Stredoeurópsku energetickú konferenciu už šestnásť rokov organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). Z fóra zameraného na domáce riešenia sa postupne stalo nadnárodné podujatie, na ktorom o aktuálnych témach a výzvach diskutujú predstavitelia celého regiónu strednej a východnej Európy. 

Ako vo svojom úvodnom prejave spomenul riaditeľ konferencie Alexander Duleba, tento ročník sa niesol v duchu bezprecedentnej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine. Záštitu nad šestnástym ročníkom konferencie prevzali predseda vlády Eduard Heger a minister hospodárstva Karel Hirman, ktorý ešte z pozície analytika patril medzi jej pôvodných zakladateľov. 

Súčasná situácia podľa Dulebu ukazuje, že sloboda, demokracia, právny štát a mier v Európe nie sú na predaj. Napriek značnej časti politikov, ktorí presviedčajú obyvateľstvo o opaku, Rusko zneužíva energetickú krízu ako zbraň uprostred tej vojenskej. 

Súčasná situácia je po ropnom šoku zo 70. rokov minulého storočia druhou veľkou energetickou krízou s výrazným geopolitickým pozadím. Lenže kým pred päťdesiatimi rokmi bol Sovietsky zväz v snahe hľadať nové energetické zdroje riešením, dnes sú ruské energie hlavným problémom.

Napriek obrovským škodám podľa A. Dulebu aj o tejto kríze platí, že je zároveň príležitosťou. Za nevyhnutné však nielen z geopolitického, ale aj z energetického hľadiska považuje vojenské víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom. V opačnom prípade budú európske štáty nútené zvýšiť investície do armády, čo povedie k obmedzeniu zdrojov aj na zelenú tranzíciu.

Energetika sa nedá oddeliť od geopolitiky

Na úvodnom paneli sa zúčastnil aj minister hospodárstva Karel Hirman, podľa ktorého Slovensko úspešne pokračuje v diverzifikácii svojich zdrojov energií. Zatiaľ čo ešte pred rokom bolo prakticky úplne závislé od ruského plynu, v súčasnosti dováža viac než 70 percent plynu z iných zdrojov. 

Veľkou výzvou však ostáva diverzifikácia jadrového paliva, pri ktorom sa Slovensko naďalej spolieha takmer úplne na Rusko.

Na konferencii s K. Hirmanom online diskutoval štátny tajomník ukrajinského ministerstva hospodárstva Jaroslav Demčenkov, ktorý európskym partnerom pripomenul, že k súčasnej energetickej kríze prispeli aj ich chybné strategické rozhodnutia. 

Demčenkov pripomenul, že európske štáty napriek varovaniam pokračovali v rozvoji hospodárskej spolupráce aj po napadnutí Gruzínska, anexii Krymu a spustení vojny na východe Ukrajiny v roku 2014. Zároveň však ocenil kroky, ktoré Únia urobila za posledných osem mesiacov a vyzdvihol európsku jednotu.

Počas celej konferencie rečníci opakovali, že súčasná energetická kríza sa nedá oddeliť od tej vojenskej. Aj preto sa opakovane diskutovalo aj o budúcnosti Vyšehradskej skupiny, ktorá je vzhľadom na rozdielny prístup Maďarska k ruskej invázii voči Ukrajine výrazne rozdelená. 

Napríklad A. Duleba spomenul, že v minulosti krajiny tohto stredoeurópskeho zoskupenia venovali pozornosť témam, ktoré ich spájali, pričom tie zvyšné preskakovali. Lenže vojna je natoľko dôležitá, že ju preskočiť nemôžu.

Panelisti sa zhodli, že napriek počiatočným obavám Európa vďaka vysokej naplnenosti zásobníkov plynu túto zimu zvládne bez väčších problémov. Ako spomenula Anamária Fehér z maďarskej štátnej energetickej spoločnosti, oveľa väčšou výzvou bude až budúcoročná zima. 

V tomto kontexte bude kľúčová solidarita členských štátov Únie a pokračujúce úsilie v diverzifikácii s dôrazom na obnoviteľné zdroje. Podľa Féher však minimálne v nasledujúcich dvoch až troch rokoch bude nevyhnutný aj podiel skvapalneného plynu. 

Pomoc európskym krajinám ponúkol aj riaditeľ ukrajinskej štátnej spoločnosti Ukrtransgaz Serhij Pereloma. Vo svojom prejave pripomenul, že Ukrajina má tretie najväčšie kapacity skladovania plynu na svete.  

Čisté zdroje energií nahrádzajú fosílne 

Účastníci konferencie si už tradične mali možnosť vypočuť aj závery Svetového energetického výhľadu, ktoré odprezentoval ekonóm Tim Gould. Aj on zdôraznil, ako veľmi situáciu vo svete zmenila ruská vojna proti Ukrajine. 

Podobne ako Duleba, aj Gould prirovnal súčasnú situáciu k ropnému šoku zo 70. rokov, no zároveň spomenul, že dnešná kríza má oveľa širšie implikácie. Okrem iného spomenul, že v posledných mesiacoch vôbec prvýkrát zaznamenali pokles ľudí s prístupom k elektrickej energii. 

Gould napriek tomu zdôraznil, že žijeme v historickej dobe, v ktorej prvýkrát od priemyselnej revolúcie začína klesať objem vypúšťaných emisií. V praxi to znamená dramatickú zmenu: zárukou ďalšieho ekonomického rastu už nebudú fosílne palivá, ale čisté zdroje energií. 

Zároveň však pripomenul, že investície do energetického sektora nie sú dostatočné. V súčasnosti na každý dolár investovaný do fosílnych palív pripadá dolár a päťdesiat centov na čisté energie. Podľa výpočtov zo Svetového energetického výhľadu by na splnenie stanovených klimatických cieľov bolo potrebných na každý dolár až deväť dolárov.

Mnohé tváre dekarbonizácie

Jednou z hlavných tém podujatia bola práve dekarbonizácia energetiky. Ako spomenul Jan Osička, docent z Masarykovej univerzity, v súčasnosti už nemusíme riešiť „trilemu“ medzi energetickou bezpečnosťou, udržateľnosťou a dostupnosťou. Odpoveďou na všetky tieto charakteristiky sú obnoviteľné zdroje energií. 

Konferencia venovala veľkú pozornosť aj iným, menej často spomínaným témam kľúčových pre zelenú tranzíciu. V paneli o vodíku sa diskutujúci zhodli, že čistý vodík môže byť jedným z kľúčových komponentov dekarbonizácie Európskej únie. 

Krajiny v regióne už majú vlastné vodíkové stratégie a na národnej aj celoeurópskej úrovni diskutujú o ich implementácii. V paneli venovanom zeleným budovám zaznelo, že je veľmi dôležité, aby politici boli aktívni a prijímali legislatívu a opatrenia, ktoré budú motivovať k energetickej efektívnosti významným spôsobom. Účastníci sa zhodli i na potrebe centrálneho orgánu, ktorý by aktivity v tejto oblasti zastrešoval. 

Podobný argument zaznel i v paneli venovanom centrálnemu zásobovaniu teplom. Pre dekarbonizáciu tohto odvetvia je dôležité, aby spoločnosti začali investovať do obnoviteľných výrobných kapacít a modernizovať svoju sieť. Na to je potrebná väčšia koordinácia medzi riešeniami pre budovy a riešeniami v oblasti vykurovania. 

Taktiež samosprávy sú dôležitým aktérom v oblasti manažmentu budov, a to nielen v otázke energetickej efektívnosti, ale tiež vo vytváraní energetických komunít, čo zaznelo v paneli venovanom smart gridom.  

Samostatný panel sa zase venoval cirkulárnej ekonomike a využitiu odpadov k ich energetickému zhodnocovaniu. Tamás Jászay hovoril o úspešnom príklade z Budapešti, ktorým sa medzičasom inšpirovali aj v Žiare nad Hronom. 

Jászay verí, že energia vyrobená z odpadu môže pomôcť pri snahe odkloniť sa od ruského plynu. V diskusii však zároveň experti na cirkulárnu ekonomiku pripomenuli, že energia vyrobená z odpadov by nemala byť primárnym cieľom, ale „len“ vedľajším produktom.

Niektorí analytici a zástupcovia priemyslu však počas konferencie tvrdili, že Európa by popri zelených cieľoch nemala zabúdať na konkurencieschopnosť svojich podnikateľov. Vášnivú debatu spustila predovšetkým diskusia o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), ktorej primárnym cieľom je zabrániť úniku uhlíka. Predstavitelia košických oceliarní povedali, že Únia by ho pred zavedením mala dôkladne zvážiť z hľadiska prínosov a rizík.

Dôležitou diskusiou bola i debata o solidarite medzi členskými krajinami v prípade výpadkov zemného plynu. Na okrúhlom stole zaznelo, že sa musíme zamerať na dopyt, a to najmä jeho znižovanie v podobe energetickej efektívnosti a úspor, pričom zachovanie trhových princípov je rozhodujúce i z pohľadu konkrétnych riešení.

Ak ste nestihli konferenciu sledovať naživo, záznam si môžete pozrieť v anglickom a slovenskom jazyku na našom YouTube. Záverečná správa bude onedlho na našej stránke.