Zdroj: Facebook/Splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnostiEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Zabezpečiť si vlastné bývanie je pre obyvateľov Slovenska ťažšie ako v akomkoľvek inom štáte EÚ. Výsledkom sú nielen mimoriadne vysoké náklady na bývanie ale aj neschopnosť mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. V priemere tak robia až vo veku 31 rokov, čo je opäť posledné miesto v EÚ. Ján Palenčár analyzuje, aké sú riešenia.
Od prvého júna platí na Slovensku nový zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý tretí sektor označil za bič na mimovládky, ktorý im zavádza nové šikanózne povinnosti, ale nijako ich postavenie nezlepšuje. „Je to kvalitný zákon, ktorý umožňuje verejnú kontrolu a transparentnosť,“ obhajuje legislatívu splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Simona Zacharová.
Aj ona však pripúšťa, že v zákone je priestor na zlepšenie, napríklad v podobe zníženia administratívnej záťaže na mimovládne organizácie, ktoré musia po novom vykazovať aj údaje, ktoré má štát a verejnosť už k dispozícii. Problematickým je aj povinné zverejňovanie mien darcov, ktoré verejný ochranca práv Robert Dobrovodský vníma ako možné porušenie ústavného práva na súkromie.
V rozpore s Ústavou môže byť aj nové zaradenie mimovládok ako povinných osôb z hľadiska infozákona. Všetky informácie o ich nakladaní s verejnými zdrojmi už štát má a tak sa táto povinnosť môže javiť ako šikanózna a diskriminačná. „Cieľom zákona má byť kontrola, nie zastrašovanie,“ komentuje situáciu S. Zacharová.
Kde vidí splnomocnenkyňa vlády priestor pre zlepšenie novej legislatívy a ako by mala fungovať nová štátna agentúra na podporu neziskového sektora? Dozviete sa vo videorozhovore so Simonou Zacharovou, ktorý moderuje Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung v spolupráci s denníkom Sme.