.svg)
Zdroj: UnsplashEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Radikálna strana AfD získala v septembri v nemeckom Sasku-Anhaltsku 44%, čo je najväčšie víťazstvo krajnej pravice v nemeckých krajinských voľbách od konca II. svetovej vojny. Politici i komentátori hovoria o zásadnom bode zlomu a nutných zmenách vo vládnej politike. Tému analyzuje politológ Robert Žanony.
Konflikty na Ukrajine i Blízkom Východe ukazujú novú tvár vojny, ktorá je čoraz viac závislá na súkromných firmách. Pomer vojakov a súkromných kontraktorov v amerických vojnách na Blízkom Východe sa posunul od 100:1 k pomeru 1:1. Realitu vysvetľuje profesor Jozef Bátora.
Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
Skrátený pracovný čas pre zamestnancov je realitou minimálne v siedmych európskych krajinách, ale aj v Austrálii, na Novom Zélande a v iných štátoch po celom svete. Prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová je presvedčená, že toto je budúcnosť pracovného času aj na Slovensku.
„Nevyhnutne smerujeme k tomu, že budeme pracovať len štyri dni v týždni,“ hovorí Uhlerová. Vníma aj obavy časti verejnosti a zamestnávateľov, ale tvrdí, že skúsenosti zo zahraničia ich vyvracajú. „Mylne sa domnievame, že produktivita práce sa zvyšuje s počtom odpracovaných hodín, teda, že čím dlhšie sme v práci, tým viac urobíme. To je mýtus. Produktivita sa zvyšuje úplne inak, cez investície, modernizáciu a vzdelávania pracovnej sily. Dôležité je aj príjemné pracovné prostredie a oddýchnutí zamestnanci.“
Slovenskí odborári presadzujú reálne skrátenie pracovného času a nielen jeho stlačenie do štyroch dní. To znamená, že zamestnanec by odpracoval menej hodín pri zachovaní jeho mzdy a produktivity. „Ideálne by to malo byť osem hodín štyri dni týždenne, existujú však aj iné modely, napríklad šesť hodín denne päť dní v týždni. Jednoznačne by však zamestnanec musel mať zachovanú mzdu,“ vysvetľuje šéfka KOZ.
Skracovanie pracovného času je prirodzené najmä pri zamestnancoch, ktorí pracujú hlavou a nie rukami. Ale skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že je to možné aj v priemysle: V Nemecku je skrátený pracovný čas v hutníctve už od roku 2000. Riešenie sa dá nájsť aj v prípade nepretržitých prevádzok cez skrátený mesačný pracovný fond a prerozdelenie služieb.
Čo všetko si to vyžaduje a prečo vládna strana Smer-SSD nezaradila túto tému do programového vyhlásenia vlády vysvetľuje v rozhovore prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Diskusiu moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a podujatie zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
