Západné medonosné včely informujú o polohe potravy alebo úľov ostatné včely v roji; škorce obyčajné letia spoločne v miliónových kŕdľoch, pričom každý z nich má svoje osobitné miesto a funkciu. Kŕdlenie alebo rojenie (swarming) sa však v prírode nevyužíva len za účelom hľadania potravy, prístrešia či spoločnej prepravy. 

Podľa výskumov zvieratá svojím koordinovaným skupinovým správaním dokážu zmiasť až 64% útočiacich predátorov. Takéto správanie je možné sledovať u sardiniek alebo oviec, ktoré majú tendenciu vytvoriť okolo predátora roj, zmiasť ho a vyhnúť sa stratám v svojej skupine. 

Opačným prípadom je správanie sa hyen, ktoré obkľúčia nepriateľa s cieľom napadnutia alebo získania jeho koristi. 

Rojenie ako bojovú taktiku začali využívať ľudia tisíce rokov dozadu. Jedno z prvých nasadení koncepcie rojenia, datované do roku 321 pred n. l., použili Skýti, kočovný národ, ktorý na porážku svojich nepriateľov používal lukostrelcov na koňoch a taktiku rojenia. Mongoli využívali pohyblivosť koní a rýchlu streľbu z ich lukov na veľké vzdialenosti na rojenie palebných a silových jednotiek. 

Okrem toho decentralizovaná štruktúra velenia umožňovala autonómne pozorovať a vykonávať rozhodnutia na bojisku, čo zvýšilo efektivitu operácie.

Rojenie dronov
Aktivácia konceptu rojenia do technológie bezpilotných lietadiel (UAV) je však pomerne nová. Bezpilotné lietadlá sa začali využívať už v prvej svetovej vojne, boli zapojené do boja v druhej a ich rozsiahle využitie sa uskutočnilo počas vojny vo Vietname. 

Míľnik však dosiahli študenti Massachusetts Institute of Technology (MIT), ktorých technológiu roja bezpilotných lietadiel Perdix upravila americká armáda a následne prvýkrát otestovala v roku 2017 vypustením 103 miniatúrnych UAV zo stíhacích lietadiel F/A-18 Super Hornets. 

Je však dôležité vedieť, že nie všetky skupiny UAV sa dajú definovať ako roj. Je potrebné rozlišovať technológiu rojenia, teda UAV swarming a UAV en masse. UAV, ktoré fungujú na princípe en masse, síce operujú v skupine a majú spoločný cieľ, ale sú ovládané operátorom alebo sú naprogramované vopred. Počas operácie sa teda medzi sebou nekoordinujú a nekomunikujú.  

Bezpilotné lietadlá v roji, ktoré sa môžu líšiť veľkosťou, funkciou alebo konštrukciou, navzájom komunikujú, odovzdávajú si informácie a koordinujú sa. Roj bezpilotných lietadiel môže pozostávať z rôzneho počtu a typov UAV zostavených tak, aby čo najefektívnejšie vykonávali konkrétnu bojovú alebo pozorovateľskú operáciu. 

Roje UAV umožňujú sofistikované a koordinované správanie bez ohľadu na to, či sú rozptýlené vo vzdialenosti niekoľkých metrov alebo niekoľkých kilometrov od seba. Bezpilotné lietadlá v rámci roja následne spolupracujú pri organizovaní svojich činností a rozdeľovaní úloh s ostatnými zariadeniami, ktoré tvoria roj. 

Podľa typu operácie môže roj pozostávať z útočných bezpilotných lietadiel pripravených na ostreľovanie cieľov, senzorových bezpilotných lietadiel, ktoré identifikujú ciele a zabezpečujú situačné povedomie a komunikačných strojov, ktoré zabezpečujú komunikáciu s ostatnými UAV a príkazy. 

Podobne ako v prípade Mongolov môžu roje UAV autonómne vyhodnocovať stav roja a nasledujúce kroky na dosiahnutie svojich cieľov. Okrem toho môže byť roj obohatený aj o UAV, ktoré budú v operácií slúžiť ako návnada alebo živý štít pre ostatné zariadenia v roji. 

Komunikácia a koordinácia je natoľko rozvinutá, že v prípade poškodenia alebo vyradenia niektorého zariadenia roj autonómne aktivuje proces svojho uzdravovania, aby nahradil funkciu padlého UAV. 

Nové možnosti
Rojenie bezpilotných lietadiel skutočne prinieslo do vedenia vojny nové možnosti vďaka svojim výhodám, ktoré sa dajú využiť v útoku, obrane alebo v prieskumných operáciách. 

Roj môže pozostávať z takmer ľubovoľného počtu UAV. Jedinými súčasnými obmedzeniami veľkosti roja sú výpočtová kapacita na vykonanie misie, šírka pásma a rýchlosť dátových a komunikačných tokov, napríklad s inými senzormi alebo aj medzi sebou navzájom. 

Tento problém však môže časom zmiznúť vďaka technologickému rozvoju a zvyšujúcej sa výpočtovej kapacite. Tá je pre efektívne fungovanie nevyhnutná, pretože bezpilotné lietadlá v prevádzke sa nielen koordinujú a komunikujú, ale aj rozhodujú o ďalšom postupe. 

Rozhodovanie môže prebiehať napríklad aj na princípe sociálnej voľby, pri ktorom jednotlivé UAV hlasujú o tom, čo majú robiť ďalej. Prístup sociálnej voľby a iné modely rozhodovania predpokladajú, že všetky UAV poznajú svoj cieľ a cieľ ostatných UAV v roji a konajú tak, aby maximalizovali svoju odmenu alebo minimalizovali straty. Zaujímavé je najmä to, že jednotlivé stroje sa nezaujímajú len o seba, ale berú do úvahy dôsledky svojho konania na ostatné UAV v roji. 

Možnosti obrany
Samozrejme jednou z najväčších výhod využívania bezpilotných lietadiel je absencia ľudskej prítomnosti, čim sa znižujú straty na životoch vo vojenských operáciách. Absencia ľudskej posádky umožňuje vykonávať roju UAV aj riskantnejšie operácie, vďaka ktorým dokážu efektívne preniknúť cez obranné systémy, ktoré majú limity na detekciu, zameriavanie a zachytávanie UAV. 

Keď sa systém rozptýli elimináciou UAV v roji, ktoré môžu byť len návnadami, ostatné lietadlá môžu preniknúť cez perimeter obrany a poškodiť alebo zničiť cieľ. Alternatívne môžu bezpilotné lietadlá odlákať pozornosť protivzdušnej obrany, a tak „uvoľniť cestu“ pre útok iných vojenských zariadení. 

Aj napriek efektivite UAV je nutné dodať, že v súčasnosti existuje protivzdušná obrana, ktorá dokáže v istej miere znížiť úspešnosť útoku prostredníctvom roju UAV. Ide najmä o nástroje, akými sú laserové technológie, hackovanie systémov alebo budovanie podzemných obranných systémov. 

Tieto prístupy môžu byť čiastočne účinné, majú však množstvo nedostatkov. Laserovú obranu môže znefunkčniť dymová clona alebo jednoducho nepriaznivé počasie; podzemné obranné systémy si môžu vyžadovať vysoké investície a dlhý čas výstavby a hackovanie môžu prekonať vnútorné výpočtové systémy roja a navyše bude spôsob čoraz menej účinný, pretože bezpilotné lietadlá sa stávajú stále viac sofistikovanejšími. 

Neúčinnosť uvedeného prístupu k obrane by mohla mať obrovské dôsledky. Ak desať bezpilotných lietadiel zaútočí na cieľ a tri z nich preniknú cez protivzdušnú obranu, môže dôjsť k poškodeniu. Ak na cieľ zaútočí sto alebo tisíc lietadiel a 30 percent prenikne cez protivzdušnú obranu, môže to stačiť na zničenie celého cieľa prostredníctvom nízkeho úsilia a nízkych nákladov. 

S príchodom sofistikovanej 3D tlače môžu byť vytvorené roje miliónov miniatúrnych UAV, ktoré vytvoria inteligentný mrak a môžu sa použiť aj na obmedzenie vzletu nepriateľských vozidiel, znefunkčnenie systémov prostredníctvom rušičiek alebo úplným zmätením nepriateľskej protivzdušnej obrany. Roje UAV môžu sprevádzať aj stíhačky s posádkou, ako je to možné vidieť v projekte Skyborg.

Rozvoj technológie prináša aj nové hrozby
Eufóriu zo silných stránok rojenia UAV znižujú existujúce hrozby a slabé miesta, napríklad problémy s energetickou výdržou, výpočtovou kapacitou či rýchlosti dátových komunikačných tokov. Na druhej strane sa však tieto nedostatky vyriešia prostredníctvom vývoja sofistikovanejších rojov a technologickým pokrokom v iných oblastiach, ktoré čelia rovnakým problémom. 

Stále je však potrebné vyriešiť niekoľko otázok. Jedným z nich je absencia ľudskej kontroly –  autonómnosť roja. Aj napriek tomu, že súčasná vojna v Ukrajine často dokazuje opak, tradičné zásady vedenia vojny predpokladajú, že vojenský personál na všetkých úrovniach dodržiava základné zásady medzinárodného práva – rozlišovanie, nevyhnutnosť a proporcionalitu. 

Je otázne, či autonómne roje UAV budú schopné tieto zásady dodržiavať a ak nie, kto bude za ich porušenie zodpovedný. 

Prvé verejne známe použitie plne autonómneho bezpilotného lietadla v útočnej operácii uskutočnilo Turecko v roku 2020. Údajne bolo bezpilotné lietadlo STM Kargu 2 naprogramované na útok na cieľ bez toho, aby vyžadovalo dátové spojenie medzi operačným strediskom a muníciou (útočným prvkom). Bezpilotné lietadlá, ako je Kargu-2, nepredstavujú riziko, ak sú nasadené mimo civilných oblastí. 

Z technologického hľadiska nie je jasné, či autonómne roje, naprogramované alebo využívajúce A.I., dokážu rozoznávať bojovníkov a nebojovníkov priamo na bojisku a či dokážu správne vyhodnotiť primeranosť útoku. 

Nízke obstarávacie náklady bezpilotných lietadiel môžu motivovať rôznych aktérov, aby na dosiahnutie svojich cieľov využívali technológiu autonómnych UAV. Takýmito aktérmi môžu byť teroristické skupiny, ktoré môžu využívať takúto autonómnu technológiu na útoky na svoje ciele alebo civilné obyvateľstvo bez akýchkoľvek obmedzení plynúcich z medzinárodného práva. 

Teroristi už disponujú technológiou bezpilotných lietadiel a v rokoch 1994 až 2022 ju použili viac ako 14-krát, naposledy tak urobilo Rusko, ktoré použilo iránsky Shaded-136 na Ukrajine. Teroristické skupiny použili bezpilotné lietadlá aj pri pokuse o atentát na Nicolása Madura alebo pri útoku na dve vojenské základne v Sýrii. Pri nízkych nákladoch budú môcť byť tieto technológie obohatené o technológiu autonómneho rojenia a spôsobovať viac škôd. 

Pandorina skrinka
Vývoj technológie rojenia UAV sa už začal a bude náročné ho zastaviť alebo spomaliť. Ďalší vývoj môže byť podobný pretekom v zbrojení počas studenej vojny: krajina A vyvinie sofistikovanejšiu technológiu roja, krajina B posilní svoju obranu, pravdepodobne zostavenú z obranného roja bezpilotných lietadiel, a vytvorí technológiu rovnakú alebo sofistikovanejšiu ako protivník. 

Kontrola zbrojenia jadrových zbraní a čiastočne aj vývoz technológií dvojakého použitia je v súčasnosti pomerne účinná. Naproti tomu neexistuje žiadne účinné obmedzenie vývozu technológie rojenia.  

Ďalším rizikom je, že krajiny, ktoré vlastnia chemické, biologické, rádiologické a jadrové zbrane (CBRN) a nedisponujú ani technológiou roja bezpilotných lietadiel, budú náchylnejšie hroziť použitím nekonvenčných zbraní na odstrašenie protivníka v zmysle vyváženia svojej strategickej nevýhody.  

K regulácii však môže čiastočne dôjsť bez legislatívnych krokov vďaka ekonomickým princípom. Preteky v zbrojení podporia pokrok a vyústia do dokonalejších a odolnejších bezpilotných lietadiel a obranných prostriedkov. Náklady na ich získanie sa tak zvýšia a počet aktérov, ktorí ich môžu získať sa zníži.