>
Zahraničná politika
>
Suverénne na všetky strany – kde stojí Slovensko v zahraničnej politike?

Suverénne na všetky strany – kde stojí Slovensko v zahraničnej politike?

Eva Mihočková, 17.09.2024
Zdroj: Facebook/Peter Pellegrini

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Trump vs. Zelenskyj: Aké sú ciele amerického prezidenta na Ukrajine?

Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.

Nemecko po voľbách: Migrácia a dlhová brzda budú veľkou skúškou novej vlády

Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.

Nemecké voľby: Tlak zo zahraničia sa stupňuje a prekročené boli aj červené čiary

V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?

Nemecká vláda končí: Kto bude nový kancelár a aké zmeny prinesie?

Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.

Prioritou skutočnej ľavice sú verejné služby, nie len dávky a dôchodky

Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.

Memorandum o zahraničnej politike vlády hneď v úvode uvádza, že Slovenská republika ako zvrchovaný štát presadzuje svoje oprávnené národnoštátne záujmy v zahraničnej politike. Podľa Alexandra Dulebu zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku sú to len všeobecné floskuly, ktoré nič nehovoria a každý si ich môže vysvetliť, ako chce. „Vláda by mala jasne definovať, čo je podľa nej slovenský národný záujem, napríklad v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou,“ hovorí Duleba.

Dodáva, že zásadný problém slovenskej zahraničnej politiky je, že sa Slovensko spolu s Maďarskom dostáva do izolácie v EÚ i v NATO. „Môžeme kričať koľko chceme, akí sme suverénni v zahraničnej politike. Ale keď sa sami izolujeme od vlastných partnerov v EÚ a NATO, tak nič nezmôžeme.“

Vzťahy s európskymi partnermi momentálne výrazne zaťazujú výroky premiéra Roberta Fica na adresu Ukrajiny. Začiatkom septembra slovenský premiér opäť podráždil Kyjev výrokom, že „Na Ukrajine bojujú jednotky, ktoré majú nacistické označenie a ktoré sa tak zrejme aj správajú.“ Alexandra Dulebu v tejto súvislosti zaráža že Robert Fico vidí nacistov len na Ukrajine, ale nie na Slovensku, či v Rusku. „Fico je slepý k slovenskému, či ruskému nacizmu, ale ten ukrajinský si všíma neustále. Je to čistá ruská propaganda. Pri vzniku ukrajinského práporu Azov boli aj ľudia s neonacistickými názormi, to je pravda. Ale faktom je, že dnes sú už príslušníci Azova súčasťou ukrajinskej národnej gardy a keď ich tam prijímali, tak všetkých radikálov vylúčili. Okrem toho, ten pôvodný Azov už takmer celý padol a dnes sú tam už úplne noví bojovníci,“ vysvetľuje Duleba. 

Ako vlastne vnímajú Ukrajinci výroky slovenského premiéra a ako sa môžu odzrkadliť na vzájomných vzťahoch? Pozrite si celý videorozhovor s Alexandrom Dulebom z SFPA, ktorý moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.