>
Zahraničná politika
>
Migráciu nevyriešime plotom ani hraničnými kontrolami s Maďarskom

Migráciu nevyriešime plotom ani hraničnými kontrolami s Maďarskom

Eva Mihočková, 14.11.2022
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Summit COP 27: Sklamanie aj úspech chudobných

„Dvojtvárnosť Číny a postavenie Egypta sú dva dôvody, ktoré viedli k neuspokojivému výsledku summitu COP 27,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Štáty sa však dohodli na vzniku nového Fondu solidarity bohatých s chudobnými. Prečo sa nepodarilo dosiahnuť viac?

Minister Káčer: Vojna na Ukrajine ovládla VZ OSN. Bolo to až surreálne

„Rusko túto vojnu už prehralo - morálne i politicky,“ hovorí v rozhovore minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer. Približuje, ako bolo cítiť izoláciu Moskvy v zákulisí rokovania VZ OSN a aké to môže mať následky. Otvorene dodáva, že v otázke Ukrajiny cíti európsku jednotu. Možno jednotu mínus jeden…

Čo zmôže EÚ v otázkach práv LGBTI+ ľudí? 

Neexistuje žiadne rozhodnutie európskeho súdu, ktoré by prikazovalo štátu uzákoniť manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Brusel však môže riešiť túto tému v okamihu, keď dochádza k zjavnej diskriminácii queer ľudí, čo dokazuje aj prípad Maďarska. Priekopníkom v ochrane práv LGBTI+ osôb je Európsky parlament.

Európske riešenie cien elektriny neprinesie Slovensku žiadne peniaze

„Chýba nám európska solidarita a spoločný nákup plynu,“ hovorí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Členské štáty sa podľa neho v energetickej kríze starajú primárne každý sám o seba a slovenské návrhy nemajú veľkú podporu. Aké sú možnosti riešenia?

Cezhraničná spolupráca s Ukrajinou skrýva netušené možnosti

Prešovský a Košický kraj by mohli zažiť podobný rozkvet, ako sa to podarilo rakúskemu Burgenlandu vďaka spolupráci so slovenským pohraničím. Kľúčom je rozvoj úzkych vzťahov s ukrajinskými regiónmi, čo sa dá už dnes. K dispozícii sú aj veľké peniaze. Prečo to nefunguje?

Aktuálne migračné toky do Európy sú najvyššie od roku 2015, keď na starý kontinent dorazila viac ako miliónová vlna utečencov. Slovensko je tentokrát zasiahnuté viac, keďže dominantná balkánska trasa vedie aj cez slovenské územie. Belgický premiér Alexander De Croo uviedol, že EÚ už je uprostred ďalšej utečeneckej krízy, ale neuvedomuje si to, pretože rieši vojnu na Ukrajine, infláciu a energetickú krízu. 

Riaditeľ Migračného úradu MV SR Ján Orlovský s ním súhlasí. V rozhovore pre Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung a SFPA hovorí, že situácia je vážna, pretože od roku 2015 sme sa takmer nikam neposunuli. „Len sme sa prikrčili a dúfame, že to niekto vyrieši za nás.“

Európska azylová agentúra uvádza, že prílev migrantov je už niekoľko mesiacov po sebe neobyčajne vysoký. V júli požiadalo v EÚ o azyl 70-tisíc žiadateľov. Pred rokom v tom istom čase to bolo 51-tisíc a pred dvoma rokmi len 43-tisíc azylantov. Väčšinu tvoria Afgánci a Sýrčania. 

Podľa J. Orlovského za to môže najmä situácia v Turecku. Krajina sa zmieta v hlbokých ekonomických problémoch, ktoré ovplyvňujú aj jej prístup k mase sýrskych migrantov na jej území. Títo ľudia sa stále viac snažia dostať do Európy a využívajú na to balkánsku trasu, čo v konečnom dôsledku pociťujeme aj na Slovensku. V porovnaní s Rakúskom sú to však zanedbateľné počty.

„V roku 2015 o nás nikto ani nezavadil. Teraz tu máme 150 ľudí denne v Kútoch, ale to ešte nie je kríza. Rakúšanom príde toľko azylantov za jedinú hodinu a preto sú pre nich naše starosti až úsmevné,“ hovorí J. Orlovský.

Podrobne vysvetľuje, prečo Slovensko nevracia nelegálnych migrantov späť do Maďarska, odkiaľ na slovenské územie prišli, hoci Česi takto postupujú vo vzťahu ku Slovensku. Prečo nefungujú readmisné dohody a kontroly na vnútorných schengenských hraniciach sú neefektívne? Do akej miery môže za migračnú vlnu Srbsko a aký je dnes postoj Nemecka? Dozviete sa v priloženom videorozhovore s Jánom Orlovským.