Bezpečnosť a obrana v centre pozornosti

Nadväzujúc na prácu v uplynulom roku, von der Leyen v SOTEU zdôraznila ako jednu z top priorít európskej politiky na ďalšie obdobie európsku bezpečnosť a obranu. Po už predstavenej Bielej knihe pre európsku obranu, ktorá pomohla zadefinovať investičné potreby, plánu ReArm Europe/Readiness 2030 a programu SAFE sa Komisia plánuje ďalej zamerať na posilnenie obrannej línie na východnom krídle Európy. Bližšie má ísť o vesmírny monitoring v čase, dronovú „hradbu“, či stráž východného krídla.

Predsedníčka tiež prisľúbila na najbližšej Rade predstaviť plán na spustenie nových spoločných obranných projektov, upresniť ciele do roka 2030 a založiť európsky semester obrany. Zmienka o ňom naznačuje, že EÚ čaká snaha o zlepšenie celkovej koordinácie bezpečnostnej a obrannej politiky tak ako ju doteraz poznáme zo sféry hospodárskych a sociálnych politík.

Hrozba, že Európa príde o mier a Európania o svoj spôsob života, je kľúčová a je preto dobré, že bezpečnosť a obrana budú aj naďalej medzi top prioritami Únie. Pre dostatočnú odolnosť a dosiahnutie istej podoby skutočne integrovanej európskej obrannej úunie je potrebné urobiť ešte veľa. Bude pritom zaujímavé sledovať do akej miery sa členským štátom podarí zhodnúť aj na potrebných reformách v tejto oblasti (keďže tá stále spadá do ich výlučných kompetencií) a v ktorých veciach sa bude postupovať pre chýbajúcu jednotu skôr mimo rámca EÚ, napríklad vo formáte koalície ochotných.

Viac tlaku na Rusko, aj ostražitejší prístup k USA

Významná časť prejavu sa venovala Rusku a Ukrajine. Predsedníčka vyzvala na iniciatívu zameranú na návraty unesených ukrajinských detí do ich domovov a otvorila aj citlivú otázku využitia zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine – i keď nepriamo, formou záruky na úver, ktorý by Ukrajine pomohol financovať jej obranu a ozbrojené sily. 

Taktiež vyzvala na pokračovanie a navýšenie tlaku na Rusko, ktoré napriek diplomatickým snahám zo strany Únie a už aj amerického prezidenta Trumpa pokračuje v útokoch a vyhýba sa rokovaniam na najvyššej úrovni. Avizovala 19. balík sankcií, ktorého prijatíie však bude zjavne komplikované. Slovenský premiér Fico už vopred avizoval, že si podobne ako pri prijímaní predchádzajúceho sankčného balíka bude za jeho podporu klásť podmienky týkajúce sa cien energií aj ďalších otázok. Odklad ďalších sankcií „na neurčito“ už bol v týchto dňoch dokonca potvrdený a pravdepodobne práve kvôli postoju Bratislavy, aj Budapešti.

Von der Leyen v SOTEU uviedla, že sa Komisia chce zamerať na urýchlenie procesu ukončenia dodávok ruských fosílnych palív. Problémom v tejto rovnici budú Maďarsko a Slovensko, ktoré sú aj po viac ako troch rokoch od začiatku ruskej agresie na Ukrajine stále na ruskom exporte energií závislé. K tlaku na ukončenie dovozu ruských palív, ktoré Rusku pomáhajú financovať jeho agresiu, sa však v uplynulých dňoch prostredníctvom prezidenta Trumpa a jeho ministra energetiky Wrighta pridáva aj USA, ktoré tým podmieňuje uvalenie významných amerických sankcií na Rusko. Toto má v kombinácii s tlakom európskych partnerov potenciál po rokoch primäť Slovensko a Maďarsko k reálnej snahe o zníženie ich závislosti od Moskvy.

Aj keď v tejto oblasti aktuálne lídri EÚ a USA našli spoločnú tému, von der Leyen vo svojom minulotýždňovom prejave o stave Únie reflektovala aj na zmeny v transatlantických vzťahoch. Nepredvídateľnosť dlhoročného amerického spojenca pod vedením prezidenta Trumpa dnes zvýrazňuje potrebu EÚ v snahe o jej vnútornú jednotu a nezávislosť. Predsedníčka obhajovala kritizovanú obchodnú dohodu s USA tým, že je „najlepšia možná“ akú EÚ mohla vyjednať a zároveň avizovala ďalšie európske snahy o diverzifikáciu jej partnerstiev vo svete. Možností má EÚ naozaj dostatok a v dnešnej dobe je takýto prístup v podstate nevyhnutnosť.

Konkurencieschopnosť v tieni výročia Draghiho správy

V otázke konkurencieschopnosti, ktorá má tvoriť dôležitú súčasť nezávislosti Európy, von der Leyen zdôraznila potrebu dobudovania jednotného trhu do roku 2028, investícií do digitálnych a čistých technológií vrátane navýšenia k tomu potrebných finančných prostriedkov, pokračovanie implementácie návrhov z Draghiho správy. Hovorila tiež o plošnom zjednodušení podnikania v Európe a potenciáli zavedenia digitálneho eura. V neposlednom rade, avizovala aj zlepšenie prostredia úre startupy skrz nový niekoľko miliardový fond tak, aby neboli nútené kvôli nedostatku kapitálu odchádzať z Európy a uchádzať sa o zahraničný kapitál, čím prichádzame o technológie, talent aj pracovné miesta.

V oblasti poľnohospodárskej politiky sa chce Komisia zamerať na jej zjednodušenie, na spravodlivé príjmy poľnohospodárov, boj proti nekalým praktikám, aj podporu nákupov európskych potravín skrz novú európsku kampaň.

V SOTEU bol jasný tón urgencie na to, aby Európa konala, a to rýchlo. To je však v kontraste s tým ako sa jej za rok podarilo, respektíve skôr nepodarilo, posunúť v identifikovaných oblastiach a odporúčaniach z Draghiho správy. Tento týždeň bolo výročie od jej predstavenia, pričom stav implementácie bol v poslednej dobe skôr terčom kritiky. Bruselský think tank EPIC v nedávno zverejnenej správe tento pokrok kvantifikoval. Za rok bolo zrealizovaných iba 11,2 % z 383 Draghiho odporúčaní.

Z nedostatočného posunu však nie je možné viniť iba Komisiu. Z povahy Európskej únie ako spoločenstva, ktoré jednoducho nie je federáciou a nie je preto plne porovnateľné s USA či Čínou, významný posun závisí od politickej vôle a snahy samotných členských štátov. Sám Draghi pri príležitosti spomínaného výročia kritizoval ako hlavných strojcov nedostatočného pokroku v implementácii odporúčaní z jeho správy najmä členské štáty EÚ a ich nekoordinované úsilie a často nekoherentné a nestrategické rozhodnutia.

Zároveň, dnešné výzvy ako dobudovanie jednotného trhu, potreba výraznej deregulácie a rastu globálne konkurencieschopných firiem, reforma energetiky, aj zníženie závislosti na Číne, USA aj ruskom palive a diverzifikácia externých partnerov nie sú ciele, ktoré by bolo možné dosiahnuť v priebehu jedného roka.

Gaza naďalej citlivou témou

Počas prejavu bolo v pléne nezvyčajne rušno. Okrem niekoľkých kôl potlesku došlo opakovane aj k nesúhlasným pokrikom časti europoslancov. Citlivou bola už štandardne téma konfliktu v Gaze, časť poslancov pritom na prejav prišla oblečených v červenom na znak solidarity a tiež kritiky Komisie pre jej doterajšiu nedostatočnú aktivitu v tejto otázke. Predsedníčka vo svojom prejave navrhla kroky definujúce ostrejšiu reakciu zo strany EÚ, a to sankcie mierené na extrémistických izraelských ministrov, pozastavenie platieb aj obchodnej asociačnej dohody. Ani to však kritikov neuspokojilo, čo sme videli hneď po prejave napríklad počas vystúpenia predsedníčky frakcie socialistov a demokratov v Európskom parlamente.

Sociálne politiky

Von der Leyen v prejave neopomenula ani sociálno-demokratické témy a prisľúbila kroky v oblasti zlepšenia situácie s nedostupnosťou bývania, zamestnanosťou aj chudobou, ktorú dokonca plánuje „odstrániť do roku 2050“.

Na jednej strane je však otázne či sa Komisii podarí tieto oblasti neupozadiť na úkor jasne nastavených hlavných priorít Únie akými sú budovanie európskej obrany a posilnenie jej konkurencieschopnosti. Podobný otáznik visí aj nad podobou nového európskeho rozpočtu a tým koľko finančných prostriedkov sa v realite presunie z tradičných oblastí ako kohézia či poľnohospodárstvo na bezpečnosť, obranu a konkurencieschopnosť.

Po druhé, dôležité je tiež spomenúť, že kompetencie EÚ sú v týchto oblastiach len obmedzené. Zatiaľ čo sa Komisia môže snažiť tieto témy prinášať a prípadne pomôcť s koordináciou snáh členských štátov, sú to národné vlády, ktoré prioritne majú v rukách sociálnu politiku a teda aj reálne zlepšenie dnešnej krízy bývania, pracovných podmienok, či systému podpory zraniteľných skupín obyvateľstva a zmierňovanie sociálnych nerovností.

Budúcnosť európskej demokracie

Dôležitým pilierom EÚ a jej budúceho zotrvania je stav jej demokracie. Jej ochrane, vrátane právneho štátu, slobodných médií, aj téme hrozby dezinformácií a sociálnych sietí dala von der Leyen priestor aj v tohtoročnej SOTEU. 

Mechanizmus podmienenosti, ktorý v oblasti ochrany právneho štátu predsedníčka zdôraznila má rozhodne potenciál, no jeho uplatňovanie sa v realite ukazuje nebyť také jednoduché. Pozastavenie financií zjavne nedokázalo zastaviť vývoj v Maďarsku idúci proti hodnotám EÚ. Zároveň vidíme, že ani po dvoch rokoch vlády Roberta Fica na Slovensku a dvoch negatívnych hodnoteniach vo výročnej Správe o právnom štáte, konštatujúc že neprichádza k snahe o nápravu, aj napriek občasne ostrejším vyjadreniam nedochádza ani po minulej skúsenosti s Poľskom a Maďarskom k rozhodnejším a rýchlejším postihom. V tohtoročnej SOTEU von der Leyen prisľúbila v otázke naviazania finančných prostriedkov na dodržiavanie zásad právneho štátu v novom európskom rozpočte (MFF) „zájsť ešte ďalej“. Bude zaujímavé sledovať kam v tomto smere povedú ďalšie rokovania o jeho podobe.

Slobodným médiám ako kontrolórom korupcie a stavu demokracie v členských krajinách prisľúbila významnejšiu podporu (aj tú finančnú pod záštitou nového MFF), v boji proti informačným manipuláciám zase v prejave avizovala zriadenie nového Centra pre odolnosť demokracie zameraného na ich odhaľovanie.

Avizujúc v SOTEU novú iniciatívu odolnosti, von der Leyen avizovala snahu o akési európske líderstvo aj v oblasti zdravotníctva a prípravy na ďalšiu svetovú zdravotnú krízu. Tému pritom prepojila s hrozbou, ktorú pre zdravie ľudí predstavujú dezinformácie, čo naznačuje aj možnú prekážku, na ktorú môže jej vízia naraziť v členských štátoch. Čo ak budú dezinformátori súčasťou ich vlád? Na Slovensku dnes ukážkovo vidíme ako významne dokáže verejný diskurz otráviť jeden premiérom protežovaný vládny splnomocnenec, otvorene ohrozujúci zdravie ľudí skrz spochybňovanie vedeckých poznatkov a očkovania.

V neposlednom rade, v prejave zaznel aj prísľub venovať sa viac ochrane mládeže na sociálnych sieťach, najmä v spojitosti s tým ako škodlivo fungujú ich algoritmy. Expertné diskusie v Európe a následný plán Komisie pre túto oblasť sa majú odraziť od prvotných skúseností s nedávnym zavedením regulácií v Austrálii.

Predsedníčka sa v prejave venovala aj paktu o migrácii a azyle a celkovej potrebe sprísniť návratovú politiku aj boj proti prevádzačom. To naznačuje, že sa Komisia chce viac zaoberať témou a politikou, ktorá je dlhodobo tŕňom v oku európskych občanov (a tým zároveň aj šikovným nástrojom euroskeptických populistov, ktorí na nej v uplynulej dekáde od čias migračnej krízy ľahko získavajú politické body). 

Budúcnosť EÚ závisí významne na legitimite akú si udrží v očiach občanov, a preto je dôležité, aby sa európski lídri venovali aj tomu ako EÚ a jej politiky občanom lepšie komunikovať, aj v prípade potreby upraviť tak, aby dôvera občanov v EÚ nezačala významnejšie upadať. Prípadne, aby ich pocit sklamania napríklad z neschopnosti EÚ riešiť migračnú otázku nenútil voliť euroskeptické až antieurópske strany, ktoré tieto otázky využívajú vo svojich kampaniach.

A čo v prejave chýbalo?

V jeho celistvosti bol prejav Ursuly von der Leyen komplexný a dobre postavený. Obsiahol množstvo tém a výziev, pred ktorými EÚ dnes stojí, pričom sa tiež snažil zadefinovať čo Komisia v jednotlivých oblastiach plánuje – aj keď niekedy viac (konkrétne iniciatívy) a niekedy menej jasne.

Predsedníčka v SOTEU volala po jednote členských štátov a inštitúcií EÚ v kľúčových otázkach, v ktorých bude potrebná zhoda na to, aby Európa obstála pred výzvami dneška a ďalších rokov. Opätovne spomenula aj jej osobnú podporu na prechod k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v zahraničnopolitických otázkach v Rade EÚ. To je dnes však v realite nepriechodné cez viaceré vlády členských štátov vrátane tej slovenskej. 

V prejave chýbala jasná predstava o tom ako chce von der Leyen k väčšej súdržnosti štátov v realite dospieť, keďže sa nejedná o nový problém a už v posledných rokoch sme v EÚ neboli schopní napredovať s potrebnými vnútornými reformami.

S reformou EÚ úzko súvisí aj jej ďalšie rozširovanie. V prejave pritom odznela iba veľmi krátka a nekonkrétna zmienka o rozširovaní, čo môže vyvolať aj obavy o tom do akej miery sa bude tejto oblasti Komisia v nastávajúcom roku venovať. Rozširovanie EÚ by si ako významná príležitosť a v istom ohľade aj geopolitická nevyhnutnosť zaslúžilo v prejave viac pozornosti.

V neposlednom rade, predsedníčka sa len veľmi okrajovo venovala Číne. Napriek značnému zameraniu SOTEU na tému konkurencieschopnosti, európske technológie, podnikanie a talent management, klimatické ciele, Čína bola spomenutá v podstate iba okrajovo. Ako centrum stretnutia autoritárskych lídrov či ako konkurencia na trhu s automobilmi, ktorú sa Európe údajne v istých ohľadoch (čisté technológie) darí predbiehať. Pri komplexite výziev, ktoré Čína pre EÚ dnes predstavuje je takýto prístup k nej vo výročnom prejave šéfky Komisie prekvapivý.