.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?
Nová vláda Roberta Fica prijala niekoľko zmien, voči ktorým má Európska komisia výhrady a preto zatiaľ pozastavila hodnotenie žiadosti o vyplatenie štvrtej platby z Plánu obnovy vo výške viac ako 900 miliónov eur.
Opozícia varuje, že o tieto peniaze môže Slovensko úplne prísť, keďže ide aj o následok prijatej novely trestných kódexov v zrýchlenom legislatívnom konaní. Vláda však oponuje, že s Európskou komisiou intenzívne rokuje a pozastavenie hodnotenia platby nie je nič výnimočné.
“Stále si myslíme, že to dokážeme argumentačne ustáť. Je to štandardná procedúra a EK si len vyžiadala dodatočný čas, aby Slovensko preukázalo splnenie míľníkov deklarovaných v žiadosti a tiež to, že sme žiadny míľnik nezvrátili,” hovorí Alena Sabelová, štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy.
Pripomína, že Slovensko má dnes zásadný problém v absorbcii zdrojov z Plánu obnovy.
“Z dvoch miliárd eúr, ktoré máme na účte, je čerpanie na úrovni jednotiek percent. Napríklad nedokážeme realizovať výzvu na dobudovanie kapacít materských škôl. Bolo to nastavené na 9-tisíc miest a obce toľko jednoducho nepotrebujú,” približuje A. Sabelová.
Podobne problematických je približne tretina všetkých stanovených cieľov. Preto sa vláda pokúsi vyrokovať s Bruselom revíziu Plánu obnovy, aby peniaze mohla použiť na iné, reálnejšie ciele. V prípade materských škôlok by mohlo dôjsť k presunu časti peňazí na obnovu reedukačných centier alebo na obnovu základných škôl.
Akékoľvek zmeny v Pláne obnovy však musia byť najprv odsúhlasené Európskou komisiou, ktorej vláda bude musieť predložiť objektívne dôvody.
“Nie sme takí naivní, aby sme začali s EK rokovanie o revízii Plánu obnovy bez toho, aby sme to vedeli podložiť objektívnymi dôvodmi. Tu nie je priestor pre ideologické nastavenie ministrov,” vysvetľuje štátna tajomníčka.
Ktoré opatrenia môžu byť predmetom revízie? A ako dlho môže trvať predĺženie posudzovania štvrtej žiadosti o platbu z Plánu obnovy? Dozviete sa z priloženého videorozhovoru s Alenou Sabelovou. Diskusiu viedla Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a organizátormi sú Friedrich Ebert Stiftung, SFPA, v spolupráci s PEVŠ a denníkom Sme.
