V reakcii na rastúce medzinárodné napätie s Ruskom predstavila Európska komisia obranný balík ReArm Europe/Readiness 2030 v hodnote 800 miliárd eur. Tento balík je určený na masívne investície do obrany, nákup zbrojných systémov a posilnenia európskeho obranného priemyslu. I keď sú tieto investície nevyhnutné pre bezpečnosť kontinentu, netreba opomenúť pretrvávajúce bezpečnostné riziko, a tým je klimatická zmena. 

Klimatická zmena predstavuje takisto vážnu a dlhodobú hrozbu pre bezpečnosť Európy, ktorej dopady presahujú oblasť životného prostredia: ovplyvňujú potravinovú bezpečnosť, dostupnosť vody, verejné zdravie, migráciu aj makroekonomickú stabilitu. Vlny horúčav, povodne a suchá už dnes zasahujú krajiny strednej a východnej Európy a bezpečnostné dopady klimatickej zmeny sa budú len zhoršovať, ak včas neprijmeme dostatočné opatrenia. 

Expertná rada európskych akadémií (EASAC) nedávno zverejnila správu, podľa ktorej klimatická zmena a narastajúce geopolitické napätie čoraz viac ohrozujú aj bezpečnosť energetických dodávok. Profesorka Paula Kivimaa, spolupredsedníčka pracovnej skupiny EASAC pre energetiku, v tejto súvislosti uviedla: „Každá investícia do udržateľnej energetiky je investíciou do našej bezpečnosti. Naopak, každé euro vynaložené na dovoz energie je eurom, ktoré oslabuje našu obranyschopnosť.“ Odolnosť voči klimatickej zmene by preto mala byť vnímaná ako kľúčová súčasť európskej bezpečnostnej stratégie.

Klimatická zmena v Európe vystavuje účet

So zrýchľujúcou sa klimatickou zmenou sa extrémne prejavy počasia a s nimi spojené škody v Európe vyskytujú čoraz častejšie. Už dávno nejde len o hrozbu pre „budúce generácie“ a hmatateľné škody pozorujeme už dnes na celom kontinente. Rovnako nejde ani o otázku týkajúcu sa výlučne životného prostredia, ale o reálne bezpečnostné riziká, ktoré ohrozujú obživu, verejné zdravie aj hospodársku stabilitu.

Extrémne prejavy počasia spôsobili za posledných 40 rokov v krajinách EÚ škody vo výške viac ako 487 miliárd eur. Ročné škody spôsobené povodňami dosahujú v priemere viac ako 5 miliárd eur, škody spôsobené lesnými požiarmi ďalšie 2 miliardy eur. Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) majú tieto škody rastúci trend, keď sa ročné ekonomické straty zvýšili z 10 miliárd eur ročne v rokoch 1981-1990 na 14,7 miliardy eur v rokoch 2011–2020 (údaje boli upravené o infláciu). A nejde pritom len o ekonomiku; v rokoch 1980 až 2020 zomrelo v EÚ v dôsledku extrémneho počasia viac než 138 000 ľudí.

Región strednej a východnej Európy je dopadmi klimatickej zmeny obzvlášť ohrozený. Stačí si spomenúť na ničivé povodne z minulého roka, ktoré spôsobili spúšť v rôznych častiach tohto regiónu. 

Správa poľskej Koalície pre klímu uvádza, že klimatickú zmenu treba chápať ako hrozbu pre národnú bezpečnosť, pretože prispieva k nestabilite a vnútorným konfliktom. Upozorňuje na suchá, požiare, povodne a vlny horúčav, ktoré ohrozujú zdravie a životy obyvateľstva. Správa tiež poukazuje na ďalšie riziká spojené s klimatickou krízou, medzi ktoré patria vyšší výskyt kliešťami prenášaných a nových vírusových ochorení, nižšia potravinová sebestačnosť v dôsledku sucha a neúrody, častejšie odstávky infraštruktúry, častejšie výpadky dodávok energie, obmedzenia pohybu a prepravy tovaru či pokles výroby v odvetviach náročných na vodu a energiu.

Extrémne prejavy počasia majú aj svoju ekonomickú cenu. V Poľsku dosiahli v rokoch 2001 až 2019 priemerné ročné škody 6 miliárd zlotých (približne 1,4 miliardy eur). Podľa odhadov Poľskej asociácie poisťovní by HDP krajiny mohlo do roku 2050 klesnúť o 3 až 10 % v dôsledku klimatickej zmeny. Navyše, spaľovanie fosílnych palív ako hlavný motor klimatickej krízy, spôsobuje znečistenie ovzdušia, ktoré podľa EEA vedie k viac než 40 000 predčasným úmrtiam ročne a prispieva k respiračným a kardiovaskulárnym ochoreniam u miliónov ľudí.

V Maďarsku spôsobili vlny horúčav 8 288 nadmerných úmrtí v rokoch 2012 až 2022. V rovnakom období vyplatili poisťovne obyvateľom viac ako 72 miliárd forintov (približne 179 miliónov eur) za náhradu škôd spôsobených letnými búrkami a ďalších 55,5 miliardy forintov (približne 139 miliónov) poľnohospodárom za poškodenú úrodu. 

V Česku spôsobilo sucho v rokoch 2015 až 2020 historicky najväčšie škody v poľnohospodárstve a negatívne ovplyvnilo kvalitu pôdy a zdravie ekosystémov. Zmena klímy prispela k odumieraniu lesov a šíreniu lykožrúta, čo vyústilo do rozsiahleho požiaru v Českosaskom Švajčiarsku v roku 2022. V krajine stúpla priemerná teplota od roku 1960 o 2,3 °C, čo je takmer dvojnásobok proti globálnemu priemeru.

V polovici septembra 2024 zasiahli strednú Európu mimoriadne silné dažde, ktoré viedli k rozsiahlym záplavám. Súviseli s tlakovou nížou Boris, ktorá priniesla rekordné zrážky trvajúce štyri dni. Povodne zasiahli viaceré regióny na Slovensku, vrátane povodí riek Kysuca a Myjava a častí Malých Karpát. Výrazné škody vznikli aj v niekoľkých mestách vrátane Bratislavy. Autori štúdie World Weather Attribution (WWA), ktorá túto udalosť analyzovala, zistili, že klimatická zmena spôsobená ľudskou činnosťou zdvojnásobila pravdepodobnosť výskytu takto extrémnych zrážok a ich intenzitu zvýšila približne o 7 %.

Bezpečnosť bez odolnosti nie je možná

Takéto udalosti majú zásadný dopad na zdravie obyvateľstva, vodné hospodárstvo, potravinovú bezpečnosť, ekonomiku aj energetiku. V praxi to znamená nižšiu poľnohospodársku produkciu, vyššie ceny energií, zaťaženie zdravotníctva a verejných rozpočtov a väčší tlak na migráciu. NATO už tieto hrozby uznáva, čo dokazuje prijatie Agendy o klimatickej zmene a bezpečnosti z roku 2021. Ako členské štáty NATO by Česko, Slovensko, Maďarsko a Poľsko nemali zaostávať a pripraviť sa na negatívne dopady klimatickej krízy včas, a to skôr, než sa stanú aj bezpečnostným problémom pre celý región. 

Vlády by preto mali vykonať podrobné hodnotenia klimatických rizík z hľadiska bezpečnostných hrozieb, posilniť regionálnu spoluprácu, bojovať proti dezinformáciám a zabezpečiť, aby klimatické opatrenia boli ústredným pilierom širšej bezpečnostnej agendy. Tieto hodnotenia by mali slúžiť ako podklad pre cielené adaptačné stratégie a krízové plány. Opatrenia v oblasti klímy musia byť chápané ako kľúčový pilier posilňovania národnej, regionálnej a miestnej odolnosti a ochrany dlhodobých bezpečnostných záujmov. Kvalitné preventívne a prípravné opatrenia, vypracované v rámci demokratických procesov a implementované na všetkých úrovniach riadenia, vrátane tých regionálnych, sú efektívnejšie ako krízové intervencie po vzniku škôd. Investície do klimatickej adaptácie, udržateľnej energetiky a inovácií nie sú tak v rozpore s tradičnými bezpečnostnými prioritami, práve naopak, sú ich neoddeliteľnou súčasťou.