>
Zahraničná politika
>
Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Eva Mihočková, 16.01.2024

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Prečo v Nemecku narastá krajná pravica

Radikálna strana AfD získala v septembri v nemeckom Sasku-Anhaltsku 44%, čo je najväčšie víťazstvo krajnej pravice v nemeckých krajinských voľbách od konca II. svetovej vojny. Politici i komentátori hovoria o zásadnom bode zlomu a nutných zmenách vo vládnej politike. Tému analyzuje politológ Robert Žanony.

Vojna sa zmenila na biznis. Čo by bol game changer?

Konflikty na Ukrajine i Blízkom Východe ukazujú novú tvár vojny, ktorá je čoraz viac závislá na súkromných firmách. Pomer vojakov a súkromných kontraktorov v amerických vojnách na Blízkom Východe sa posunul od 100:1 k pomeru 1:1. Realitu vysvetľuje profesor Jozef Bátora.

Vojna na Blízkom Východe – ľahšie je vyhrať ako zmeniť systém

Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?

Ako zvýšiť ekonomický rast Slovenska

Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.

Vstupujeme do éry funkčných koalícií

Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.

Slovensko vo svojej modernej ére samostatnosti vždy vedelo presadzovať svoje vlastné názory v európskej a zahraničnej politike. Príkladom je nesúhlas s návrhom na zavedenie kvót pre migrantov, vetovanie reformy autorských práv z roku 2019, či slovenské veto voči vzájomnému uznávaniu partnerstiev osôb rovnakého pohlavia medzi členskými štátmi z roku 2004. 

„Slovensko vždy malo vlastné názory pri rokovaniach v EÚ i NATO. Ale je normálne, že svoje stanoviská konzultujeme s partnermi, obrusujeme a hľadáme vhodný kompromis,“ vysvetľuje bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Miroslav Wlachovský. 

V rozhovore približuje, čo by mali byť dnes priority slovenskej zahraničnej politiky a pripomína, že Rusko dlhodobo vedie voči Západu hybridnú vojnu. „Keďže ruská ekonomika nie je taká výkonná, tak sa Rusi snažia ovládnuť nás „mäkkou silou,“ teda dostať sa nám do hláv. A na značnú časť verejnosti to funguje.“

„Rusko je štát, ktorý nás oficiálne na papieri označil na nepriateľov a veľká časť ľudí na Slovensku je natoľko popletená, že si myslí, že ten, kto nás označí za nepriateľa, je náš priateľ a ten, kto je náš spojenec, je náš nepriateľ. Je to neuveriteľne zlé z hľadiska budúcnosti krajiny,“ dodáva Wlachovský.

Ako toto nastavenie slovenskej spoločnosti i politickej reprezentácie vnímajú spojenci v EÚ a NATO? A aké sú šance Slovenska robiť úspešnú ekonomickú diplomaciu v krajinách ako je Kuba, Venezuela, či Vietnam, ako to avizuje premiér Robert Fico? 

Dozviete sa vo videorozhovore s Miroslavom Wlachovským, ktorý zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme. Rozhovor moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA.