.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
Analytik Alexander Duleba vysvetľuje, že šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin predstavuje reálnu politickú alternatívu voči Putinovi, ktorá môže zvíťaziť najneskôr v budúcom roku počas prezidentských volieb. Približuje pozadie ozbrojeného ťaženia vagnerovcov na Moskvu, Prigožinove ciele a jeho alternatívny plán vojny na Ukrajine.
Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.
Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Aktuálne migračné toky do Európy sú najvyššie od roku 2015, keď na starý kontinent dorazila viac ako miliónová vlna utečencov. Slovensko je tentokrát zasiahnuté viac, keďže dominantná balkánska trasa vedie aj cez slovenské územie. Belgický premiér Alexander De Croo uviedol, že EÚ už je uprostred ďalšej utečeneckej krízy, ale neuvedomuje si to, pretože rieši vojnu na Ukrajine, infláciu a energetickú krízu.
Riaditeľ Migračného úradu MV SR Ján Orlovský s ním súhlasí. V rozhovore pre Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung a SFPA hovorí, že situácia je vážna, pretože od roku 2015 sme sa takmer nikam neposunuli. „Len sme sa prikrčili a dúfame, že to niekto vyrieši za nás.“
Európska azylová agentúra uvádza, že prílev migrantov je už niekoľko mesiacov po sebe neobyčajne vysoký. V júli požiadalo v EÚ o azyl 70-tisíc žiadateľov. Pred rokom v tom istom čase to bolo 51-tisíc a pred dvoma rokmi len 43-tisíc azylantov. Väčšinu tvoria Afgánci a Sýrčania.
Podľa J. Orlovského za to môže najmä situácia v Turecku. Krajina sa zmieta v hlbokých ekonomických problémoch, ktoré ovplyvňujú aj jej prístup k mase sýrskych migrantov na jej území. Títo ľudia sa stále viac snažia dostať do Európy a využívajú na to balkánsku trasu, čo v konečnom dôsledku pociťujeme aj na Slovensku. V porovnaní s Rakúskom sú to však zanedbateľné počty.
„V roku 2015 o nás nikto ani nezavadil. Teraz tu máme 150 ľudí denne v Kútoch, ale to ešte nie je kríza. Rakúšanom príde toľko azylantov za jedinú hodinu a preto sú pre nich naše starosti až úsmevné,“ hovorí J. Orlovský.
Podrobne vysvetľuje, prečo Slovensko nevracia nelegálnych migrantov späť do Maďarska, odkiaľ na slovenské územie prišli, hoci Česi takto postupujú vo vzťahu ku Slovensku. Prečo nefungujú readmisné dohody a kontroly na vnútorných schengenských hraniciach sú neefektívne? Do akej miery môže za migračnú vlnu Srbsko a aký je dnes postoj Nemecka? Dozviete sa v priloženom videorozhovore s Jánom Orlovským.
