>
Zahraničná politika
>
Suverénne na všetky strany – kde stojí Slovensko v zahraničnej politike?

Suverénne na všetky strany – kde stojí Slovensko v zahraničnej politike?

Eva Mihočková, 17.09.2024
Zdroj: Facebook/Peter Pellegrini

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Európska sociálna demokracia odmieta rétoriku Smeru a Hlasu

Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.

Médiá znamenajú moc: Slovenská vláda sa snaží ísť maďarskou cestou

Ako „vysoko rizikovú oblasť“ označuje Európska komisia situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. V tohtoročnej Správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko neurobilo v tomto smere žiadny pokrok. Brusel si všíma „hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti žalobám.“ Slovenskí politici sa otvorene inšpirujú maďarskou mediálnou legislatívou, ale očakávať rovnaký výsledok by bolo chybou.

Francúzske voľby: Vládny pat dostáva do nebezpečných vôd aj európsku politiku

Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.

Geist: Neočakávam zvrátenie zelenej politiky EÚ. Väčšina opatrení už je schválená

Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.

Účasť v eurovoľbách môže byť rekordná. Politici zmenili jazyk

Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.

Memorandum o zahraničnej politike vlády hneď v úvode uvádza, že Slovenská republika ako zvrchovaný štát presadzuje svoje oprávnené národnoštátne záujmy v zahraničnej politike. Podľa Alexandra Dulebu zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku sú to len všeobecné floskuly, ktoré nič nehovoria a každý si ich môže vysvetliť, ako chce. „Vláda by mala jasne definovať, čo je podľa nej slovenský národný záujem, napríklad v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou,“ hovorí Duleba.

Dodáva, že zásadný problém slovenskej zahraničnej politiky je, že sa Slovensko spolu s Maďarskom dostáva do izolácie v EÚ i v NATO. „Môžeme kričať koľko chceme, akí sme suverénni v zahraničnej politike. Ale keď sa sami izolujeme od vlastných partnerov v EÚ a NATO, tak nič nezmôžeme.“

Vzťahy s európskymi partnermi momentálne výrazne zaťazujú výroky premiéra Roberta Fica na adresu Ukrajiny. Začiatkom septembra slovenský premiér opäť podráždil Kyjev výrokom, že „Na Ukrajine bojujú jednotky, ktoré majú nacistické označenie a ktoré sa tak zrejme aj správajú.“ Alexandra Dulebu v tejto súvislosti zaráža že Robert Fico vidí nacistov len na Ukrajine, ale nie na Slovensku, či v Rusku. „Fico je slepý k slovenskému, či ruskému nacizmu, ale ten ukrajinský si všíma neustále. Je to čistá ruská propaganda. Pri vzniku ukrajinského práporu Azov boli aj ľudia s neonacistickými názormi, to je pravda. Ale faktom je, že dnes sú už príslušníci Azova súčasťou ukrajinskej národnej gardy a keď ich tam prijímali, tak všetkých radikálov vylúčili. Okrem toho, ten pôvodný Azov už takmer celý padol a dnes sú tam už úplne noví bojovníci,“ vysvetľuje Duleba. 

Ako vlastne vnímajú Ukrajinci výroky slovenského premiéra a ako sa môžu odzrkadliť na vzájomných vzťahoch? Pozrite si celý videorozhovor s Alexandrom Dulebom z SFPA, ktorý moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.