.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Aktuálne migračné toky do Európy sú najvyššie od roku 2015, keď na starý kontinent dorazila viac ako miliónová vlna utečencov. Slovensko je tentokrát zasiahnuté viac, keďže dominantná balkánska trasa vedie aj cez slovenské územie. Belgický premiér Alexander De Croo uviedol, že EÚ už je uprostred ďalšej utečeneckej krízy, ale neuvedomuje si to, pretože rieši vojnu na Ukrajine, infláciu a energetickú krízu.
Riaditeľ Migračného úradu MV SR Ján Orlovský s ním súhlasí. V rozhovore pre Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung a SFPA hovorí, že situácia je vážna, pretože od roku 2015 sme sa takmer nikam neposunuli. „Len sme sa prikrčili a dúfame, že to niekto vyrieši za nás.“
Európska azylová agentúra uvádza, že prílev migrantov je už niekoľko mesiacov po sebe neobyčajne vysoký. V júli požiadalo v EÚ o azyl 70-tisíc žiadateľov. Pred rokom v tom istom čase to bolo 51-tisíc a pred dvoma rokmi len 43-tisíc azylantov. Väčšinu tvoria Afgánci a Sýrčania.
Podľa J. Orlovského za to môže najmä situácia v Turecku. Krajina sa zmieta v hlbokých ekonomických problémoch, ktoré ovplyvňujú aj jej prístup k mase sýrskych migrantov na jej území. Títo ľudia sa stále viac snažia dostať do Európy a využívajú na to balkánsku trasu, čo v konečnom dôsledku pociťujeme aj na Slovensku. V porovnaní s Rakúskom sú to však zanedbateľné počty.
„V roku 2015 o nás nikto ani nezavadil. Teraz tu máme 150 ľudí denne v Kútoch, ale to ešte nie je kríza. Rakúšanom príde toľko azylantov za jedinú hodinu a preto sú pre nich naše starosti až úsmevné,“ hovorí J. Orlovský.
Podrobne vysvetľuje, prečo Slovensko nevracia nelegálnych migrantov späť do Maďarska, odkiaľ na slovenské územie prišli, hoci Česi takto postupujú vo vzťahu ku Slovensku. Prečo nefungujú readmisné dohody a kontroly na vnútorných schengenských hraniciach sú neefektívne? Do akej miery môže za migračnú vlnu Srbsko a aký je dnes postoj Nemecka? Dozviete sa v priloženom videorozhovore s Jánom Orlovským.
