celom Rusku, mal mítingy. A keď ho zavreli, tak sa skutočne po krajine rozhoreli masové protesty. A keď pristál na letisku, tak ho vítalo asi 15-tisíc ľudí.
Môžu sa teraz podobné protesty zopakovať, keď je po smrti?
Určite nie. Situácia sa zmenila a každý, kto povie niečo proti vláde, tak ide do basy. Všetci tí desiati opoziční konkurenti Putina skončili vo väzení. Veď si len uvedomte, že po tých masových protestoch proti Navaľného uväzneniu sa na školách zriadila pozícia ideových inšpektorov. A keď sa teraz učiteľka rozpráva s deťmi a zaznamená, že majú nejaké kritické názory, okamžite nasleduje pohovor s rodičmi a hrozba sankcií, prípadne väzenie. Rusi žijú v stave neustáleho dozoru a tlaku na každého, kto má nejaký kritický názor na režim.
Má to nejakú historickú paralelu?
Rusko dnes pripomína hitlerovské Nemecko pred druhou svetovou vojnou, absolútne. Ešte aj Putin hovorí podobné veci ako Hitler. Takže je to úplne ovládnutá verejná mienka a totálne potlačenie iného názoru. Všetci reálni opoziční lídri v Rusku sú v base alebo sú mŕtvi.
Je Navaľnyj symbolom niečoho?
Jednoznačne je symbolom odporu proti Putinovi a symbolom boja s korupciou. Reprezentoval inú víziu pre Rusko s demokratickými inštitúciami a spravodlivým súdnictvom. Bol Putinovým najvýznamnejším opozičným vyzývateľom.
