.svg)
Zdroj: UnsplashEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Zabezpečiť si vlastné bývanie je pre obyvateľov Slovenska ťažšie ako v akomkoľvek inom štáte EÚ. Výsledkom sú nielen mimoriadne vysoké náklady na bývanie ale aj neschopnosť mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. V priemere tak robia až vo veku 31 rokov, čo je opäť posledné miesto v EÚ. Ján Palenčár analyzuje, aké sú riešenia.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Skrátený pracovný čas pre zamestnancov je realitou minimálne v siedmych európskych krajinách, ale aj v Austrálii, na Novom Zélande a v iných štátoch po celom svete. Prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová je presvedčená, že toto je budúcnosť pracovného času aj na Slovensku.
„Nevyhnutne smerujeme k tomu, že budeme pracovať len štyri dni v týždni,“ hovorí Uhlerová. Vníma aj obavy časti verejnosti a zamestnávateľov, ale tvrdí, že skúsenosti zo zahraničia ich vyvracajú. „Mylne sa domnievame, že produktivita práce sa zvyšuje s počtom odpracovaných hodín, teda, že čím dlhšie sme v práci, tým viac urobíme. To je mýtus. Produktivita sa zvyšuje úplne inak, cez investície, modernizáciu a vzdelávania pracovnej sily. Dôležité je aj príjemné pracovné prostredie a oddýchnutí zamestnanci.“
Slovenskí odborári presadzujú reálne skrátenie pracovného času a nielen jeho stlačenie do štyroch dní. To znamená, že zamestnanec by odpracoval menej hodín pri zachovaní jeho mzdy a produktivity. „Ideálne by to malo byť osem hodín štyri dni týždenne, existujú však aj iné modely, napríklad šesť hodín denne päť dní v týždni. Jednoznačne by však zamestnanec musel mať zachovanú mzdu,“ vysvetľuje šéfka KOZ.
Skracovanie pracovného času je prirodzené najmä pri zamestnancoch, ktorí pracujú hlavou a nie rukami. Ale skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že je to možné aj v priemysle: V Nemecku je skrátený pracovný čas v hutníctve už od roku 2000. Riešenie sa dá nájsť aj v prípade nepretržitých prevádzok cez skrátený mesačný pracovný fond a prerozdelenie služieb.
Čo všetko si to vyžaduje a prečo vládna strana Smer-SSD nezaradila túto tému do programového vyhlásenia vlády vysvetľuje v rozhovore prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Diskusiu moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a podujatie zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
