.svg)
Zdroj: Facebook/Peter PellegriniEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Zabezpečiť si vlastné bývanie je pre obyvateľov Slovenska ťažšie ako v akomkoľvek inom štáte EÚ. Výsledkom sú nielen mimoriadne vysoké náklady na bývanie ale aj neschopnosť mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. V priemere tak robia až vo veku 31 rokov, čo je opäť posledné miesto v EÚ. Ján Palenčár analyzuje, aké sú riešenia.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Memorandum o zahraničnej politike vlády hneď v úvode uvádza, že Slovenská republika ako zvrchovaný štát presadzuje svoje oprávnené národnoštátne záujmy v zahraničnej politike. Podľa Alexandra Dulebu zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku sú to len všeobecné floskuly, ktoré nič nehovoria a každý si ich môže vysvetliť, ako chce. „Vláda by mala jasne definovať, čo je podľa nej slovenský národný záujem, napríklad v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou,“ hovorí Duleba.
Dodáva, že zásadný problém slovenskej zahraničnej politiky je, že sa Slovensko spolu s Maďarskom dostáva do izolácie v EÚ i v NATO. „Môžeme kričať koľko chceme, akí sme suverénni v zahraničnej politike. Ale keď sa sami izolujeme od vlastných partnerov v EÚ a NATO, tak nič nezmôžeme.“
Vzťahy s európskymi partnermi momentálne výrazne zaťazujú výroky premiéra Roberta Fica na adresu Ukrajiny. Začiatkom septembra slovenský premiér opäť podráždil Kyjev výrokom, že „Na Ukrajine bojujú jednotky, ktoré majú nacistické označenie a ktoré sa tak zrejme aj správajú.“ Alexandra Dulebu v tejto súvislosti zaráža že Robert Fico vidí nacistov len na Ukrajine, ale nie na Slovensku, či v Rusku. „Fico je slepý k slovenskému, či ruskému nacizmu, ale ten ukrajinský si všíma neustále. Je to čistá ruská propaganda. Pri vzniku ukrajinského práporu Azov boli aj ľudia s neonacistickými názormi, to je pravda. Ale faktom je, že dnes sú už príslušníci Azova súčasťou ukrajinskej národnej gardy a keď ich tam prijímali, tak všetkých radikálov vylúčili. Okrem toho, ten pôvodný Azov už takmer celý padol a dnes sú tam už úplne noví bojovníci,“ vysvetľuje Duleba.
Ako vlastne vnímajú Ukrajinci výroky slovenského premiéra a ako sa môžu odzrkadliť na vzájomných vzťahoch? Pozrite si celý videorozhovor s Alexandrom Dulebom z SFPA, ktorý moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
