.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská spoločnosť patrí medzi najviac euroskeptické v rámci EÚ. Politologička Aneta Világi v rozhovore vysvetľuje, že je to zodpovednosť politických elít, ako aj existencie euroskeptických naratívov, ktoré si ako legendy ľudia podávajú medzi sebou. Riešením je vytvoriť vlastné pozitívne príbehy o EÚ, ktoré by si politici osvojili a aktívne šírili v diskusiách.
Európska únia odložila schválenie definitívnej stopky na predaj áut so spaľovacím motorom. Dôvodom sú výhrady niektorých krajín vrátane Nemecka, ktoré požaduje výnimku na e-palivá. Je to racionálne a čo bude znamenať prechod na elektromobilitu pre slovenskú ekonomiku?
Koniec vojny na Ukrajine je v nedohľadne, hovorí analytik SFPA Alexander Duleba. Vysvetľuje, prečo Ukrajinci potrebujú ťažké zbrane, v čom sú ich silné stránky na bojisku a ako dopadla mierová ponuka, ktorú Kyjev už raz Moskve ponúkol. Aké sú možné scenáre ďalšieho vývoja konfliktu?
Uplynulý rok bol pre európske dianie zásadný. Naštartovali sa procesy v zahraničnej politike i energetike, ktoré poznačia vývoj na dlhú dobu dopredu. Experti SFPA hodnotia, čím bude EÚ žiť v tomto roku, ako môžu dopadnúť voľby v Poľsku i dianie v Maďarsku a vojnu na Ukrajine.
Americký protiinflačný zákon vyvolal veľké obavy na strane EÚ. Brusel hovorí o diskriminácii, protekcionizme a chystá ako odpoveď vlastný zákon na podporu zelených technológií. Čo všetko je v hre a prečo je globalizácia na križovatke vysvetľuje europoslanec Ivan Štefanec.
Aktuálne migračné toky do Európy sú najvyššie od roku 2015, keď na starý kontinent dorazila viac ako miliónová vlna utečencov. Slovensko je tentokrát zasiahnuté viac, keďže dominantná balkánska trasa vedie aj cez slovenské územie. Belgický premiér Alexander De Croo uviedol, že EÚ už je uprostred ďalšej utečeneckej krízy, ale neuvedomuje si to, pretože rieši vojnu na Ukrajine, infláciu a energetickú krízu.
Riaditeľ Migračného úradu MV SR Ján Orlovský s ním súhlasí. V rozhovore pre Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung a SFPA hovorí, že situácia je vážna, pretože od roku 2015 sme sa takmer nikam neposunuli. „Len sme sa prikrčili a dúfame, že to niekto vyrieši za nás.“
Európska azylová agentúra uvádza, že prílev migrantov je už niekoľko mesiacov po sebe neobyčajne vysoký. V júli požiadalo v EÚ o azyl 70-tisíc žiadateľov. Pred rokom v tom istom čase to bolo 51-tisíc a pred dvoma rokmi len 43-tisíc azylantov. Väčšinu tvoria Afgánci a Sýrčania.
Podľa J. Orlovského za to môže najmä situácia v Turecku. Krajina sa zmieta v hlbokých ekonomických problémoch, ktoré ovplyvňujú aj jej prístup k mase sýrskych migrantov na jej území. Títo ľudia sa stále viac snažia dostať do Európy a využívajú na to balkánsku trasu, čo v konečnom dôsledku pociťujeme aj na Slovensku. V porovnaní s Rakúskom sú to však zanedbateľné počty.
„V roku 2015 o nás nikto ani nezavadil. Teraz tu máme 150 ľudí denne v Kútoch, ale to ešte nie je kríza. Rakúšanom príde toľko azylantov za jedinú hodinu a preto sú pre nich naše starosti až úsmevné,“ hovorí J. Orlovský.
Podrobne vysvetľuje, prečo Slovensko nevracia nelegálnych migrantov späť do Maďarska, odkiaľ na slovenské územie prišli, hoci Česi takto postupujú vo vzťahu ku Slovensku. Prečo nefungujú readmisné dohody a kontroly na vnútorných schengenských hraniciach sú neefektívne? Do akej miery môže za migračnú vlnu Srbsko a aký je dnes postoj Nemecka? Dozviete sa v priloženom videorozhovore s Jánom Orlovským.
