>
Zahraničná politika
>
Slovensko má možnosti nahrádzať ruský plyn z iných zdrojov

Slovensko má možnosti nahrádzať ruský plyn z iných zdrojov

Michal Sura, 05.05.2022
Zdroj: Pixabay.com

Michal Sura

Autor je dopravný a energetický analytik. Pôsobí ako odborný poradca Ministerstva Dopravy a Výstavby SR. Viac ako dvadsať rokov pracoval ako špecialista pre Slovenský plynárenský priemysel. Venoval sa energetickej analytike a lokálnym i globálnym energetickým stratégiám.

Zemný plyn má v energetickom mixe Slovenska veľmi silné postavenie. Podiel zemného plynu na celkovej spotrebe primárnej energie na Slovensku v roku 2020 predstavoval asi 25%, pre porovnanie v Česku to bolo 18%, v Poľsku 17% a v Maďarsku dokonca  34%. Slovensko sa zaraďuje medzi najviac plynofikované krajiny v EÚ, pretože prístup k zemnému plynu má viac ako 94 % všetkých obyvateľov.

Odhaduje sa, že v roku 2021 sa na Slovensko doviezlo z Ruska zhruba 3,2 až 3,5 mld. m3 zemného plynu. Podiel závislosti na dovoze ruského zemného plynu poklesol z 88% v roku 2020 na 69% v roku 2021. V roku 2020 dosiahla spotreba zemného plynu na Slovensku úroveň 5 mld. m3. 

Domáca ťažba zemného plynu na Slovensku dosiahla približne len okolo 75 mil. m3, čo predstavuje asi 1.5% z celkovej spotreby zemneho plynu. Spotreba zemného plynu v posledných rokoch stagnuje a pohybuje sa okolo 5 mld. m3 ročne. V minulosti bola spotreba zemného plynu oveľa vyššia ako to môžeme vidieť na Grafe 1, napríklad v roku 2003 dosiahla 6.8 mld. m3, čo je takmer o 2 mld m3 viac ako tomu bolo v posledných rokoch.

Graf 1.

Pokles spotreby zemného plynu sa dosiahol realizáciu rôznych opatrení súvisiacich so znižovaním energetickej náročnosti prevádzkovania budov (zatepľovanie), zavádzaním aktívneho energetického manažmentu budov, inštaláciou nových plynových spotrebičov so lepšou energetickou účinnosťou, zavádzaním rôznych racionalizačných opatrení súvisiacich so šetrením energie, atď. 

Na Grafe 2 môžeme vidieť spotrebu zemného plynu podľa odberateľských kategórií, kde vidíme, že podiel veľkoodberu na celkovej spotrebe zemného plynu v roku 2020 dosiahol skoro 55%. Podiel obyvateľstva predstavoval približne 28%. Mesačná spotreba zemného plynu na Slovensku kolíše v závislosti na ročnom období. Kým v zimných mesiacoch v čase vykurovacieho obdobia môže dosiahnuť 500-700 mil. m3 mesačne, v letnom období to môže byť 100-200 mil. m3 mesačne. 

Graf 2.

Priemysel je zodpovedný až za 42% celkovej spotreby zemného plynu na Slovensku, zemný plyn sa najviac spotrebováva v chemickom, petrochemickom, oceliarskom a železiarskom priemysle.

Súčasné zdroje plynu v EÚ

V roku 2021 EÚ doviezla z Ruska okolo 155 mld. m3 plynu, z toho 140 mld. m3 plynovodmi a ďalších 15 mld. m3 vo forme skvapalného zemného zemného plynu (LNG), čo predstavovalo približne 45% z celkového dovozu zemného plynu a takmer 40% spotreby zemného plynu v EÚ.

Nórsko exportovalo v roku 2021 do krajín EÚ 113 mld. m3 zemného plynu, v roku 2022 sa očakáva nárast na 115 mld. m3. 

Alžírsko exportovalo v roku 2021 do krajín EÚ asi 53 mld. m3 cez podmorské plynovody a vo forme LNG. Alžírsko by mohlo zvýšiť export zemného plynu o ďalších 12 mld. m3 ročne, pretože nominálna prepravná kapacita plynovodov z Alžírska smerom do EÚ je 42 mld. m3 ročne, no v súčasnej dobe sa cez ne prepravuje len 32 mld. m3 ročne. 

Alžírsko však aktuálne nemá dostatočnú produkčnú kapacitu, aby pokrylo zvýšený dopyt po zemnom plyne zo zahraničia, keďže v Alžírsku začala narastať domáca spotreba zemného plynu.

Export USA do EÚ v roku 2021 činil asi 22 mld. m3 LNG. USA dali prísľub, že v roku 2022 bude do EÚ dodatočne exportovaných ďalších 15 mld. m3 LNG. Do roku 2030 by mal export z USA do EÚ vzrásť na 50 mld. m3 ročne. Celkový export zemného plynu USA dosiahol v roku 2021 okolo 100 mld. m3 LNG, väčšina tohto exportu smerovala do krajín juhovýchodnej Ázie.

Qatar exportoval v roku 2021 do EÚ približne 23 mld. m3 zemného plynu. Exportná kapacita Qataru predstavovala v roku 2021 približne 106 mld m3 zemného plynu, ale Qatar má v pláne zvýšiť svoju exportnú kapacitu zemného plynu do roku 2027 na približne 152 mld. m3.

EÚ spolu s Veľkou Britániou importovali v roku 2021 okolo 110 mld. m3 zemného plynu vo forme LNG, ale regazifikačná kapacita ich LNG terminálov je okolo 200 mld. m3 LNG ročne. Aj keby sa využila prijímacia maximálna kapacita terminálov, tak by import LNG pokryl iba zhruba 60% importu zemného plynu z Ruska. 

Možnosti nahradenia zdrojov

Je potrebné prebudovať trasy plynovodov, ich kapacity a prepojenia tak, aby bol možný tranzit plynu z pobrežných LNG terminálov smerom do vnútrozemských oblastí EÚ. Qatar a USA sú svetovou dvojkou a trojkou, čo sa týka objemu exportu LNG (jednotkou je Austrália). 

V roku 2021 spolu exportovali zhruba 206 mld. m3 LNG, čo je zhruba o 25% viac, ako je celkový objem importu zemného plynu EÚ z Ruska (155 mld. m3), no väčšina ich exportu LNG smerovala do Azie. Výhľadovo obe krajiny chcú do roku 2030 zvýšiť objem exportu LNG do EÚ, ale aj v ideálnom prípade by sa jednalo o navýšený objem o zhruba 100 mld. m3 LNG. 

Ďalším exportérom LNG, ktorý by pripadal do úvahy ako potenciálny dodávateľ zemného plynu do EÚ, je Nigéria. No LNG exportná kapacita Nigérie je o dosť menšia v porovnaní s Qatarom a USA. Nigéria exportovala v roku 2021 len asi 30 mld. m3 LNG. 

Možné zdroje plynu pre Slovensko

Slovensko by mohlo odoberať nórsky zemný plyn cez plynovod Baltic pipe, ktorý má viesť z Nórska cez Dánsko do Poľska. Tento plynovod je momentálne vo výstavbe, no mal by byť spustený do prevádzky v októbri alebo novembri 2022. 

Plynovod bude mať nominálnu prepravnú kapacitu 10 mld. m3 ročne, čo zodpovedá zhruba polovici ročnej spotreby Poľska. Nórsky premier Jonas Gahr Stoere začiatkom marca 2022 uviedol, že nórske plynovody do Európy fungujú na plnú kapacitu a preto spustenie nového plynovodu do Poľska koncom roka 2022 automaticky nepovedie k zvýšeniu exportu zemného plynu z Nórska do Poľska. Poľsko takto bude musieť súťažiť o dodávky nórskeho zemného plynu s Nemeckom, Veľkou Britániou a inými krajinami.

Prepojovací plynovod Poľsko – Slovensko by mal po svojom dokončení a spustení do prevádzky v druhej polovici roka 2022 umožniť prepravu zemného plynu z LNG terminálu Świnoujście alebo nórskeho zemného plynu z plynovodu Baltic pipe, prípadne poľského zemného plynu smerom na Slovensko. Prepojovací plynovod má plánovanú prepravnú kapacitu 4.7 mld. m3 v smere na Slovensko a 5.7 mld. m3  v smere do Poľska.

Ako môže pomôcť Poľsko

Spotreba zemného plynu v Poľsku sa v posledných rokoch pohybuje okolo 20 mld. m3 ročne a vlastná ťažba sa pohybuje na úrovni okolo 4 mld. m3 ročne. Poľsku vyprší dlhodobý kontrakt na dodávky zemného plynu z Ruska koncom roka 2022.

Slovensko by mohlo potenciálne odoberať zemný plyn z poľského LNG terminálu Świnoujście, ktorý leží na pobreží Baltského mora. Jeho  súčasná regazifikačná kapacita je 5 mld. m3 LNG ročne. Koncom roka 2023 by jeho kapacita mala vzrásť až na 7.5 mld. m3 LNG ročne. 

Ak sa spotreba a ťažba zemného plynu v Poľsku v nasledujúcich rokoch výrazne nezmenia, tak Poľsko bude potrebovať dovážať vyše 16 mld. m3 zemného plynu ročne. Maximálna kapacita LNG terminálu Świnoujście po jeho dokončení bude 7.5 mld. m3 ročne a nominálna kapacita plynovodu Baltic pipe bude 10 mld. m3 zemného plynu ročne, čiže táto importná kapacita bude zhruba stačiť len na pokrytie spotreby zemného plynu Poľska. 

To všetko bude platiť len za predpokladu, že sa Poľsku podarí doviezť nominálne množstvá zemného plynu ako z Nórska tak aj do LNG terminálu Świnoujście. Môžeme ešte dodať, že Poľsko  dokáže byť zásobované zemným plynom z Nemecka reverzným chodom tranzitného plynovodu Jamal.

LNG z Chorvátska

Slovensko môže odoberať zemný plyn (a už aj odoberá) z LNG terminálu Krk v Chorvátsku. Tento terminál bol spustený do prevádzky v januári 2021 a má kapacitu 2.6 mld. m3 LNG ročne. Výstavba chorvátskej kompresorovej stanice Velika Ludina (CS1) umožnila obojsmernú prepravu plynu medzi Chorvátskom a Maďarskom (6.5 mld. m3 ročne). 

Rekonštrukcia plynovodu Rogatec – Zabok umožnila obojsmerný tok plynu medzi Chorvátskom a Slovinskom (5 mld. m3 ročne). Týmto spôsobom boli splnené všetky podmienky na prepravu plynu z terminálu LNG Krk smerom do krajín strednej a juhovýchodnej Európy a chorvátska prepravná sústava plynovodov bola takto plne integrovaná do plynárenskej sústavy EÚ. 

Spotreba zemného plynu v Chorvátsku sa pohybuje okolo 3 mld. m3 ročne a jeho vlastná ťažba sa pohybuje na úrovni okolo 1 mld. m3 ročne, čím dokáže pokryť okolo 30% svojej spotreby zemného plynu. 

Negatívom LNG terminálu Krk je jeho pomerne malá regazifikačná kapacita, je príliš malý aby pokryl zásadným spôsobom potreby okolitých krajín. Tento terminál bol stavaný so zámerom, aby pokryl zhruba potreby Chorvátska.

Slovenské a maďarské vysokotlakové tranzitné plynárenské sytémy spája od roku 2015 obojsmerný prepojovací plynovod medzi Veľkými Zlievcami a maďarskou obcou Vecsés. Toto prepojenie umožňuje prepravu zemného plynu z LNG terminálu Krk a v budúcnosti aj prepravu zemného plynu z plynovodov Turkish Stream, Trans Adriatic Pipeline, atď. 

Jeho súčasná ročná kapacita je 4.5 mld. m3 zemného plynu v smere do Maďarska a 1.8 mld. m3 smerom na Slovensko. Slovensko a Maďarsko plánujú navýšiť obojsmernú kapacitu prepravovaného plynu medzi krajinami do roku 2024 na 5.3 mld. m3 ročne. Spotreba zemného plynu v Maďarsku sa v posledných rokoch pohybuje okolo 10 mld. m3 ročne a vlastná ťažba sa pohybuje na úrovni okolo 1.7 mld. m3 ročne.

Balkan Stream pre neruský plyn

Slovensko by mohlo potencialne dostať k zdrojom neruského zemného plynu z oblasti strednej Ázie alebo Blízkeho východu prostredníctvom plynovodu Balkan Stream. Plynovod Balkan Stream nadväzuje na podmorský plynovod Turkish Stream, ktorý vedie z Ruska popod Čierne more do Turecka. 

Turkish Stream má kapacitu 31.5 mld. m3 plynu ročne, z čoho časť je vyčlenená pre niekoľko krajín juhovýchodnej Európy. Prvá vetva napojenia na plynovod Turkish Stream prechádza Tureckom, zatiaľ čo druhá vetva smeruje do Bulharska, Srbska a Maďarska. Srbsko a Bulharsko nazývajú túto časť plynovodu Balkan Stream. Plynovod Balkan Stream bol spustený do prevádzky v januári 2021. Tento plynovod je zdrojom len ruského plynu, ale prepojením s inými plynovodmi by sa mohol slúžiť aj na prepravu neruského plynu.

Plyn z Azerbajdžanu

Trans Anatolian je plynovod, ktorý spája obrovské plynové pole Shah Deniz v Azerbajdžane s Európou cez juhokaukazský plynovod a Trans Adriatic plynovod. Plynovod má strategický význam ako pre Azerbajdžan tak aj pre Turecko. 

Tento plynovod umožnil export azerbajdžanského plynu mimo turecké územie do Európy. Posilňuje tiež úlohu Turecka ako regionálneho energetického centra. Kapacita tohto plynovodu v počiatočnej fáze je 16 mld. m3 zemného plynu ročne, do roku 2023 by sa mala zvýšiť až na 23 mld. m3, do roku 2026 by mala dosiahnuť 31 mld. m3 a v konečnej fáze by to malo byť 60 mld. m3. 

Tento plynovod bol spustený do prevádzky v júni 2018. Trans Anatolian plynovod spomíname preto, že Maďarsko si cez tento plynovod plánuje diverzifikovať svoje dodávky zemného plynu. Od roku 2023 Maďarsko výhľadovo plánuje nakupovať z Azerbajdžanu 1 až 2 mld. m3 zemného plynu. To všetko za predpokladu, že Grécko, Bulharsko a Rumunsko zrealizujú potrebné prepojenia plynárenských sústav v juhovýchodnej Európe, ktoré umožnia import z Trans Adriatic Pipeline, ktorý je napojený na Trans Anatolian pipeline.

Obnoviteľné zdroje ako alternatíva

Lídrom na trhu s obchodom so zemným plynom na Slovensku je spoločnosť SPP s podielom zhruba okolo 60%, po nej nasledujú Innogy Slovensko s podielom asi 14% a MET Slovakia s podielom asi 9%.

Spoločnosť SPP uzavrela historicky prvú zmluvu na nákup skvapalneného zemného plynu – LNG v objeme 80 miliónov m3 s cieľom diverzifikácie zdrojov. Prvá objednávka LNG pre SPP sa realizovala 1. marca 2022, keď do LNG terminálu na chorvátskom ostrove Krk dorazila dodávka v objeme 80 miliónov m3. 

Ďalšia dodávka skvapalneného zemného plynu sa uskutočnila 1. mája 2022, keď do LNG terminálu Krk priplával tanker s objemom 93 miliónov m3 plynu. Časť z nakúpeného objemu LNG v objeme približne 5 miliónov m3 plánuje spoločnosť SPP poskytnúť svojej dcérskej spoločnosti SPP CZ, ktorá je dodávateľom energií v Česku. Pôjde tak o historicky prvú fyzickú dodávku LNG na český trh. 

Plne nahradiť ruský plyn nie je a zrejme ani v blízkej budúcnosti nebude veľmi jednoduché. V prípade limitovanej ponuky a vysokého dopytu po zemnom plyne musíme počítať s tým, že cena zemného plynu pôjde zákonite hore, čo môže mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť nielen Slovenska, ale aj celej EÚ.

Otázkou teda je, či sa Slovensko má vybrať cestou náhrady ruského plynu za iný alternatívny zemný plyn v plnom rozsahu, alebo si zvolí postupné znižovanie spotreby zemného plynu s jeho nahradzovaním za iné zdroje energie z obnoviteľných zdrojov. 

Netreba zabúdať na to, že zemný plyn je fosílne palivo a jeho spaľovanie produkuje emisie oxidu uhličitého, ktorý patrí medzi skleníkové plyny. Z plynárenskej infraštrukúry tiež uniká netesnosťami metán. Ide o veľmi silný skleníkový plyn, ktorého skleníkový potenciál je viac ako 80-krát vyšší ako v prípade oxidu uhličitého. 

Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 Slovensko zaväzuje podstatným spôsobom znižovať emisie skleníkových plynov, z čoho vyplýva hľadanie alternatívnych zdrojov energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré postupne nahradia fosilný zemný plyn.

Slovenský priemysel sa však úplne bez zemného plynu nezaobíde. Najväčší výrobca umelých hnojív na Slovensku, Duslo Šaľa, spotrebuje ročne asi 0.5 mld. m3 zemného plynu, čo je asi 10 percent celkovej ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku. Patrí medzi najväčších výrobcov umelých hnojív v EÚ a exportuje veľkú časť produkcie do Nemecka, Česka, Maďarska, atď. 

TEKO Košice je najväčšou teplárňou na Slovensku a patrí k jednému z najväčších odberateľov zemného plynu na Slovensku. Mohla by podstatne znížiť spotrebu energie na vykurovanie, keby využívala geotermálnu energiu z geotermálneho zdroja pri obci Ďurkov pri Košiciach. 

Slovensko má pritom výborné predpoklady na využívanie tohto obnoviteľného zdroja energie a to dostatočné množstvo výdatných zdrojov geotermálnej energie i rozvinuté systémy centrálneho vykurovania. Krajina by preto mala vynaložiť maximálne úsilie na plné využívanie týchto možností.

Slovensko má tiež rezervy v podpore inštalácií tepelných čerpadiel, ktoré slúžia predovšetkým na vykurovanie. V desaťmiliónovom Švédsku je v prevádzke okolo 1.9 milióna tepelných čerpadiel a aj preto je podiel zemného plynu na celkovej spotrebe primárnej energie Švédska  len asi 2%. 

Vhodné je tiež podporovať vykurovanie biomasou, pretože Slovensko má vďaka vysokému zalesneniu v tomto ohľade skutočne vysoký potenciál. Nevyhnutnosťou je pokračovať v ďalšom znižovaní energetickej náročnosti budov, kde sa dá ušetriť veľké množstvo energie spojenej s ich vykurovaním. 

Neexistuje nijaké zázračné univerzálne riešenie, ktoré by podstatnou mierou dokázalo znížiť našu závislosť na importovanom ruskom zemnom plyne. Je dôležité znižovať závislosť na akomkoľvek importovanom zemnom plyne, nech je dovezený odkiaľkoľvek. Tento cieľ je možné dosiahnuť iba kombináciou rôznych prístupov a riešení. Zároveň ide o výzvu na urýchlenie defosilizácie energetiky Slovenska.