.svg)
Zdroj: UnsplashEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Skrátený pracovný čas pre zamestnancov je realitou minimálne v siedmych európskych krajinách, ale aj v Austrálii, na Novom Zélande a v iných štátoch po celom svete. Prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová je presvedčená, že toto je budúcnosť pracovného času aj na Slovensku.
„Nevyhnutne smerujeme k tomu, že budeme pracovať len štyri dni v týždni,“ hovorí Uhlerová. Vníma aj obavy časti verejnosti a zamestnávateľov, ale tvrdí, že skúsenosti zo zahraničia ich vyvracajú. „Mylne sa domnievame, že produktivita práce sa zvyšuje s počtom odpracovaných hodín, teda, že čím dlhšie sme v práci, tým viac urobíme. To je mýtus. Produktivita sa zvyšuje úplne inak, cez investície, modernizáciu a vzdelávania pracovnej sily. Dôležité je aj príjemné pracovné prostredie a oddýchnutí zamestnanci.“
Slovenskí odborári presadzujú reálne skrátenie pracovného času a nielen jeho stlačenie do štyroch dní. To znamená, že zamestnanec by odpracoval menej hodín pri zachovaní jeho mzdy a produktivity. „Ideálne by to malo byť osem hodín štyri dni týždenne, existujú však aj iné modely, napríklad šesť hodín denne päť dní v týždni. Jednoznačne by však zamestnanec musel mať zachovanú mzdu,“ vysvetľuje šéfka KOZ.
Skracovanie pracovného času je prirodzené najmä pri zamestnancoch, ktorí pracujú hlavou a nie rukami. Ale skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že je to možné aj v priemysle: V Nemecku je skrátený pracovný čas v hutníctve už od roku 2000. Riešenie sa dá nájsť aj v prípade nepretržitých prevádzok cez skrátený mesačný pracovný fond a prerozdelenie služieb.
Čo všetko si to vyžaduje a prečo vládna strana Smer-SSD nezaradila túto tému do programového vyhlásenia vlády vysvetľuje v rozhovore prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Diskusiu moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a podujatie zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
