.svg)
Zdroj: Facebook/Jaro NaďEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Tím Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vypracoval analýzu troch rôznych scenárov zahranično-politického smerovania Slovenska po voľbách v septembri 2023. Predpokladajú buď pokračovanie v nastavenom kurze, alebo úplnú zmenu zahraničnej politiky, či hybridný variant. Naplnenie konkrétneho scenára záleží od zloženia budúcej vlády.
Tomáš Strážay, riaditeľ SFPA a jeden z autorov povolebnej analýzy, vysvetľuje, že dnes je ťažké predpovedať, ktorý scenár sa naplní. „Ale vysokú pravdepodobnosť vidíme pri senári hybridného modelu ďalšieho vývoja, kde by sa Slovensko vo svojej zahraničnej politike správalo ako „hráč s nepredvídateľnými ťahmi.“ Na stole sú však všetky tri scenáre.“
Časť verejnosti sa obáva vzniku novej vládnej koalície, ktorá by mala ambíciu úplne otočiť zahranično-politické smerovanie krajiny a začať s procesom „orbanizácie“ Slovenska. „Nemám rád, keď sa Slovensko takto prirovnáva k Maďarsku,“ vysvetľuje Strážay. Napriek možným analógiám sa totiž obe krajiny nachádzajú v inej situácii.
„Na Slovensku po voľbách s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne koaličná vláda. Takže strany budú môcť robiť rozhodnutia len na základe nejakého konsenzu. Dnes ešte nevieme, kto budú partneri v tej budúcej koalícii, ale zatiaľ to vyzerá tak, že bez strany Hlas-SD si žiaden z víťazov volieb neporadí. A v programe Pellegriniho strany nevidíme žiadnu zmenu doterajšej zahraničnej politiky Slovenska,“ dodáva riaditeľ SFPA.
Časť politického spektra už vopred avizuje zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. To by však nebolo jednoduché rozhodnutie. „Neviem si predstaviť, že by niekto povedal, že ideme zastaviť dodávky na Ukrajinu a zastavil by výrobu vo vybraných zbrojárskych fabrikách na Slovensku, či už ide o muníciu alebo húfnice Zuzana. Skôr je to také napínanie svalov.“ Slovenské zbrojovky majú totiž podpísané dlhodobé kontrakty, na ktoré sa viažu miliónové investície a stovky pracovných miest.
Tomáš Strážay v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA Evou Mihočkovou tiež vysvetľuje, či by sa Robert Fico ešte mohol vrátiť k téme „európskeho jadra“ a aké má Slovensko kotvy, aby nemohlo skĺznuť z cesty demokracie a právneho štátu. Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
