>
Zahraničná politika
>
Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Eva Mihočková, 16.02.2024

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Je zarobené na dokonalú búrku. Spoločnosť je hlboko polarizovaná

Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Európa prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

Trend v Európe a vo svete je jednoznačný - skracovanie pracovného týždňa. Zamestnanci odpracujú menej času pri zachovaní rovnakej mzdy a produktivity. Novinka vyvoláva aj negatívne očakávania, ale podľa šéfky KOZ Moniky Uhlerovej sú to tie isté obavy, ktoré ľudia prežívali v roku 1968 pri predlžovaní víkendu na dva dni.

Nová vláda Roberta Fica prijala niekoľko zmien, voči ktorým má Európska komisia výhrady a preto zatiaľ pozastavila hodnotenie žiadosti o vyplatenie štvrtej platby z Plánu obnovy vo výške viac ako 900 miliónov eur. 

Opozícia varuje, že o tieto peniaze môže Slovensko úplne prísť, keďže ide aj o následok prijatej novely trestných kódexov v zrýchlenom legislatívnom konaní. Vláda však oponuje, že s Európskou komisiou intenzívne rokuje a pozastavenie hodnotenia platby nie je nič výnimočné. 

“Stále si myslíme, že to dokážeme argumentačne ustáť. Je to štandardná procedúra a EK si len vyžiadala dodatočný čas, aby Slovensko preukázalo splnenie míľníkov deklarovaných v žiadosti a tiež to, že sme žiadny míľnik nezvrátili,” hovorí Alena Sabelová, štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy. 

Pripomína, že Slovensko má dnes zásadný problém v absorbcii zdrojov z Plánu obnovy. 

“Z dvoch miliárd eúr, ktoré máme na účte, je čerpanie na úrovni jednotiek percent. Napríklad nedokážeme realizovať výzvu na dobudovanie kapacít materských škôl. Bolo to nastavené na 9-tisíc miest a obce toľko jednoducho nepotrebujú,” približuje A. Sabelová.

Podobne problematických je približne tretina všetkých stanovených cieľov. Preto sa vláda pokúsi vyrokovať s Bruselom revíziu Plánu obnovy, aby peniaze mohla použiť na iné, reálnejšie ciele. V prípade materských škôlok by mohlo dôjsť k presunu časti peňazí na obnovu reedukačných centier alebo na obnovu základných škôl. 

Akékoľvek zmeny v Pláne obnovy však musia byť najprv odsúhlasené Európskou komisiou, ktorej vláda bude musieť predložiť objektívne dôvody. 

“Nie sme takí naivní, aby sme začali s EK rokovanie o revízii Plánu obnovy bez toho, aby sme to vedeli podložiť objektívnymi dôvodmi. Tu nie je priestor pre ideologické nastavenie ministrov,” vysvetľuje štátna tajomníčka. 

Ktoré opatrenia môžu byť predmetom revízie? A ako dlho môže trvať predĺženie posudzovania štvrtej žiadosti o platbu z Plánu obnovy? Dozviete sa z priloženého videorozhovoru s Alenou Sabelovou. Diskusiu viedla Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a organizátormi sú Friedrich Ebert Stiftung, SFPA, v spolupráci s PEVŠ a denníkom Sme.