.svg)
Zdroj: Facebook/Jaro NaďEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Tím Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vypracoval analýzu troch rôznych scenárov zahranično-politického smerovania Slovenska po voľbách v septembri 2023. Predpokladajú buď pokračovanie v nastavenom kurze, alebo úplnú zmenu zahraničnej politiky, či hybridný variant. Naplnenie konkrétneho scenára záleží od zloženia budúcej vlády.
Tomáš Strážay, riaditeľ SFPA a jeden z autorov povolebnej analýzy, vysvetľuje, že dnes je ťažké predpovedať, ktorý scenár sa naplní. „Ale vysokú pravdepodobnosť vidíme pri senári hybridného modelu ďalšieho vývoja, kde by sa Slovensko vo svojej zahraničnej politike správalo ako „hráč s nepredvídateľnými ťahmi.“ Na stole sú však všetky tri scenáre.“
Časť verejnosti sa obáva vzniku novej vládnej koalície, ktorá by mala ambíciu úplne otočiť zahranično-politické smerovanie krajiny a začať s procesom „orbanizácie“ Slovenska. „Nemám rád, keď sa Slovensko takto prirovnáva k Maďarsku,“ vysvetľuje Strážay. Napriek možným analógiám sa totiž obe krajiny nachádzajú v inej situácii.
„Na Slovensku po voľbách s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne koaličná vláda. Takže strany budú môcť robiť rozhodnutia len na základe nejakého konsenzu. Dnes ešte nevieme, kto budú partneri v tej budúcej koalícii, ale zatiaľ to vyzerá tak, že bez strany Hlas-SD si žiaden z víťazov volieb neporadí. A v programe Pellegriniho strany nevidíme žiadnu zmenu doterajšej zahraničnej politiky Slovenska,“ dodáva riaditeľ SFPA.
Časť politického spektra už vopred avizuje zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. To by však nebolo jednoduché rozhodnutie. „Neviem si predstaviť, že by niekto povedal, že ideme zastaviť dodávky na Ukrajinu a zastavil by výrobu vo vybraných zbrojárskych fabrikách na Slovensku, či už ide o muníciu alebo húfnice Zuzana. Skôr je to také napínanie svalov.“ Slovenské zbrojovky majú totiž podpísané dlhodobé kontrakty, na ktoré sa viažu miliónové investície a stovky pracovných miest.
Tomáš Strážay v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA Evou Mihočkovou tiež vysvetľuje, či by sa Robert Fico ešte mohol vrátiť k téme „európskeho jadra“ a aké má Slovensko kotvy, aby nemohlo skĺznuť z cesty demokracie a právneho štátu. Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
