>
Zahraničná politika
>
W. Przybylski: Nová poľská vláda bude konštruktívnejšia. V4 nebude prioritou

W. Przybylski: Nová poľská vláda bude konštruktívnejšia. V4 nebude prioritou

Eva Mihočková, 17.10.2023
Zdroj: Facebook: Donald Tusk

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Je zarobené na dokonalú búrku. Spoločnosť je hlboko polarizovaná

Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Čo výsledky poľských volieb hovoria o náladách v súčasnej poľskej verejnosti? 
Výraznejší záujem Poliakov o voľby je evidentný už pár posledných rokov. Nie je to len o voľbách, je to vidieť aj na početných protestoch a demonštráciách. Ľudia sa skrátka začali oveľa viac zaujímať o veci verejné. 

Prečo je to tak?
Ľudia začali veľa vecí prehodnocovať. Uvedomujú si, že čokoľvek sa udeje alebo povie vo verejnom priestore, tak to má aj nejaké následky. Veľká časť spoločnosti si uvedomila, že sa stráca rovnosť príležitostí a začala prehodnocovať vyhliadky do budúcnosti pre svoje deti, ak by naďalej zostala pri moci strana Právo a Spravodlivosť (PiS). 

Vy ste uviedli štatistiku, že až 50% Poliakov má pocit, že ich život je horší ako pred ôsmimi rokmi. To je prekvapujúce, pretože Poľsko je zvonku vnímané ako ekonomický úspech, v HDP na paritu kúpnej sily predbehlo Slovensko, dosluhujúca vláda významne zdvihla sociálne dávky, narástli mzdy… Prečo to na voličov nezabralo a nedali PiS dostatok hlasov na zloženie vlády?
Je to trochu zložitejšie. Samozrejme, že peniaze do vrecka fungujú na určitú časť voličov. Ale sociálne dávky, ktoré spomínate, nešli všetkým. Boli adresné. Prilepšili si dôchodcovia i rodiny s deťmi, ale napríklad počet narodených detí v Poľsku klesá. Takže objem vyplatených dávok na deti je stále menší. V týchto voľbách sa najviac mobilizovali mladí ľudia, ktorým záleží predovšetkým na vyhliadkach do budúcnosti a jasne si uvedomujú, že s dosluhujúcou vládou PiS tieto vyhliadky nie sú ružové. Problémom bola aj privatizácia verejných služieb. Vláda akoby povedala – neposkytneme vám verejné služby, ale dáme vám extra peniaze do vrecka a zaplaťte si za to sami. 

Akú úlohu zohrala v rozhodovaní voličov vysoká poľská inflácia, ktorá v marci dosiahla viac ako 18%?To bol významný faktor, ktorý negatívne zasiahol veľkú časť spoločnosti. Dôchodcovia to až tak veľmi necítili, ich penzie vzrástli. Bolo to však veľmi náročné pre rodiny alebo pre produktívnych ľudí s úsporami a investíciami. Vyvolalo to nevôľu najmä v strednej vrstve. Možno máte pravdu v tom, že štatisticky Poľsko môže vyzerať zo zahraničia ako úspešný príbeh, ale z hľadiska voličov je dôležitejší pocit, ktorý z toho celého majú. A ten nie je dobrý.

Opozičný líder Donald Tusk neustále presviedčal voličov, že PiS sa pokúsi vytiahnuť Poľsko z EÚ, ak opäť zostaví vládu. Zohralo to svoju úlohu vo výsledku volieb?
Určite to malo svoj vplyv a nebola to len lacná fráza. Tusk hovoril o tom, že následky politiky PiS povedú k vystúpeniu Poľska z EÚ, teda k Polexitu. A to je racionálne tvrdenie. Vláda PiS neustále opakovala, že sa nepodriadi nariadeniam z Bruselu, ani rozhodnutiu Európskeho súdneho dvora. Vyzdvihovala národnú suverenitu nad záväzky voči EÚ. Cenou za túto politiku bolo zmrazenie miliárd eur z Plánu obnovy. Vláda najprv ľuďom sľubovala miliardy eur z európskych zdrojov, ktoré boli pre Poľsko alokované, ale potom ich nedokázala zabezpečiť kvôli svojej politike. Toto všetko im voliči tiež spočítali vo voľbách.

Radoslaw Sikorski počas volebnej noci nadšene hovoril, že Poľsko sa vracia späť do európskeho normálu, späť do európskej rodiny. Čo to bude znamenať v praxi?
Z hľadiska európskej rodiny sa dá hovoriť o tom, že strany možnej budúcej koaličnej vlády sú členmi Európskej ľudovej strany i Renew. Najdôležitejšie však bude, že táto vláda by mala byť v Bruseli oveľa konštruktívnejšia a nebude na každom kroku spochybňovať európske kroky vrátane ďalšieho rozširovania. Dosluhujúca vláda Morawieckeho sa v poslednom období vôbec nevyjadrovala k téme ďalšieho rozširovania a Poľsko tak nebolo zapojené do tejto dôležitej debaty.  To sa zmení.

Môžeme očakávať nejakú zmenu v poľskej zahraničnej politike, najmä vo vzťahu k Ukrajine?
Ak sa bavíme o Ukrajine, myslím, že Poľsko sa bude oveľa viac snažiť vytvoriť spoločné úsilie pomáhať Ukrajine v spolupráci s Nemeckom. V tomto smere existuje veľký nevyužitý potenciál. Nemecko-ukrajinské vzťahy majú veľký potenciál a Poľsko z toho môže len profitovať, keďže sme uprostred. Veľký význam môže mať aj poľsko-ukrajinská bilaterálna zmluva. Iniciovať ju zrejme bude poľský europoslanec a člen Občianskej platformy Pawel Kowal, ktorý bol najvýraznejším hlasom v rámci doterajšej opozície v prospech Ukrajiny. Presadzoval niečo na štýl zmluvy medzi Nemeckom a Francúzskom po druhej svetovej vojne. Bol by to poľsko – ukrajinský pakt, ktorý by ustanovil významný rámec spolupráce pre celú Európu. 
Veľkou výzvou vo vzťahu k ukrajinskej otázke bude aj migrácia. Doteraz sme nemali v Poľsku žiadny plán riešenia prílevu a integrácie migrantov, nikto neriešil, ako sa o týchto ľudí systematicky postarať a zabezpečiť, aby u nás zostali a uplatnili sa na trhu práce. 

Ako sa nová vláda postaví k vojenskej pomoci Ukrajine? Pretože v septembri sme počuli premiéra Morawieckeho prekvapivo povedať, že Poľsko už nebude dodávať zbrane na Ukrajinu.
Myslím, že Poľsko bude rozhodne pokračovať v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine. Morawiecki to nepovedal veľmi diplomaticky, ale hovoril pravdu. Naozaj už toho veľa nemáme na rozdávanie, pretože už sme dali skutočne mnoho. Morawiecki povedal, čo povedal, predovšetkým pre domáce publikum. Pravdou je, že Poľsko sa v tejto chvíli skutočne musí zamerať na vyzbrojovanie vlastnej armády. Ale nepochybujem o tom, že Poľsko bude aj naďalej poskytovať Ukrajine, čo bude v jeho silách. Dôležité bude aj to, aby nová poľská vláda motivovala aj ostatné vlády v členských krajinách, aby robili to isté, napríklad Nemecko, Francúzsko a ďalších. V tomto môže byť úspešnejšia ako končiaci kabinet, pretože už nebude mať ten pasívno-agresívny štýl.

Pýtam sa to aj preto, lebo Donald Tusk bol politikmi PiS obviňovaný, že je zapredaný nemeckým a ruským záujmom a faktom je, že na kandidátku Občianskej koalície vzal kontroverzného Michała Kołodziejczaka, ktorý mal v minulosti viacero proruských vyhlásení…
Pravdou je, že Michał Kołodziejczak mal zopár hanebných vyjadrení pred niekoľkými rokmi. Ale prešiel vývojom a nedávno zverejnil fotku s americkým veľvyslancom v Poľsku Markom Brzezinskim, na ktorej si priateľsky podávajú ruku. To je výsledok procesu, ktorý sa udeje s radikálom túžiacim zaradiť sa do mainstreamu. Ak sa bavíme o Tuskovi a Rusku, treba povedať, že bol najhlasnejším kritikom plynovodu Nord Stream 2, cez ktorý chcelo Rusko umocniť svoj vplyv v Európe. Tusk tento projekt označil za najväčšiu chybu Angely Merkel. Takže v tomto smere ho PiS neprávom lynčovalo v predvolebnej kampani. 

Aký bude vzťah vlády D. Tuska s Nemeckom? 
Nevidím potenciál na nejakú mimoriadne vrúcnu spoluprácu medzi sociálno-demokratickou vládou Olafa Scholza a Donaldom Tuskom, ktorý patrí do skupiny európskych ľudovcov. Skôr by tam mohla byť väzba na koaličného partnera Ľavicu. 

Čo urobí nová poľská vláda s dynamikou vzťahov vo V4?
Pre Poľsko nebude V4 prioritou. Tento formát bude využívať iba na uplatňovanie svojho vplyvu v EÚ pri konkrétnych hlasovaniach v Rade. Poľsko je veľká krajina s potenciálom hrať významnú úlohu v európskej politike a tento kapitál bol doteraz premrhaný zlým prístupom vlády. 

  • Wojciech Przybylski
    je poľský politický analytik, šéfredaktor platformy Visegrad Insight a predseda Res Publica Foundation. Zameriava sa predovšetkým na zahraničnú politiku a politickú kultúru. Je spoluautorom knihy „Ako chápať strednú Európu.“ Na túto tému pravidelne prednáša na odborných konferenciách a publikuje v médiách ako Foreign Policy, Politico Europe, Journal of Democracy, EUObserver, Project Syndicate, VoxEurop a iné.