.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Slovensko vo svojej modernej ére samostatnosti vždy vedelo presadzovať svoje vlastné názory v európskej a zahraničnej politike. Príkladom je nesúhlas s návrhom na zavedenie kvót pre migrantov, vetovanie reformy autorských práv z roku 2019, či slovenské veto voči vzájomnému uznávaniu partnerstiev osôb rovnakého pohlavia medzi členskými štátmi z roku 2004.
„Slovensko vždy malo vlastné názory pri rokovaniach v EÚ i NATO. Ale je normálne, že svoje stanoviská konzultujeme s partnermi, obrusujeme a hľadáme vhodný kompromis,“ vysvetľuje bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Miroslav Wlachovský.
V rozhovore približuje, čo by mali byť dnes priority slovenskej zahraničnej politiky a pripomína, že Rusko dlhodobo vedie voči Západu hybridnú vojnu. „Keďže ruská ekonomika nie je taká výkonná, tak sa Rusi snažia ovládnuť nás „mäkkou silou,“ teda dostať sa nám do hláv. A na značnú časť verejnosti to funguje.“
„Rusko je štát, ktorý nás oficiálne na papieri označil na nepriateľov a veľká časť ľudí na Slovensku je natoľko popletená, že si myslí, že ten, kto nás označí za nepriateľa, je náš priateľ a ten, kto je náš spojenec, je náš nepriateľ. Je to neuveriteľne zlé z hľadiska budúcnosti krajiny,“ dodáva Wlachovský.
Ako toto nastavenie slovenskej spoločnosti i politickej reprezentácie vnímajú spojenci v EÚ a NATO? A aké sú šance Slovenska robiť úspešnú ekonomickú diplomaciu v krajinách ako je Kuba, Venezuela, či Vietnam, ako to avizuje premiér Robert Fico?
Dozviete sa vo videorozhovore s Miroslavom Wlachovským, ktorý zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme. Rozhovor moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA.
