>
Zahraničná politika
>
Európa prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

Európa prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

Eva Mihočková, 10.01.2024
Zdroj: Unsplash

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Ako rodové audity môžu pomôcť firmám i štátu

Trúsia sa na pracovných poradách sexistické vtipy? Pracujú v úzkom vedení spoločnosti takmer výlučne muži? Dostávajú ženy neprimerane nižšie odmeny ako muži? To všetko skúma rodový audit organizácie, ktorý je bežnou praxou v súkromnej i verejnej sfére v mnohých krajinách EÚ. Slovensko je stále výnimkou, hoci na ministerstve práce a sociálnych vecí sa už pripravovala metodológia výkonu rodových auditov. Prečo je to problém?

Skrátený pracovný čas pre zamestnancov je realitou minimálne v siedmych európskych krajinách, ale aj v Austrálii, na Novom Zélande a v iných štátoch po celom svete. Prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová je presvedčená, že toto je budúcnosť pracovného času aj na Slovensku.

„Nevyhnutne smerujeme k tomu, že budeme pracovať len štyri dni v týždni,“ hovorí Uhlerová. Vníma aj obavy časti verejnosti a zamestnávateľov, ale tvrdí, že skúsenosti zo zahraničia ich vyvracajú. „Mylne sa domnievame, že produktivita práce sa zvyšuje s počtom odpracovaných hodín, teda, že čím dlhšie sme v práci, tým viac urobíme. To je mýtus. Produktivita sa zvyšuje úplne inak, cez investície, modernizáciu a vzdelávania pracovnej sily. Dôležité je aj príjemné pracovné prostredie a oddýchnutí zamestnanci.“

Slovenskí odborári presadzujú reálne skrátenie pracovného času a nielen jeho stlačenie do štyroch dní. To znamená, že zamestnanec by odpracoval menej hodín pri zachovaní jeho mzdy a produktivity. „Ideálne by to malo byť osem hodín štyri dni týždenne, existujú však aj iné modely, napríklad šesť hodín denne päť dní v týždni. Jednoznačne by však zamestnanec musel mať zachovanú mzdu,“ vysvetľuje šéfka KOZ.

Skracovanie pracovného času je prirodzené najmä pri zamestnancoch, ktorí pracujú hlavou a nie rukami. Ale skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že je to možné aj v priemysle: V Nemecku je skrátený pracovný čas v hutníctve už od roku 2000. Riešenie sa dá nájsť aj v prípade nepretržitých prevádzok cez skrátený mesačný pracovný fond a prerozdelenie služieb.

Čo všetko si to vyžaduje a prečo vládna strana Smer-SSD nezaradila túto tému do programového vyhlásenia vlády vysvetľuje v rozhovore prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Diskusiu moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a podujatie zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.