.svg)
Zdroj: UnsplashEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Skrátený pracovný čas pre zamestnancov je realitou minimálne v siedmych európskych krajinách, ale aj v Austrálii, na Novom Zélande a v iných štátoch po celom svete. Prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová je presvedčená, že toto je budúcnosť pracovného času aj na Slovensku.
„Nevyhnutne smerujeme k tomu, že budeme pracovať len štyri dni v týždni,“ hovorí Uhlerová. Vníma aj obavy časti verejnosti a zamestnávateľov, ale tvrdí, že skúsenosti zo zahraničia ich vyvracajú. „Mylne sa domnievame, že produktivita práce sa zvyšuje s počtom odpracovaných hodín, teda, že čím dlhšie sme v práci, tým viac urobíme. To je mýtus. Produktivita sa zvyšuje úplne inak, cez investície, modernizáciu a vzdelávania pracovnej sily. Dôležité je aj príjemné pracovné prostredie a oddýchnutí zamestnanci.“
Slovenskí odborári presadzujú reálne skrátenie pracovného času a nielen jeho stlačenie do štyroch dní. To znamená, že zamestnanec by odpracoval menej hodín pri zachovaní jeho mzdy a produktivity. „Ideálne by to malo byť osem hodín štyri dni týždenne, existujú však aj iné modely, napríklad šesť hodín denne päť dní v týždni. Jednoznačne by však zamestnanec musel mať zachovanú mzdu,“ vysvetľuje šéfka KOZ.
Skracovanie pracovného času je prirodzené najmä pri zamestnancoch, ktorí pracujú hlavou a nie rukami. Ale skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že je to možné aj v priemysle: V Nemecku je skrátený pracovný čas v hutníctve už od roku 2000. Riešenie sa dá nájsť aj v prípade nepretržitých prevádzok cez skrátený mesačný pracovný fond a prerozdelenie služieb.
Čo všetko si to vyžaduje a prečo vládna strana Smer-SSD nezaradila túto tému do programového vyhlásenia vlády vysvetľuje v rozhovore prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Diskusiu moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a podujatie zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
