.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Rodová rovnosť je jednou z kľúčových hodnôt EÚ. Hoci tento výraz dráždi mnohých slovenských konzervatívcov, výsledky z praxe ukazujú, že práve rodovo vyvážená politika pomáha naplno využívať potenciál talentovaných zamestnancov a tým zlepšuje výsledky firmy, inštitúcie i celej spoločnosti.
„Rodový auditor skúma v organizácii dokumenty, internú a externú komunikáciu, rozpočty a vedie hĺbkové rozhovory so zamestnancami. Skúma, aká je tam atmosféra a firemná kultúra, či peniaze z rozpočtu nejdú len na nejaký cigarový klub alebo golfové stretnutia, alebo naopak – či sa všetko nemíňa len na podporu detských skupín,“ vysvetľuje v rozhovore zastupujúca šéfredaktorka portálu euractiv.sk Lucia Yar.
Zatiaľ čo v Českej republike sa rodové audity bežne vykonávajú na mnohých ministerstvách, školách a inštitúciách, na Slovensku sa tomuto procesu v rámci štátnej a verejnej sféry zatiaľ podrobila len Slovenská akadémia vied. Lucia Yar vysvetľuje, že problémom je kultúrne nastavenie spoločnosti. Návrh metodológie na uskutočnenie rodového auditu leží zamrznutý na ministerstve práce a sociálnych vecí ešte z éry Milana Krajniaka.
Absolvovanie rodového auditu a následné vypracovanie rodového plánu pritom zlepšuje celkový výkon a atmosféru spoločnosti a je tiež podmienkou na čerpanie niektorých grantových schém EÚ.
Ako dlho sa Slovensko môže brániť rodovým auditom a aké sú skúsenosti s týmto procesom zo zahraničia? Odpovede ponúka Lucia Yar v rozhovore, ktorý vedie šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA Eva Mihočková a ktorý zorganizovala SFPA spolu s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a denníkom Sme.
