>
Zahraničná politika
>
Rusko už oficiálne nie je pre NATO partner, ale hrozba

Rusko už oficiálne nie je pre NATO partner, ale hrozba

Juraj Sýkora, 19.07.2022
Zdroj: Facebook: NATO

Juraj Sýkora

Je výskumný pracovník SFPA. Špecializuje sa na svetovú ekonomiku a bezpečnostnú politiku. Je absolventom odboru Medzinárodné ekonomické vzťahy na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Vojenský potenciál NATO sa po vstupe Fínska a Švédska značne zvýši

Vyššia kyberbezpečnosť, vedenie vojny v arktických podmienkach i sofistikované obranné spôsobilosti - to všetko môže priniesť vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie, o ktorý obe krajiny požiadali. V ceste im stojí len Turecko.

Šance na oživenie Iránskej jadrovej dohody sú veľmi priaznivé

Vojna na Ukrajine zásadne zmenila medzinárodnú politiku a dnes sú šance na uzavretie Iránskej jadrovej dohody väčšie ako začiatkom tohto roka. Rokovania sú náročné, ale dnes je hlavný vyjednávač EÚ v Teheráne, aby vyjednal posledné úskalia brániace dosiahnutiu dohody.

Aké má Ukrajina šance brániť sa proti ruskej invázii?

Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Moskva do bojov nasadila konvenčné balistické a riadené rakety, v teréne sú tanky i výsadkári. Západ by mal na potrestanie ruskej agresie a ochranu Ukrajiny urobiť oveľa viac. Mohlo by Rusko reagovať použitím jadrových zbraní?


Na stole je devastačná zbraň proti Rusku, ale bolela by aj Západ

Prípadnú ruskú agresivitu voči Ukrajine by mohla veľmi efektívne odvrátiť reálna hrozba naozaj bolestivých ekonomických sankcií. Azda najsilnejšou z nich je odstrihnutie Ruska od finančnej transakčnej siete SWIFT. Následky by boli devastačné.

Dovoz jadrových zbraní na Slovensko je absurdná myšlienka

Niektorí odporcovia obrannej zmluvy s USA sa proti nej snažia bojovať aj šírením poplašných správ, že Američania by mohli následne priviezť na Slovensko jadrové zbrane. Túto predstavu je možné pomerne jednoducho vyvrátiť faktickými argumentmi.

Svet sa ocitol v „radikálne zmenenej bezpečnostnej situácii,“ ktorá je kritická nielen pre členov NATO ale aj pre medzinárodný mier a stabilitu – uvádza záverečná deklarácia summitu Aliancie v Madride. Rokovanie najvyšších predstaviteľov členských štátov NATO je dôležitým míľníkom v histórii obrannej aliancie – summit odobril prijatie dvoch nových členov, Fínska spolu so Švédskom a prijal novú strategickú koncepciu.

Rusko je hrozba

„Euroatlantický priestor už nie je v mieri,“ opisuje strategický koncept následky ruskej agresie na Ukrajine, ako aj nepriateľské kroky k ďalším krajinám Európy. Anexia Krymu, vojna na Ukrajine, rastúci počet hybridných útokov na štáty NATO a ďalšie nepriateľské aktivity už nedovoľujú Aliancii pristupovať k Rusku ako k potenciálnemu strategickému partnerovi, ako to bolo spomenuté v koncepcii z roku 2010. 

Nový strategický koncept pojednáva o Rusku ako o hrozbe, na ktorú musí byť Aliancia pripravená a voči ktorej musí budovať vyššiu odolnosť. Koncept taktiež definuje humanitárnu a vojenskú pomoc Ukrajine ako spôsob zabezpečenia stability euroatlantického priestoru.  

Novoprijatá koncepcia definuje Ruskú federáciu ako „najvýznamnejšiu priamu hrozbu pre spojencov, ako aj pre celkovú bezpečnosť a mier v euroatlantickom regióne.“. 

Všetci predstavitelia Aliancie sa zároveň zhodli na pokračovaní v poskytovaní pomoci Ukrajine a taktiež na „ rozvíjaní partnerstva medzi Bosnou a Hercegovinou, Gruzínskom a Ukrajinou,“ pre dosiahnutie mieru, stability a bezpečnosti v euroatlantickom regióne. 

Aj keď členské krajiny odsudzujú ruskú agresiu, stále si nechávajú aj možnosť sadnúť si s Ruskom za rokovací stôl a pokúsiť sa o konštruktívny dialóg. Britská ministerka zahraničných vecí Liz Truss uviedla, že mierová dohoda s Ruskom, ktorá by ukončila vojnu je možná len vtedy, ak sa Rusko úplne stiahne z Ukrajiny a kompetentní sa budú zodpovedať za svoje zločiny. Pri súčasnom dianí je však takýto scenár v blízkej budúcnosti veľmi nepravdepodobný. 

Spojenci si však uvedomujú potrebu diplomacie medzi Západom a Ruskom. Jens Stoltenberg uviedol, že vojenský konflikt medzi Ruskom a NATO by „mohol viesť k omnoho vyšším stratám na životoch a majetku ako v prípade Ukrajiny.“. 

Fíni a Švédi ustúpili Turkom

Jedným z najvýznamnejších výsledkov Madridskej konferencie je bezpochyby oficiálne pozvanie Fínska a Švédska do Aliancie. Obe krajiny týždeň po konferencii skončili prístupové rokovania a v súčasnosti už Nemecko, ako prvá krajina Aliancie, schválilo v Bundestagu prijatie Fínska a Švédska do NATO. 

Keď však v máji tieto dve severské krajiny žiadali o členstvo v Aliancii, vyhliadky neboli také jednoznačné a to najmä kvôli postoju Turecka. Ankara totiž odsudzovala Švédsko a Fínsko za ich prístup k organizáciám, ktoré označuje spoločne s ďalšími západnými štátmi za teroristické. 

Počas Madridskej konferencie však Fínsko, Švédsko a Turecko podpísali spoločné memorandum o bezpečnostnej spolupráci, podľa ktorého sa majú dotknuté krajiny podporovať v boji proti hrozbám. 

V praxi to znamená, že Fínsko a Švédsko vydajú teroristov zo Strany kurdských pracujúcich, zrušia zbrojné embargo voči Turecku a taktiež nebudú podporovať kurdské Ľudové obranné jednotky pôsobiace v Sýrii. 

Za splnenie podmienok Ankary sa týmto nordickým krajinám otvoria dvere do Aliancie, čo pomôže im a aj celému NATO. Informácie o prínose Švédska a Fínska do NATO sme analyzovali v našom predchádzajúcom článku.

Vyššie investície a bezpečnostné kapacity 

Členské štáty znovu potvrdili svoj záväzok alokovať dve percentá HDP na obranu do roku 2024. Táto mantra dvoch percent bola prijatá už v roku 2006 a znovu potvrdená v roku 2014 na summite vo Walese krátko po ruskej anexii Krymu. 

Aj v súčasnosti sa však väčšina členských štátov pohybuje pod hranicou dvoch percent a často sa diskutuje o neochote niektorých spojencov túto hranicu dosiahnuť. V prípade Slovenska je situácia podobná, avšak Ministerstvo obrany SR má ambíciu prekonať aliančný záväzok prostredníctvom modernizácie techniky a nákupom nových zariadení, akými sú napríklad novo schválené bojové vozidlá pechoty CV90. 

Je však otázne, či aj ďalší spojenci skutočne zvýšia svoje výdavky na obranu nad dve percentá HDP, keďže ani za posledných 8 rokov sa tento cieľ nepodarilo splniť. Diskusia ohľadom dodržiavania tohto záväzku bola výrazná počas administratívy Donalda Trumpa, ale aj za vlády Joe Bidena v kontexte stiahnutia vojakov z Afganistanu a uzavretia dohody AUKUS. 

Spojenci na jednej strane vyjadrili sklamanie nad americkým neinformovaním a nekoordinovaní krokov USA v rámci Aliancie. Na druhej strane však vyskočila otázka, na koľko ostatní spojenci prispievajú k spoločnej bezpečnosti NATO, keď nerešpektujú základné záväzky. 

Aktuálna bezpečnostná situácia však očividne motivuje členské štáty k vyšším výdavkom na obranu. Nemecko ohlásilo plán vytvoriť špeciálny fond určený na technologické posilnenie Bundeswehru a teda celej nemeckej obrany. Medzi prioritami českého predsedníctva v Rade Európskej únie je aj vývoj v bezpečnostnej a obrannej politike EÚ, čo premieta aj do svojich národných cieľov. Ešte na začiatku roka predstavili plán pre modernizáciu armády, zriadenia investičného fondu pre obranu i zvýšenia náboru vojakov do armády. 

Posilnenie východného krídla

S tým súvisí aj zvýšenie úrovne kolektívneho odstrašenia a posilnenie východného krídla Aliancie. V rámci NATO Response Force dokáže Aliancia v súčasnosti využiť približne 40 000 vojakov. Po implementácii nového NATO Force Model bude mať Aliancia k dispozícií 300 000 vojakov v stave vysokej pripravenosti. 

Okrem personálnych kapacít sa posilnia aj veliteľské štruktúry a technické zabezpečenie, keďže Jens Stoltenberg deklaroval cieľ posilniť východné krídlo pre efektívnu obranu vo vzduchu, na mori ale aj v kyberpriestore. 

Najhlasnejšími zástancami tejto iniciatívy sú najmä pobaltské krajiny, ktoré dlhodobo žiadajú o väčšiu vojenskú prítomnosť jednotiek na svojom území. Nemecko už iniciovalo vyššiu angažovanosť v Litve, napokon však navrhlo umiestniť 3 500 vojakov na vlastnom území, odkiaľ by mohli byť v prípade potreby nasadení priamo v Pobaltí

Svoju prítomnosť posilňuje aj Francúzsko v Rumunsku, kde plánuje umiestniť do konca roka 1 000 vojakov a v máji tohto roku tam nasadil protiraketový systém MAMBA. Tento systém výrazne zvýši bezpečnosť v krajine, keďže dokáže zasiahnuť až 10 rakiet naraz a je to jediný európsky obranný systém, ktorý dokáže zasiahnuť balistické rakety ako aj rakety s plochou dráhou letu. 

NATO sa tak stáva v tradičnom spôsobe boja odolnejšie ako predtým. Pozornosť sa však obracia aj na sféry, ktoré dokážu spôsobiť rovnaké, ak nie vyššie škody ako tradičné zbrane. 

Kyberbezpečnosť ako integrálna súčasť Aliančnej stratégie

V roku 2007 zlyhali v technologicky vyspelom a vysoko digitalizovanom Estónsku internetové stránky bánk, médií a aj vlády po napadnutí miliónmi počítačov zo 75 krajín sveta. Kvôli náročnosti vystopovania pôvodcu tohto typu útoku nebolo spočiatku jasné, kto za ním stojí. 

Neskôr sa však ukázalo, že Estónsko bolo napadnuté kyberútokom typu denial-of-service pochádzajúceho z Ruskej federácie, ktorá reagovala na odstránenie sovietskeho vojnového pomníku z centra Talinu. Zaujímavá však bola reakcia Estónska a spojencov. 

Estónsky minister zahraničných vecí požadoval od NATO reakciu vo forme kolektívnej obrany, ktorú predpokladá aj Washingtonská zmluva. Aliancia však nezareagovala na tento útok jednotne a aj napriek preukázateľným škodám a ohrozeniu bezpečnosti nebolo zabránené ďalším kyberútokom na Estónsko. 

Predstavitelia členských krajín NATO jednoducho nepokladali kyberútoky za akt agresie alebo vojny. V tomto zmysle Charta OSN vníma až (fyzické) použitie sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu. Takéto vymedzenie bolo aktuálne v roku 1945, ale určite nie v súčasnosti. 

Miliardový inovačný fond

Od tohto incidentu sa NATO v doméne kyberbezpečnosti výrazne posunulo a posilnilo svoje obranné kapacity v technickej aj personálnej rovine. V súčasnosti sa kvôli rastu kyberútokov z Číny a Ruska premietla potreba silnejšej Aliancie v kyberpriestore priamo do strategickej koncepcie, ktorá spomína slovo „kyber“ 13-krát na 13 stranách v porovnaní s predchádzajúcou koncepciou z roku 2010, kde sa spomínalo len 2-krát na 56 stranách. 

Spojenci v dokumente deklarujú cieľ posilniť odolnosť aliancie proti hybridným hrozbám a to prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce, zlepšovania infraštruktúry a podpory inovácií, na ktoré zriadili Inovačný fond v hodnote jednej miliardy eur. 

Tento fond počíta s časovým rámcom 15 rokov a pomôže rozvíjať také technológie, ktoré dokážu zvýšiť bezpečnosť členských štátov aj o celé dekády neskôr. Hlavné oblasti, ktoré bude NATO z Inovačného fondu financovať, sú AI, spracovanie veľkých dát, kvantové technológie, biotechnológie a iné. 

Mení sa aj prístup k obrane vesmíru a kyberpriestoru. Aliancia bude po novom sledovať, detekovať a odpovedať na všetky druhy útokov, ktoré môžu ohroziť jednotlivé členské krajiny. Spojenci idú ešte ďalej a deklarujú, že kyberútoky alebo útoky z vesmíru môžu viesť k aktivovaniu článku 5, čo v strategickej koncepcií nikdy explicitne uvedené nebolo. 

Dialóg s Čínou

Nové posilnenie Aliancie však nie je reakciou len na rastúcu agresivitu Ruska. Vzmáhajúca sa Čína predstavuje čoraz väčšie riziko pre štáty juhoázijského regiónu, ale aj pre krajiny NATO. Podľa nového strategického konceptu spojenci stále veria v konštruktívny dialóg s Čínou, avšak sústavné kybernetické a dezinformačné útoky na spojenecké krajiny nemôžu ostať nepovšimnuté. 

Okrem kyberútokov sa Čína dlhodobo snaží využívať aj ekonomické prostriedky pre dosiahnutie svojich cieľov a zvyšovanie vplyvu najmä medzi rozvojovými krajinami a taktiež aj zvyšovať svoju vojenskú prítomnosť v Indo-Pacifiku. 

Preto je iniciatíva Aliancie sústrediť sa viac na spoluprácu s krajinami tohto regiónu veľmi vítaná, ale nemala by ostať len na úrovni politických prehlásení. Bezpečnosť krajín NATO závisí aj od vplyvu Číny na krajiny v regióne Indo-Pacifiku, ktoré využíva na dosiahnutie svojich strategických cieľov. 

Tento fakt, spoločne s indikovaným bližším partnerstvom s Ruskou federáciou, sa môže vyvinúť do bezprostrednej hrozby pre Alianciu, ktorej sa ale dá predísť. 

Rizikom pritom nie je len samotná kvantitatívna a kvalitatívna sila Číny, ale aj fakt, že je to jedna z krajín vlastniacich jadrové zbrane, ktorých počet sa kontinuálne zvyšuje. Aktuálny počet čínskych jadrových hlavíc je 350 s iniciatívou Pekingu dosiahnuť počet 1 000 do roku 2030. 

Pri dosiahnutí takéhoto počtu hlavíc by sa mohli stať relevantnými aj ciele bývalého prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podmieňoval predĺženie dohody New START účasťou  Číny, ktorej jadrový arzenál je síce znepokojujúci, ale niekoľkonásobne menší ako americký a ruský.

Spojenci svojou strategickou koncepciou ukázali vnútornú jednotu ako aj odhodlanie byť pripravení na hrozby prichádzajúce od nových aktérov a v nových podobách. Lepšia príprava na moderné hrozby ako aj posilnenie Aliancie o nových členov taktiež výrazne zvýši stupeň odstrašenia a odolnosti NATO, ktoré je pri konci mierových časov na európskom kontinente veľmi potrebné.