.svg)
Zdroj: Unsplash.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Slovenská spoločnosť bola rozdelená aj v minulosti, ale dnes má polarizácia iné okolnosti. „Ľudia dostali cez sociálne siete nebývalý prístup k moci a ovplyvňovaniu verejnej mienky. Zatiaľ s tou zodpovednosťou ešte nevedia celkom zaobchádzať,“ hovorí v rozhovore Zuzana Wienk, riaditeľka platformy Bystriny, ktorá spája ľudí aktívnych vo svojich komunitách po celom Slovensku a organizuje tiež ocenenie Biela vrana.
Zdôrazňuje, že polarizovaná spoločnosť v kombinácii so sociálnymi sieťami vedie k uzatváraniu ľudí do vlastných názorových bublín, čo priamo podporuje radikalizáciu. Nie každý je pritom rovnako ohrozený negatívnymi trendami doby.
„Náš svet je veľmi nestabilná doba, plná zásadných zmien a obrovských výziev. Veľké množstvo ľudí nezvláda prijať jeho komplexitu. Ročne urobíme toľko rozhodnutí, čo človek v 19. storočí za celý život. Naše mozgy majú objektívny problém to vstrebať.“
Výsledkom je kolektívna úzkosť, ktorú umocňuje najmä klimatická zmena, civilizačné konflikty, nástup umelej inteligencie, epidémie a celkový strach o vlastné prežitie. „Ľudia s vyšším vzdelaním a ekonomicky úspešnejší jedinci to zvládajú lepšie, ale obrovské množstvo ľudí sa cíti horšie a nevidia žiadnu perspektívu. Úzkosť potláčajú často radikálnymi názormi,“ vysvetľuje Z. Wienk.
Aké sú riešenia? Podľa riaditeľky platformy Bystriny je to jednoznačne spolupráca medzi ľuďmi z rôznych názorových brehov, snaha o pochopenie a empatiu. „Dôvera sa buduje vzťahom a nie prekáračkami a posmechom. Musíme sa snažiť pochopiť dôvody, prečo iný človek rozmýšľa tak, ako rozmýšľa. Často zistíme, že tí ľudia nie sú hlúpi dezoláti, ale že majú na svoje názory nejaké príčiny.“
Veľmi úspešným príkladom nachádzania spoločných riešení naprieč rozdelenou spoločnosťou môže byť projekt verejných konzultácií v Írsku. Ako fungoval sa dozviete v priloženom video rozhovore so Zuzanou Wienk, ktorý viedla Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
