.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Radikálna strana AfD získala v septembri v nemeckom Sasku-Anhaltsku 44%, čo je najväčšie víťazstvo krajnej pravice v nemeckých krajinských voľbách od konca II. svetovej vojny. Politici i komentátori hovoria o zásadnom bode zlomu a nutných zmenách vo vládnej politike. Tému analyzuje politológ Robert Žanony.
Konflikty na Ukrajine i Blízkom Východe ukazujú novú tvár vojny, ktorá je čoraz viac závislá na súkromných firmách. Pomer vojakov a súkromných kontraktorov v amerických vojnách na Blízkom Východe sa posunul od 100:1 k pomeru 1:1. Realitu vysvetľuje profesor Jozef Bátora.
Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
Nová vláda Roberta Fica prijala niekoľko zmien, voči ktorým má Európska komisia výhrady a preto zatiaľ pozastavila hodnotenie žiadosti o vyplatenie štvrtej platby z Plánu obnovy vo výške viac ako 900 miliónov eur.
Opozícia varuje, že o tieto peniaze môže Slovensko úplne prísť, keďže ide aj o následok prijatej novely trestných kódexov v zrýchlenom legislatívnom konaní. Vláda však oponuje, že s Európskou komisiou intenzívne rokuje a pozastavenie hodnotenia platby nie je nič výnimočné.
“Stále si myslíme, že to dokážeme argumentačne ustáť. Je to štandardná procedúra a EK si len vyžiadala dodatočný čas, aby Slovensko preukázalo splnenie míľníkov deklarovaných v žiadosti a tiež to, že sme žiadny míľnik nezvrátili,” hovorí Alena Sabelová, štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy.
Pripomína, že Slovensko má dnes zásadný problém v absorbcii zdrojov z Plánu obnovy.
“Z dvoch miliárd eúr, ktoré máme na účte, je čerpanie na úrovni jednotiek percent. Napríklad nedokážeme realizovať výzvu na dobudovanie kapacít materských škôl. Bolo to nastavené na 9-tisíc miest a obce toľko jednoducho nepotrebujú,” približuje A. Sabelová.
Podobne problematických je približne tretina všetkých stanovených cieľov. Preto sa vláda pokúsi vyrokovať s Bruselom revíziu Plánu obnovy, aby peniaze mohla použiť na iné, reálnejšie ciele. V prípade materských škôlok by mohlo dôjsť k presunu časti peňazí na obnovu reedukačných centier alebo na obnovu základných škôl.
Akékoľvek zmeny v Pláne obnovy však musia byť najprv odsúhlasené Európskou komisiou, ktorej vláda bude musieť predložiť objektívne dôvody.
“Nie sme takí naivní, aby sme začali s EK rokovanie o revízii Plánu obnovy bez toho, aby sme to vedeli podložiť objektívnymi dôvodmi. Tu nie je priestor pre ideologické nastavenie ministrov,” vysvetľuje štátna tajomníčka.
Ktoré opatrenia môžu byť predmetom revízie? A ako dlho môže trvať predĺženie posudzovania štvrtej žiadosti o platbu z Plánu obnovy? Dozviete sa z priloženého videorozhovoru s Alenou Sabelovou. Diskusiu viedla Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a organizátormi sú Friedrich Ebert Stiftung, SFPA, v spolupráci s PEVŠ a denníkom Sme.
