>
Zahraničná politika
>
Migráciu nevyriešime plotom ani hraničnými kontrolami s Maďarskom

Migráciu nevyriešime plotom ani hraničnými kontrolami s Maďarskom

Eva Mihočková, 14.11.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Francúzske voľby: Vládny pat dostáva do nebezpečných vôd aj európsku politiku

Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.

Geist: Neočakávam zvrátenie zelenej politiky EÚ. Väčšina opatrení už je schválená

Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.

Účasť v eurovoľbách môže byť rekordná. Politici zmenili jazyk

Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.

Zahraničná politika v roku 2023: Debata autorov Ročenky

Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?

Je zarobené na dokonalú búrku. Spoločnosť je hlboko polarizovaná

Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?

Aktuálne migračné toky do Európy sú najvyššie od roku 2015, keď na starý kontinent dorazila viac ako miliónová vlna utečencov. Slovensko je tentokrát zasiahnuté viac, keďže dominantná balkánska trasa vedie aj cez slovenské územie. Belgický premiér Alexander De Croo uviedol, že EÚ už je uprostred ďalšej utečeneckej krízy, ale neuvedomuje si to, pretože rieši vojnu na Ukrajine, infláciu a energetickú krízu. 

Riaditeľ Migračného úradu MV SR Ján Orlovský s ním súhlasí. V rozhovore pre Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung a SFPA hovorí, že situácia je vážna, pretože od roku 2015 sme sa takmer nikam neposunuli. „Len sme sa prikrčili a dúfame, že to niekto vyrieši za nás.“

Európska azylová agentúra uvádza, že prílev migrantov je už niekoľko mesiacov po sebe neobyčajne vysoký. V júli požiadalo v EÚ o azyl 70-tisíc žiadateľov. Pred rokom v tom istom čase to bolo 51-tisíc a pred dvoma rokmi len 43-tisíc azylantov. Väčšinu tvoria Afgánci a Sýrčania. 

Podľa J. Orlovského za to môže najmä situácia v Turecku. Krajina sa zmieta v hlbokých ekonomických problémoch, ktoré ovplyvňujú aj jej prístup k mase sýrskych migrantov na jej území. Títo ľudia sa stále viac snažia dostať do Európy a využívajú na to balkánsku trasu, čo v konečnom dôsledku pociťujeme aj na Slovensku. V porovnaní s Rakúskom sú to však zanedbateľné počty.

„V roku 2015 o nás nikto ani nezavadil. Teraz tu máme 150 ľudí denne v Kútoch, ale to ešte nie je kríza. Rakúšanom príde toľko azylantov za jedinú hodinu a preto sú pre nich naše starosti až úsmevné,“ hovorí J. Orlovský.

Podrobne vysvetľuje, prečo Slovensko nevracia nelegálnych migrantov späť do Maďarska, odkiaľ na slovenské územie prišli, hoci Česi takto postupujú vo vzťahu ku Slovensku. Prečo nefungujú readmisné dohody a kontroly na vnútorných schengenských hraniciach sú neefektívne? Do akej miery môže za migračnú vlnu Srbsko a aký je dnes postoj Nemecka? Dozviete sa v priloženom videorozhovore s Jánom Orlovským.