>
Zahraničná politika
>
Šance na oživenie Iránskej jadrovej dohody sú veľmi priaznivé

Šance na oživenie Iránskej jadrovej dohody sú veľmi priaznivé

Juraj Sýkora, 30.03.2022
Zdroj: Pixabay.com

Juraj Sýkora

Je výskumný pracovník SFPA. Špecializuje sa na svetovú ekonomiku a bezpečnostnú politiku. Je absolventom odboru Medzinárodné ekonomické vzťahy na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Rusko už oficiálne nie je pre NATO partner, ale hrozba

Severoatlantická aliancia sa počas summitu v Madride adaptovala na novú bezpečnostnú situáciu vo svete prijatím aktualizovanej strategickej koncepcie. Posilňuje svoju odolnosť voči hybridným útokom, ktoré môžu aktivovať článok 5 a zriaďuje aj miliardový Inovačný fond.

Vojenský potenciál NATO sa po vstupe Fínska a Švédska značne zvýši

Vyššia kyberbezpečnosť, vedenie vojny v arktických podmienkach i sofistikované obranné spôsobilosti - to všetko môže priniesť vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie, o ktorý obe krajiny požiadali. V ceste im stojí len Turecko.

Aké má Ukrajina šance brániť sa proti ruskej invázii?

Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Moskva do bojov nasadila konvenčné balistické a riadené rakety, v teréne sú tanky i výsadkári. Západ by mal na potrestanie ruskej agresie a ochranu Ukrajiny urobiť oveľa viac. Mohlo by Rusko reagovať použitím jadrových zbraní?


Na stole je devastačná zbraň proti Rusku, ale bolela by aj Západ

Prípadnú ruskú agresivitu voči Ukrajine by mohla veľmi efektívne odvrátiť reálna hrozba naozaj bolestivých ekonomických sankcií. Azda najsilnejšou z nich je odstrihnutie Ruska od finančnej transakčnej siete SWIFT. Následky by boli devastačné.

Dovoz jadrových zbraní na Slovensko je absurdná myšlienka

Niektorí odporcovia obrannej zmluvy s USA sa proti nej snažia bojovať aj šírením poplašných správ, že Američania by mohli následne priviezť na Slovensko jadrové zbrane. Túto predstavu je možné pomerne jednoducho vyvrátiť faktickými argumentmi.

V roku 2015 podpísali administratívy Baracka Obamu a Hassana Rúháního Iránsku jadrovú dohodu (JCPOA), ktorá priniesla obmedzenie iránskeho jadrového programu výmenou za zrušenie vybraných sankcií proti iránskemu režimu zo strany USA, EÚ a OSN. 

Málokto však pri podpise zmluvy predpokladal, že už o 3 roky od dohody odstúpi jej najvýznamnejší signatár, ktorými sú Spojené štáty americké. Vzhľadom na to, že niektoré ustanovenia zmluvy majú platnosť až 25 rokov, prišlo toto rozhodnutie relatívne rýchlo. Hlavným aktérom tohto kroku bol prezident Donald Trump, o ktorom možno povedať, že nebol fanúšikom multilaterálnych dohôd (najmä nie tých, ktoré podpísal Barack Obama) a kritiku Iránskej jadrovej dohody hlásal ešte pred nástupom do úradu. Irán pritom ustanovenia zmluvy neporušoval, čo vo svojich správach pravidelne komunikoval aj watchdog dohody, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA). 

Irán bol zo strany USA obviňovaný napríklad z prekročenia povoleného počtu centrifúg, vykonávania aktivít smerujúcim k nadobudnutiu jadrovej zbrane alebo z obmedzovania vstupu IAEA do jadrových zariadení. Ani o jednej z uvedených obvinení IAEA nevedela a označila ich za nepodložené. 

Existovali aj obvinenia, že Irán prekračuje povolené množstvá ťažkej vody, pokračuje vo svojom balistickom programe a nenapĺňa ducha dohody. Donald Trump však neprijal vysvetlenia Iránu a IAEA, že ťažká voda presahovala len 0,08% povoleného množstva a bola určená na predaj; že balistický program nie je súčasťou dohody JCPOA a že pri 159 stranovej technickej zmluve s piatimi prílohami je len ťažko definovateľný akýsi duch dohody. 

Donald Trump od zmluvy odstúpil 8. mája 2018 a opätovne uvalil na Irán sankcie. Irán reagoval v ten istý deň vyhlásením, že už nebude ďalej viazaný vybranými ustanoveniami zmluvy. Tempo obohacovania sa zrýchlilo po eliminovaní iránskeho generála Qasema Soleimániho, po čom Irán vyhlásil, že už nie je ďalej viazaný Iránskou jadrovou dohodou a začal obohacovať urán na úrovne, ktoré boli nezlučiteľné s mierovými účelmi. 

Vrchol nastal v roku 2021, kedy Irán disponoval 25 kilogramami uránu obohateného na 60%, čo predstavovalo len krok k úrovni obohatenia potrebnej pre výrobu jadrovej zbrane a preto údajne Izrael tieto centrifúgy zničil prostredníctvom kyber-útoku. Relatívne upokojenie situácie však prinieslo zvolenie nového amerického prezidenta Joe Bidena, ktorý od začiatku svojho pôsobenia tvrdil, že sa chce vrátiť k dohode. To potvrdzujú aj posledné týždne, keď to vyzerá, že sa USA naozaj môže k zmluve vrátiť. 

Ťažké vyjednávanie

V súčasnosti je väčší dôvod na optimizmus ako na začiatku roka 2022, kedy možnosť uzavretia dohody odďaľovali rôzne incidenty. V januári americké ozbrojené sily spolu s UAE zneškodnili neďaleko Abu Dhabi 2 balistické rakety pomocou systému Patriot. K útoku sa prihlásili Houtijskí rebeli, proxy skupina Iránu v Jemene. 

Pár týždňov predtým boli zaznamenané útoky na vojenské základne s americkými vojakmi v Iraku a Sýrii a v decembri bola napadnutá americká ambasáda v Bagdade. Všetky tieto útoky boli previazané na Irán a logicky teda komplikovali vyjednávania o budúcnosti spolupráce s USA. 

Spojené štáty americké si nedokázali predstaviť uzavretie dohody za stavu, keď Irán väzní štyroch amerických občanov ako rukojemníkov. Na konci februára sa však dynamika zmenila a Irán prehlásil, že je ochotný prepustiť amerických zajatcov a krátko na to iránsky minister zahraničných vecí Hossein Amirabdollahian povedal, že je ochotný ísť do Viedne a podpísať novú Iránsku jadrovú dohodu, ak budú rešpektované hlavné požiadavky Iránu.  

Tieto pozitívne správy však narušila agresia Ruska v Ukrajine. Rusko je taktiež signatárom Iránskej jadrovej dohody, ale jeho pôsobenie je skôr diplomatického charakteru, keďže spoločne s Čínou nie je spomenuté v žiadnom významnom ustanovení. 

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov  však vyhlásil, že Rusko by malo získať od Západu garancie, že sankcie za jeho agresiu v Ukrajine sa nebudú týkať ekonomickej a vojenskej kooperácie s Iránom. USA túto žiadosť zamietlo a Rusko si vyslúžilo kritiku aj od Iránu, keďže po rok trvajúcich vyjednávaniach pridalo novú žiadosť práve vo finálnej fáze. 

Rusko tvrdí, že Washington tieto garancie poskytol, prepustenie rukojemníkov je podľa vyjednávačov dohodnuté a dnes je hlavný vyjednávač EÚ v Teheráne, aby vyjednal posledné úskalia brániace dosiahnutiu dohody.   

Posledné úskalia

Dohoda JCPOA bola podpísaná administratívami USA a Iránu, ktoré už v súčasnosti nie sú pri moci. Aj preto sa obe strany snažia získať o niečo viac ako ich predchodcovia. Hlavnou žiadosťou Iránu pre dosiahnutie dohody je odstránenie Iránskej revolučnej gardy (IRGC) zo zoznamu zahraničných teroristických organizácií. 

Tejto skupine však velil aj spomínaný Qasem Soleimani, ktorý mal plánovať útoky na amerických diplomatov a vojakov v regióne. Antony Blinken na návšteve Izraela ubezpečil svojho izraelského náprotivka, že USA nestiahne IRGC zo zoznamu zahraničných teroristických organizácií. Irán však definuje túto požiadavku ako svoju červenú čiaru, bez ktorej dohoda nebude môcť byť dosiahnutá. 

Antony Blinken na návšteve Teheránu ubezpečil izraelskú administratívu, že Irán nikdy nenadobudne jadrové zbrane, čo evokuje zmenu v porovnaní s pôvodnou dohodou JCPOA. Tá totiž nezakazovala Iránu nadobudnúť jadrovú zbraň, ale obmedziť jeho jadrový program na mierové účely. To znamená, že od rozhodnutia Iránu nadobudnúť jadrovú zbraň by bolo potrebných ešte niekoľko rokov k dosiahnutiu tohto cieľa. 

Je otázne, či chce Antony Blinken zobrať do úvahy kritiku bývalej administratívy, ktorej hlavnou výhradou bolo, že JCPOA nezabráni Iránu nadobudnúť jadrovú zbraň, alebo je presvedčený o takom fungovaní budúcej zmluvy, ktorá dlhodobo udrží iránsky jadrový program na mierových úrovniach. 

Viac sa však možno dozvieme už v nadchádzajúcich dňoch, keďže Vysoký predstaviteľ EU Joseph Borell potvrdil, že dohoda je veľmi blízko aj napriek zvyšným nezhodám. 

Irán znovu na nohách

Dosiahnutie dohody je dôležité pre Irán ako aj pre Západ. Odstúpenie USA od zmluvy v roku 2018 a opätovné uvalenie sankcií malo na iránsku ekonomiku devastačné účely. HDP Iránu kleslo medzi rokmi 2017 o 55% a množstvo exportovanej ropy kleslo z 2 miliónov na 488 000 barelov

Zároveň rástla aj inflácia, ktorá v roku 2019 dosahovala 52,1% spoločne s nezamestnanosťou vo výške 11,38%. Iránsky rial medzi rokmi 2019 a 2020 prudko devalvoval voči americkému doláru a to zo 112 000 rialov na 258 500 rialov. Možno teda hovoriť o silnej ekonomickej motivácií, ktorá drží Irán pri rokovacom stole a zvyšuje šancu pre dosiahnutie dohody. 

Záujmy Západu sú však tiež vysoké. Asi žiadna krajina si nepraje nepriateľské vzťahy s jednou z nových veľmocí, ktorá môže v krátkom čase nadobudnúť jadrové zbrane. Takýto Irán môže predstavovať hrozbu nie len pre západný svet, ale najmä pre regionálnych spojencov Západu. Ako už bolo spomenuté, Irán je obviňovaný z mnohých útokov cez svoju širokú sieť proxy skupín na spojencov Západu na Blízkom východe, akými sú napríklad UA alebo Saudská Arábia. 

Vďaka svojej strategickej polohe kontroluje Hormuzský prieplav, cez ktorý exportuje viac ako 400 000 barelov ropy denne a preto ho aj adekvátne stráži prostredníctvom desiatok rýchločlnov a protilodných rakiet. 

Rizikom neuzavretia dohody je aj ďalšie šírenie jadrových zbraní, keďže Saudský princ Mohamed bin Salmán prehlásil, že ak Irán nadobudne jadrové zbrane, Saudská Arábia urobí to isté, čo je pri vojenských výdavkoch vyše 57 miliárd dolárov ročne viac ako uskutočniteľné. 

Nasledujúce dni môžu priniesť správy, ktoré závažne ovplyvnia bezpečnosť a prispejú ku kontrole a nešíreniu jadrových zbraní. Je však dôležité, aby vydržali dlhšie ako len jedno volebné obdobie amerického prezidenta.