.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Slovensko vo svojej modernej ére samostatnosti vždy vedelo presadzovať svoje vlastné názory v európskej a zahraničnej politike. Príkladom je nesúhlas s návrhom na zavedenie kvót pre migrantov, vetovanie reformy autorských práv z roku 2019, či slovenské veto voči vzájomnému uznávaniu partnerstiev osôb rovnakého pohlavia medzi členskými štátmi z roku 2004.
„Slovensko vždy malo vlastné názory pri rokovaniach v EÚ i NATO. Ale je normálne, že svoje stanoviská konzultujeme s partnermi, obrusujeme a hľadáme vhodný kompromis,“ vysvetľuje bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Miroslav Wlachovský.
V rozhovore približuje, čo by mali byť dnes priority slovenskej zahraničnej politiky a pripomína, že Rusko dlhodobo vedie voči Západu hybridnú vojnu. „Keďže ruská ekonomika nie je taká výkonná, tak sa Rusi snažia ovládnuť nás „mäkkou silou,“ teda dostať sa nám do hláv. A na značnú časť verejnosti to funguje.“
„Rusko je štát, ktorý nás oficiálne na papieri označil na nepriateľov a veľká časť ľudí na Slovensku je natoľko popletená, že si myslí, že ten, kto nás označí za nepriateľa, je náš priateľ a ten, kto je náš spojenec, je náš nepriateľ. Je to neuveriteľne zlé z hľadiska budúcnosti krajiny,“ dodáva Wlachovský.
Ako toto nastavenie slovenskej spoločnosti i politickej reprezentácie vnímajú spojenci v EÚ a NATO? A aké sú šance Slovenska robiť úspešnú ekonomickú diplomaciu v krajinách ako je Kuba, Venezuela, či Vietnam, ako to avizuje premiér Robert Fico?
Dozviete sa vo videorozhovore s Miroslavom Wlachovským, ktorý zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme. Rozhovor moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA.
