.svg)
Zdroj: Facebook/Jaro NaďEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Umelá inteligencia môže ohrozovať demokraciu a slobodné voľby. Voliči sa totiž často rozhodujú predovšetkým na základe emócií a práve na tie sa zameriavajú algoritmy sociálnych sietí. „Ak niekto dokáže manipulovať vaše emócie, tak to už nie je slobodná voľba,“ hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Približuje, ako legislatíva môže regulovať umelú inteligenciu.
Predstava strany Právo a spravodlivosť o suverénnej politike voči Bruselu v Poľsku neuspela. Voliči si zvolili proeurópsku alternatívu Donalda Tuska. Politológ Juraj Marušiak vysvetľuje, že očakávať liberálnu revolúciu v Poľsku by teraz bolo naivné a strategické ciele bývalej vlády PiS v zahraničnej politike sú v podstate rovnaké ako pri Občianskej platforme.
Parlamentné voľby v Poľsku prinesú krajine zásadnú politickú zmenu. Víťazom sa stala vládna strana Právo a Spravodlivosť, ale vládu zrejme zostaví opozícia pod vedením Občianskej koalície Donalda Tuska. Šéfredaktor portálu Visegrad Insight Wojciech Przybylski vysvetľuje, ako sa zmení poľská politika.
Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.
Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.
Tím Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vypracoval analýzu troch rôznych scenárov zahranično-politického smerovania Slovenska po voľbách v septembri 2023. Predpokladajú buď pokračovanie v nastavenom kurze, alebo úplnú zmenu zahraničnej politiky, či hybridný variant. Naplnenie konkrétneho scenára záleží od zloženia budúcej vlády.
Tomáš Strážay, riaditeľ SFPA a jeden z autorov povolebnej analýzy, vysvetľuje, že dnes je ťažké predpovedať, ktorý scenár sa naplní. „Ale vysokú pravdepodobnosť vidíme pri senári hybridného modelu ďalšieho vývoja, kde by sa Slovensko vo svojej zahraničnej politike správalo ako „hráč s nepredvídateľnými ťahmi.“ Na stole sú však všetky tri scenáre.“
Časť verejnosti sa obáva vzniku novej vládnej koalície, ktorá by mala ambíciu úplne otočiť zahranično-politické smerovanie krajiny a začať s procesom „orbanizácie“ Slovenska. „Nemám rád, keď sa Slovensko takto prirovnáva k Maďarsku,“ vysvetľuje Strážay. Napriek možným analógiám sa totiž obe krajiny nachádzajú v inej situácii.
„Na Slovensku po voľbách s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne koaličná vláda. Takže strany budú môcť robiť rozhodnutia len na základe nejakého konsenzu. Dnes ešte nevieme, kto budú partneri v tej budúcej koalícii, ale zatiaľ to vyzerá tak, že bez strany Hlas-SD si žiaden z víťazov volieb neporadí. A v programe Pellegriniho strany nevidíme žiadnu zmenu doterajšej zahraničnej politiky Slovenska,“ dodáva riaditeľ SFPA.
Časť politického spektra už vopred avizuje zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. To by však nebolo jednoduché rozhodnutie. „Neviem si predstaviť, že by niekto povedal, že ideme zastaviť dodávky na Ukrajinu a zastavil by výrobu vo vybraných zbrojárskych fabrikách na Slovensku, či už ide o muníciu alebo húfnice Zuzana. Skôr je to také napínanie svalov.“ Slovenské zbrojovky majú totiž podpísané dlhodobé kontrakty, na ktoré sa viažu miliónové investície a stovky pracovných miest.
Tomáš Strážay v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA Evou Mihočkovou tiež vysvetľuje, či by sa Robert Fico ešte mohol vrátiť k téme „európskeho jadra“ a aké má Slovensko kotvy, aby nemohlo skĺznuť z cesty demokracie a právneho štátu. Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
