Sledujte debatu „Boj proti násiliu na ženách – situácia v EÚ a SR“.
Diskutovať budú:
• Katarína Roth Neveďalová , poslankyňa Európskeho parlamentu, S&D
• Barbora Burajová, právnička a vedúca manažérka, KMC (Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách)
• Róbert Vavro, riaditeľ, občianske združenie Liberate
Európsky parlament vo februári 2023 po šiestich rokoch od jeho podpisu vyzval k ratifikácii medzinárodného Istanbulského dohovoru v EÚ prostredníctvom kvalifikovanej väčšiny, a teda napriek chýbajúcej podpore niektorých členských štátov, vrátane Slovenska. Po tom, čo nebola nájdená zhoda k ratifikácii zmieneného dohovoru, Európska komisia minulý rok pri príležitosti Medzinárodného dňa žien predstavila návrh smernice so súborom pravidiel zameraných na boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu na úrovni celej EÚ. Smernica má potenciál prostredníctvom únijnej legislatívy riešiť boj proti rodovo podmienenému násiliu, čo je aj témou a jednou z piatich priorít v európskej stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020-2025. Fyzické či sexuálne násilie pritom podľa odhadov postihlo každú tretiu ženu v EÚ. Medzi opatreniami smernice sa nachádzajú návrhy na celoúnijné trestnoprávne postihy vybraných činov, vrátane násilia na internete; zjednodušenie a sprístupnenie nahlasovania násilia páchaného na ženách, lepšia ochrana a podpora obetí násilia, či koordinácia a spolupráca členských štátov v tejto oblasti.
Aký je aktuálny stav problému s rodovo podmieneným násilím v EÚ a na Slovensku? Do akej miery sa nám podarilo vysporiadať s nárastom domáceho násilia z obdobia pandémie? V čom spočívajú nedostatky praxe či legislatívy venujúcej sa rodovej rovnosti a domácemu násiliu a jeho postihom na Slovensku? Ako sa diskusia k novej smernici EÚ vyvinula za uplynulý rok? Môžeme v dohľadnej dobe očakávať jej prijatie? V prípade, že bude prijatý Istanbulský dohovor, nakoľko komplementárne a v čom odlišné tieto usmernenia budú? V čom by prijatie smernice najviac pomohlo v slovenskom kontexte?
.svg)
