.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Rodová rovnosť je jednou z kľúčových hodnôt EÚ. Hoci tento výraz dráždi mnohých slovenských konzervatívcov, výsledky z praxe ukazujú, že práve rodovo vyvážená politika pomáha naplno využívať potenciál talentovaných zamestnancov a tým zlepšuje výsledky firmy, inštitúcie i celej spoločnosti.
„Rodový auditor skúma v organizácii dokumenty, internú a externú komunikáciu, rozpočty a vedie hĺbkové rozhovory so zamestnancami. Skúma, aká je tam atmosféra a firemná kultúra, či peniaze z rozpočtu nejdú len na nejaký cigarový klub alebo golfové stretnutia, alebo naopak – či sa všetko nemíňa len na podporu detských skupín,“ vysvetľuje v rozhovore zastupujúca šéfredaktorka portálu euractiv.sk Lucia Yar.
Zatiaľ čo v Českej republike sa rodové audity bežne vykonávajú na mnohých ministerstvách, školách a inštitúciách, na Slovensku sa tomuto procesu v rámci štátnej a verejnej sféry zatiaľ podrobila len Slovenská akadémia vied. Lucia Yar vysvetľuje, že problémom je kultúrne nastavenie spoločnosti. Návrh metodológie na uskutočnenie rodového auditu leží zamrznutý na ministerstve práce a sociálnych vecí ešte z éry Milana Krajniaka.
Absolvovanie rodového auditu a následné vypracovanie rodového plánu pritom zlepšuje celkový výkon a atmosféru spoločnosti a je tiež podmienkou na čerpanie niektorých grantových schém EÚ.
Ako dlho sa Slovensko môže brániť rodovým auditom a aké sú skúsenosti s týmto procesom zo zahraničia? Odpovede ponúka Lucia Yar v rozhovore, ktorý vedie šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA Eva Mihočková a ktorý zorganizovala SFPA spolu s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a denníkom Sme.
