>
Zahraničná politika
>
Dobrovoľníčka v Moldavsku: Cieľom expertného dobrovoľníctva je rozvíjať hostiteľskú organizáciu

Dobrovoľníčka v Moldavsku: Cieľom expertného dobrovoľníctva je rozvíjať hostiteľskú organizáciu

Ivana Uličná, 06.07.2021
Archív Edita Bednárová

Ivana Uličná

Ivana vyštudovala medzinárodné vzťahy a kriminológiu na univerzite vo Veľkej Británii. Bohaté skúsenosti v oblasti rozvojovej spolupráce a vzdelávania získala vedením projektov na Slovensku, v Keni, na Balkáne a v Moldavsku. Venovala sa v nich najmä rozvoju podnikateľských a IT zručností mladých ľudí, posilňovaniu postavenia žien, aktívnemu občianstvu a upevňovaniu demokratických hodnôt prostredníctvom vzdelávania.

Skúsená terénna pracovníčka a expertka v oblasti monitoringu a evaluácie rozvojových projektov, Edita Bednárová, strávila tri mesiace v moldavskom meste Komrat ako dobrovoľníčka. Mladým ľuďom z miestnej komunitnej organizácie Youth of Gagauzia pomáhala s nastavovaním interných procesov, budovaním kapacít, ako aj s prípravou tréningov a aktivít pre mládež.

Foto: Archív Edita Bednárová

Pôsobila si vo viacerých slovenských mimovládnych organizáciách, niekoľko rokov si pracovala ako terénna manažérka a implementovala projekty na kenskom vidieku pre organizáciu Človek v ohrození. Odvtedy si si tiež rozbehla úspešné podnikateľské aktivity v oblasti monitoringu a evaluácie projektov. Čo ťa motivovalo vycestovať ako dobrovoľníčka do Moldavska pod hlavičkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA)?

Vlastné podnikanie a práca pre rôznych klientov, najmä zahraničné mimovládne organizácie, mi dovoľuje rozdeliť si rok tak, aby som šesť mesiacov pracovala za odmenu, tri mesiace ako dobrovoľníčka, a aby som ďalšie tri mesiace mohla oddychovať.

Spolupracovať s organizáciou SFPA som začala ešte v roku 2019, kedy som bola v Komrate robiť evaluáciu ich projektu podporeného z prostriedkov EuropeAid. Zhodou okolností ho implementovala práve mládežnícka organizácia Youth of Gagauzia, ktorá je tiež partnerskou organizáciou SFPA v Moldavsku. Veľmi rýchlo sme zistili, že si s vedením oboch organizácií skvelo rozumieme, a že si máme čo odovzdať. Začiatkom roka sme sa dohodli na expertnom dobrovoľníctve, ktoré sa malo uskutočniť počas jesene 2020. Vo februári tohto roku, hneď ako to bolo kvôli pandémii možné, som odcestovala do Komratu, hlavného mesta autonómnej oblasti Gagauzsko.

Dobrovoľníčka Edita Bednárova (vľavo) s vedením organizácie Youth of Gagauzia v Moldavsku. (Archív: Edita Bednárová)

Môžes priblížiť čitateľom, aké postavenie má Gagauzsko v rámci Moldavska? 

Gagauzsko je rusky hovoriace autonómne územie na juhu krajiny. V rámci Moldavska má relatívnu autonómiu, hoci v minulosti sa snažilo o úplné oddelenie či už od Sovietskeho zväzu alebo Moldavskej republiky. Na čele Gagauzska stojí guvernérka a jej pozícia je oficiálne nazývaná baškan. Je volená na štyri roky a automaticky sa stáva súčasťou vlády Moldavska. Zákonodarnú moc vykonáva Ľudové zhromaždenie volené tiež na štyri roky a výkonnú moc má tzv. Výkonný výbor Gagauzska.

Gagauzsko má zroveň veľmi zaujímavú históriu. Toto etnikum má vlastný jazyk a je kultúrne späté s Tureckom a Bulharskom. O Gagauzsku je však v našich končinách počuť menej, pretože sa často viac pozornosti venuje Podnestersku, čo je tiež autonómne územie, resp. neuznaný štát s väčšinovo ruským obyvateľstvom.

Čo ti priniesli tri mesiace v Gagauzsku a čo si, naopak, počas svojho pôsobenia odovzdala?

Cieľom môjho pôsobenia v Komrate bolo zlepšiť interné procesy a fungovanie organizácie Youth of Gagauzia, ako aj mládežníckeho centra, ktoré prevádzkuje. To sa deje najmä prostredníctvom budovania kapacít, preto som si vopred pripravila sériu tréningov pre ľudí z organizácie. Týkali sa identifikácie potenciálu a bohatstva miestnej komunity, popisovania hodnotových reťazcov a hľadania možností na ich doplnenie, ako aj podpory podnikateľského myslenia a hľadania inovatívnych riešení na lokálne problémy. Vychádzali sme z amerických konceptov WealthWorksIceHouseProject. Urobili sme tiež SWOT analýzu organizácie a mládežníckeho centra, od ktorej som sa odrazila, a následne som sa venovala individuálnemu mentoringu a koučingu miestnej mládeže. Tematicky sme sa venovali najmä písaniu projektových návrhov, komunitnému rozvoju, personalistike, a budovaniu partnerstiev s kľúčovými aktérmi.

Trikrát do týždňa som viedla aj tzv. English Speaking Club, čo vychádzalo jednak z potreby organizácie Youth of Gagauzia komunikovať so zahraničnými donormi, ale aj z túžby gagauzskej mládeže vycestovať do zahraničia, či už za štúdiom alebo prácou. Úplne som sa zžila s aktivitami mládežníckeho centra a pomáhala pri príprave podujatí, či už to boli školenia, koncerty, premietania alebo rôzne brigády, vrátane opravy zatekajúcej strechy.

Veľa som sa naučila o prevádzke mládežníckeho centra, o aktuálnych výzvach, ktorým mládež v čelí, a tiež som si zlepšila ruštinu, z čoho mám veľkú radosť. Predovšetkým však bol môj pobyt o ľuďoch a čase strávenom nielen užitočne, ale aj príjemne s priateľmi a priateľkami, s ktorými ostávam v kontakte a v budúcnosti sa plánujeme navštevovať.

Oprava strechy mládežníckeho centra v Komrate. (Archív: Edita Bednárová)

Ako vnímaš rozdiel medzi bežným dobrovoľníctvom a expertným dobrovoľníctvom? 

Bežné dobrovoľníctvo je zamerané primárne na rozvoj mladého dobrovoľníka či dobrovoľníčky. Je to najmä o učení sa, budovaní kapacít, zručností, formovaní hodnôt, naberaní pracovných a interkultúrnych skúseností. Samozrejme, popritom pomáhajú a pracujú pre hostiteľskú organizáciu a odovzdávajú to, v čom majú najväčšiu pridanú hodnotu.

Naopak, expertné dobrovoľníctvo je primárne zamerané na rozvoj hostiteľskej organizácie, jej personálu, projektov a programov. Samotný dobrovoľník či dobrovoľníčka už nie sú v centre diania. Prichádzajú so špecifickými poznatkami a skúsenosťami, aby ich čo najefektívnejšie odovzdali. Táto forma dobrovoľníctva je väčšinou časovo obmedzená na pár mesiacov, nie je tu teda veľký priestor na dlhé zoznamovanie sa s prostredím. Expert či expertka niekedy prichádzajú v rámci „sabatikalu“, no v mnohých prípadoch popri dobrovoľníctve paralelne pracujú aj na vlastných projektoch či zákazkách. Častokrát je to ďalšia príležitosť ako pridať hodnotu. Napríklad organizácii Youth of Gagauzia k získaniu prvého grantu od Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Kišiňove výrazne pomohlo to, že sme v projektovom návrhu uviedli silného partnera – americkú organizáciu, s ktorou spolupracujem na evaluácii vzdelávacieho výmenného programu.

Dá sa porovnať situácia mladých ľudí v Moldavsku, respektíve v Gagauzsku, so situáciou mládeže na Slovensku? Ak áno, čím sú si podobné?

Mládež má podobné charakteristiky po celom svete, či už sa to týka túžob alebo plánov, ale aj schopnosti byť (pro)aktívny/a preberať zodpovednosť za seba, ako aj za iných. Tiež sa nachádzame v spoločnom európskom priestore, hoci Moldavsko zatiaľ nie je členom Európskej únie, teda kus histórie zdieľame.

Najväčší rozdiel je asi v tom, že väčšina moldavskej mládeže chce odísť do zahraničia. Aj v prípade, že nevedia jazyky alebo neovládajú zručnosti, po ktorých je dopyt. Často nerátajú s návratom domov, čo pri slovenskej mládeži až tak neplatí. V Moldavsku majú síce tiež pevné rodinné väzby, ale mnohí rodinní príslušníci a príslušníčky už žijú v zahraničí – odhaduje sa to dokonca až na polovicu populácie. S tým súvisí aj fenomén sociálnych sirôt, ktorý je v Moldavsku veľmi citeľný. Zároveň je moldavská mládež frustrovaná z vedenia krajiny. Vysoká miera korupcie a len pomaly sa zlepšujúca infraštruktúra a životné podmienky k motivácii vrátiť sa neprispievajú. Mám pocit, že slovenská mládež zväčša v sebe má nádej a vieru vo vlastnú krajinu, ráta s možným návratom zo zahraničia a nachádza inšpiráciu v rôznych úspešných projektoch, ktorých domovom je Slovensko.

Situácia gagauzskej mládeže je často ešte komplikovanejšia ako u zvyšku mladých ľudí v krajine. Stáva sa, že mnohí a mnohé ovládajú iba ruský jazyk, a teda často emigrujú do Petrohradu či Moskvy. Málokedy si však gagauzská mládež účelovo vyberá, kam ísť. Zvyčajne smerujú za rodinou, kamarátmi alebo si vyberú jednoduchšiu cestu, čo je v tomto prípade skôr Turecko a Rusko ako Európska Únia.

Ako vnímajú mladí ľudia v Gagauzsku aktívne občianstvo? Zapájajú sa do miestnych iniciatív?

Aktívne občianstvo je v Gagauzsku stále nový koncept a nízke je aj povedomie o benefitoch dobrovoľníctva. V tomto smere je ostrovčekom pozitívnej deviácie práve organizácia Youth of Gagauzia. Prostredníctvom prostriedkov SlovakAid a spolu s SFPA dlhodobo implementujú projekty zamerané na podporu aktívnej mládeže v rôznych formách. Či už sú to rôzne vzdelávacie školenia mládeže spojené s implementáciou vlastného komunitného projektu alebo spolupráca so strednými školami a samosprávami, či prepájanie mládeže na celonárodnej úrovni, aby sa prekonávali predsudky, zdieľali skúsenosti a aby sa mladí ľudia navzájom inšpirovali k novým iniciatívam.

Čo by si chcela, aby ľudia na Slovensku o Moldavsku alebo Gagauzsku vedeli?

Nedávno som robila diskusiu o Moldavsku a poslucháčov a poslucháčky zaujal príbeh o pôvode Gagauzov, ktorý sa odvodzuje až od vyše 20 etník, ale aj národná jazyková dilema, teda či hovoria aj po moldavsky, rusky alebo „len“ rumunsky.

Aj keď je Moldavsko najmenej navštevovanou krajinou Európy, má čo ponúknuť aj Slovákom a Slovenkám. Nie sú tu síce vysoké kopce alebo dravé rieky na zdolávanie, či slnečné pláže, ale nájdete tu napríklad najväčšie vínne pivnice na svete, s ktorými idú ruka v ruke skvelé vína a koňaky. Moldavsko je malá kompaktná krajina ideálna na dlhší cyklovýlet, sú tu staré pravoslávne kostolíky a dokonca aj pamiatka UNESCO.