Memorandum o zahraničnej politike vlády hneď v úvode uvádza, že Slovenská republika ako zvrchovaný štát presadzuje svoje oprávnené národnoštátne záujmy v zahraničnej politike. Podľa Alexandra Dulebu zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku sú to len všeobecné floskuly, ktoré nič nehovoria a každý si ich môže vysvetliť, ako chce. „Vláda by mala jasne definovať, čo je podľa nej slovenský národný záujem, napríklad v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou,“ hovorí Duleba.

Dodáva, že zásadný problém slovenskej zahraničnej politiky je, že sa Slovensko spolu s Maďarskom dostáva do izolácie v EÚ i v NATO. „Môžeme kričať koľko chceme, akí sme suverénni v zahraničnej politike. Ale keď sa sami izolujeme od vlastných partnerov v EÚ a NATO, tak nič nezmôžeme.“

Vzťahy s európskymi partnermi momentálne výrazne zaťazujú výroky premiéra Roberta Fica na adresu Ukrajiny. Začiatkom septembra slovenský premiér opäť podráždil Kyjev výrokom, že „Na Ukrajine bojujú jednotky, ktoré majú nacistické označenie a ktoré sa tak zrejme aj správajú.“ Alexandra Dulebu v tejto súvislosti zaráža že Robert Fico vidí nacistov len na Ukrajine, ale nie na Slovensku, či v Rusku. „Fico je slepý k slovenskému, či ruskému nacizmu, ale ten ukrajinský si všíma neustále. Je to čistá ruská propaganda. Pri vzniku ukrajinského práporu Azov boli aj ľudia s neonacistickými názormi, to je pravda. Ale faktom je, že dnes sú už príslušníci Azova súčasťou ukrajinskej národnej gardy a keď ich tam prijímali, tak všetkých radikálov vylúčili. Okrem toho, ten pôvodný Azov už takmer celý padol a dnes sú tam už úplne noví bojovníci,“ vysvetľuje Duleba. 

Ako vlastne vnímajú Ukrajinci výroky slovenského premiéra a ako sa môžu odzrkadliť na vzájomných vzťahoch? Pozrite si celý videorozhovor s Alexandrom Dulebom z SFPA, ktorý moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.