Najväčšie klimatické podujatie na svete COP27 sa konalo v egyptskom meste Sharm El-Sheikh od 6. do 18. novembra. Stretlo sa na ňom 198 krajín, aby rokovali o aktuálnych otázkach spojených so zmenou klímy.

Dopady rastúcich teplôt a sucha sa začínajú najdramatickejšie prejavovať v chudobných krajinách, ktoré nemajú dostatočné finančné prostriedky ani infraštruktúru na to, aby sa s bezprostrednými dopadmi klimatickej zmeny mohli vyrovnávať. 

Svetový potravinový program OSN koncom roka 2021 upozornil, že v súčasnosti je v dôsledku klimatickej zmeny vystavených hladu približne 800 miliónov ľudí. Podľa organizácie Oxfam sa v regiónoch najzraniteľnejších na klimatickú zmenu rozšírenie extrémneho hladu za posledných šesť rokov zdvojnásobilo. Ide pritom o chudobné krajiny, ktorých množstvo vypustených emisií je tak malé, že o nich nemá ani zmysel hovoriť. 

Nový špeciálny fond

Preto medzi najvýznamnejšie výsledky summitu OSN o klíme COP27 v egyptskom Sharm el-Sheiku nepochybne patrí ťažko vyrokovaná dohoda o vytvorení špeciálneho fondu pre kompenzácie škôd spôsobených zmenou klímy.

Rokujúce strany vedené Európskou úniou a Spojenými štátmi sa nakoniec dohodli, že tento nový finančný nástroj bude pomáhať chudobným krajinám vysporiadať sa s následkami klimatickej krízy. 

Technické nastavenie fondu ešte nie je jasné, rovnako ako zdroje jeho finančných prostriedkov. Zatiaľ neexistuje dohoda o tom, ako by sa mali peniaze poskytovať a odkiaľ by mali pochádzať. 

Klimatická kríza dopadá na najchudobnejších

Pre pochopenie pointy nového fondu treba vziať do úvahy, že vplyvy zmeny klímy nepostihujú všetky krajiny rovnako. Bohatšie a rozvinutejšie krajiny sú spravidla schopné sa s dopadmi klimatických zmien vyrovnať lepšie ako chudobnejšie.  

Mapa zraniteľnosti na dopady klimatickej zmeny zároveň kopíruje zoznam OSN najmenej rozvinutých krajín a to takmer dokonale. Ide pritom o krajiny, ktoré všetky spolu k svetovým misiám prispievajú len piatimi percentami a ani ich historický emisný príspevok nie je iný. 

Vznikla tak situácia, keď klimatická zmena najviac postihuje krajiny, ktoré sú za ňu najmenej zodpovedné. Preto sa do popredia rozhovorov tohtoročného klimatického summitu dostala práve otázka historickej zodpovednosti, klimatickej spravodlivosti a kompenzácie škôd.

Historická zodpovednosť a klimatická spravodlivosť 

Nový fond cez ktorý by bohaté krajiny prispievali na zmierňovanie dopadov zmeny klímy chudobným krajinám je jedným zo spôsobov napĺňania klimatickej spravodlivosti. Klimatická kríza sa stáva témou ľudských práv. 

Kľúčovou požiadavkou hnutia za klimatickú spravodlivosť je, aby bohaté krajiny uznali svoju historickú zodpovednosť za emisie, ktorá sa odvodzuje od kumulatívneho množstva oxidu uhličitého (CO2), ktorý krajiny vypustili od začiatku priemyselnej revolúcie.

Podľa Our World in Data na prvom mieste v rebríčku sú USA, ktoré od roku 1750 uvoľnili približne 25 % celosvetového celkového množstva emisií, nasledované Európou (EU-28) s 22% Čínou s 12,7 % a Ruskom s 6 %. 

Otázka historickej a aktuálnej zodpovednosti sa začína komplikovať, ak sa pozrieme na krivku vývoja emisií v čase a tiež ak sa začíname pýtať na právo rozvojových krajín vypustiť emisie na ceste k budovaniu svojho hospodárstva. 

Zatiaľ čo zodpovednosť USA a Európy je jasná, India a Čína argumentujú, že sú rozvojové krajiny a ich spolupodiel zodpovednosti je nižší a s touto vyjednávacou pozíciu prišli aj na COP27.  Čína pritom už množstvom emitovaných emisií predbehla aj USA aj Európu.

Preto nie je prekvapivé, že Čína povinnosť prispievať do nového fondu odmietla. Deklarovala však ochotu podieľať sa na ňom aspoň na dobrovoľnej báze. Za pozitívny posun možno považovať obnovu spolupráce a záväzku Číny a USA riešiť klimatickú krízu.

Veľké sklamanie

Cieľ udržať globálne otepľovanie na 1,5°C síce zostal zachovaný, ale nepodarilo sa dosiahnuť očakávané zvýšenie ambícií pre znižovanie emisií. Táto oblasť predstavuje najväčšie sklamanie, ktoré komunikovali už aj európski lídri vrátane slovenského ministerstva životného prostredia.

Do textu sa nakoniec nedostala ani referencia na dosiahnutie maxima vypúšťania globálnych emisií do roku 2025, ktorá patrila medzi priority EÚ. Nedospelo sa ani k záväzku postupného znižovania emisií zo zemného plynu, ktorý môže prispievať ku globálnemu otepľovaniu v rovnakej miere ako uhlie. 

Slovensko na COP27 

Slovensko sa prostredníctvom svojej delegácie z ministerstva životného prostredia zasadzovalo za ambicióznejšie ciele a vo svojom oficiálnom stanovisku k záverom summitu vyjadrilo nad výsledkami sklamanie.

Slovenská republika sa počas Klimatického summitu OSN o klíme COP27 v egyptskom Sharm el-Sheiku stala ďalšou signatárskou krajinou Globálneho prísľubu o metáne. 

Okamih pravdy

COP27 tematicky nadviazal na predchádzajúci klimatický summit, ktorý sa konal pred rokom v Glasgowe. Okrem deklarácie pokračovať v záväzkoch Parížskej klimatickej dohody o neprekročení oteplenia o 1,5 °C, priniesol aj záväzky postupne znižovať výrobu energie z uhlia a dohodu o znížení emisií metánu. 

V Glasgowe padol aj prísľub poskytnúť viac financií na pomoc rozvojovým krajinám vyrovnať sa so zmenou klímy. A práve táto téma dominovala tohtoročnému summitu v egyptskom Sharm El Sheikh. 

Šéf OSN pre klimatické zmeny Simon Stiell na začiatku summitu povedal, že COP27 je pre medzinárodné spoločenstvo okamihom pravdy. „V posledných troch desaťročiach sme odkladali ťažké rozhodnutia, ktoré už odkladať nemôžeme. Neboli sme ochotní znášať všetky náklady. Pozeráme okolo seba, kto za nás urobí to, čo je potrebné. Zdieľať snahu však musíme všetci.”

Jeho výrok vyjadruje leitmotív, ktorý rámcoval tohtoročný klimatický summit a to je posilnenie spolupráce na globálnej úrovni a to najmä v pomoci, ktorú musia bohaté krajiny začať poskytovať chudobným a nájsť nástroje, ktoré chudobným krajinám pomôžu vykompenzovať straty na majetku a eliminovať  škody na životoch, kultúre či biodiverzite.

Nekonáme dostatočne rýchlo

Podľa výskumnej skupiny Climate Action Tracker, ktorá systematicky mapuje pokrok krajín v zavádzaní opatrení na boj s klimatickou krízou, zatiaľ žiadna z krajín sveta neprijala opatrenia, ktoré by boli v súlade s cieľmi Parížskej dohody zastaviť otepľovanie na 1,5°C v porovnaní s predindustriálnou érou. 

Veľká Británia, Nórsko, Maroko, Etiópia, Keňa, Nigéria a Nepál sú jediné krajiny, ktoré prijali takmer dostatočné opatrenia. Veľkí znečisťovatelia ako USA, Čína, India alebo EÚ podľa analýzy pristúpili buď k nedostatočným alebo veľmi nedostatočným opatreniam. Žiadny pokrok neurobilo Rusko či Turecko. 

Svet neznižuje emisie dostatočne rýchlo a tento proces sa začína čoraz viac prejavovať nielen na topení ľadovcov. Začína nadobúdať i rôzne podoby s priamym dopadom na majetok a životy ľudí. 

Rok 2022 bol pre Európu najteplejším rokom v histórii meraní. Podľa WHO na následky tepla zomrelo v Európe tento rok približne 15 000 ľudí a tento rok zároveň Európa zažila najväčšie sucho za posledných 500 rokov. Nedostatok vlahy negatívne ovplyvnil výnosnosť poľnohospodárskej produkcie, lodnú dopravu ako i výrobu energie z vodných elektrární.