Pri súčasnom dianí môžeme nadobudnúť pocit, že dezinformácie sú novým fenoménom. Opak je však pravdou: dezinformácie sa v ľudskej spoločnosti šíria už viac ako dvetisíc rokov. 

Prvé známe využitie dezinformácií datujeme do roku 44 pred našim letopočtom. Po vražde Júlia Cézara nastal súboj o moc medzi Marcom Antoniom a Octaviom Augustom. Octaviova kampaň sa príliš nelíšila od tých súčasných. Marcus bol kvôli svojmu vzťahu s Kleopatrou označovaný za bábku v rukách cudzej moci a taktiež ako záletník a opilec, ktorý nedokáže vládnuť. 

Ani spôsob šírenia dezinformácií sa príliš nelíšil od súčasného. Octavius dal na mince raziť krátke slogany podobné dnešným tweetom, ktoré očierňovali Marcusa. 

Jedna z prvých najznámejších dezinformácií však vznikla až v roku 1835, kedy časopis New York Sun napísal 6 článkov o objavení mimozemského života na mesiaci. Táto mimozemská civilizácia zložená z jednorožcov, dvojnohých bobrov a okrídlených ľudí mala vyhlásiť New York Sun ako popredné noviny. 

Dezinformácie teda nie sú novým javom spoločnosti, ani novým spôsobom hybridného pôsobenia. Vyvíjali sa postupne. V moderných dejinách stojí za zmienku ich využitie v prvej svetovej vojne, keď The Daily Mail písal o údajných nemeckých praktikách využívania tiel ich padlých vojakov na výrobu tuku. 

Goebbels bol počas druhej svetovej vojny majstrom v propagande tak úspešnej, že nemecký ľud súhlasil s Holokaustom. Studená vojna priniesla množstvo dezinformačných operácií od oboch veľmocí. Sovietske dezinformácie sa sústreďovali napríklad na diskreditovanie Ronalda Reagana alebo Margaret Thatcher, pri oboch však boli neúspešní. 

Špecifiká V4

Hybridné pôsobenie prešlo dlhým vývinom. Obzvlášť intenzívne bolo aktivované v roku 2014 po tom, čo Rusko anektovalo Krym a proruskí separatisti obsadili Donetskú a Luhanskú oblasť. Pomocou takzvaných “troll farms“ začalo Rusko šíriť prokremeľské naratívy a táto snaha trvá dodnes. Tieto dezinformácie majú ovplyvniť jednotu Európskej únie a spochybniť prozápadné ukotvenie členských krajín EÚ a NATO. 

Dezinformácie neobišli ani krajiny Vyšehradskej skupiny, skôr naopak. Občania tohto regiónu sú, aj kvôli jeho histórii, výrazne náchylní na dezinformácie. Krajiny V4 spája nízka politická vôľa bojovať proti dezinformačnému pôsobeniu cudzích aktérov. Namiesto odporu sa mnohí politickí predstavitelia uchyľujú skôr k používaniu rovnako zavádzajúcich naratívov.

V niektorých krajinách sú dokonca dezinformácie využívané ako nástroj vnútropolitického boja a tak je nepravdepodobné, že iniciatíva príde práve od politikov. Ak aj existujú iniciatívy pre boj s dezinformáciami, sú skôr reaktívne ako preventívne. 

Na prípade Slovenska však možno skonštatovať, že reaktívny prístup k dezinformáciám zo strany inštitúcií nemôže zabrániť ich šíreniu. V stave, kedy je počet dezinformačných entít mnohonásobne vyšší ako počet debunkingových expertov, nie je v silách inštitúcií reagovať na nové dezinformačné naratívy antikampaňou, ktorá by bola efektívna a najmä včasná. Metódou boja proti dezinformáciám však môže byť riešiť problémy preventívne, teda ešte predtým, ako vzniknú 

Slovensko je ľahký cieľ

Práve od ruskej anexie Krymu v roku 2014 sa v slovenskom informačnom priestore objavuje zvýšené  množstvo dezinformácií. Bohužiaľ, nelegálna anexia nevyvolala v Európskej únii výraznú reakciu a preto boli aj snahy Kremľa ovplyvňovať náš informačný priestor omnoho slabšie, ako v súčasnosti. 

Vlastnou pasivitou sme dovolili cudzím aktérom vytvoriť mohutný systém, v ktorom dezinformačné entity kooperujú a ovplyvňujú verejnú mienku prostredníctvom sociálnych sietí a alternatívnych médií. 

Príkladom môže byť pasivita v súvislosti s časopisom Zem a vek, ktorého šéfredaktor už pred ôsmimi rokmi žiadal od Ruskej federácie finančnú podporu na šírenie prokremeľských naratívov. Napriek tomuto faktu a minuloročnom odsúdení Tibora Rostása za hanobenie rasy sa časopis Zem a vek ďalej vydáva. 

Svet sociálnych médií

Alternatívne médiá však už nie sú hlavným zdrojom dezinformácií. Hybridné pôsobenie sa presunulo najmä na sociálne siete. Poskytujú ideálne prostredie pre príspevky obsahujúce naratívy zdieľané dezinformačnými aktérmi a následne aj obyčajnými ľuďmi, ktorí dezinformáciám podľahli. 

Dôkazom bolo obdobie pandémie. Naratívy o škodlivosti vakcín, rúšok, koronafašizme a čipoch výrazne prispeli k obratu vo vnímaní situácie bežnými ľuďmi. Kým na začiatku koronakrízy ľudia zavretí v karanténe tlieskali zdravotníkom večer z okien, o rok sa skupiny zradikalizovaných antivaxerov neštítili napádať doktorov a protestovať pred ich domami. 

Vnútorní politickí hráči dokázali získať množstvo politických bodov najmä vďaka nespokojnosti občanov, ktorým bolo znížené pohodlie a ich ekonomická situácia stagnovala. 

Ďalšou výzvou pre naše inštitúcie bol podpis dohody o obrannej spolupráci (DCA) s USA, ktorý vyvolal silné protiamerické nálady. Ako užitočný nástroj ruskej propagandy vtedy poslúžil Ľuboš Blaha (SMER-SD), ktorý šíril o dohode množstvo zavádzajúcich informácií, akými boli napríklad umelé obavy o umiestnení jadrových zbraní na území Slovenska. Ani rok po podpise dohody sa však žiadne podobné strašenie v praxi nenaplnilo.

Dezinformačné pôsobenie sa v súčasnosti týka takmer všetkých tém, ktoré môžu rozdeľovať spoločnosť. Posledným prípadom takéhoto pôsobenia bol teroristický útok na dvoch členov LGBTI komunity v Bratislave, ktoré rôzne entity zľahčovali alebo dezinterpretovali. 

Slovensko je beznádejne zakonšpirované

Hybridné pôsobenie Ruska sa javí byť najúčinnejšie práve na Slovensku. Až 56% obyvateľov Slovenska je totiž náchylných na dezinformácie, čo je najhoršie hodnotenie zo všetkých krajín V4. 

Jedným z dôvodov tohto výsledku je nízka koordinácia jednotlivých inštitúcií v porovnaní s dezinformačnými aktérmi. Na boji proti dezinformáciám sa okrem ministerstva vnútra podieľajú aj ministerstvo zahraničných vecí, Úrad vlády SR a ministerstvo obrany, ktoré zverejnilo Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám pre roky 2022-2030. 

Problémom však je, že pri riešení chýba ministerstvo školstva. Bez kvalitného vzdelávania smerom k schopnosti rozoznať a odmietnuť dezinformácie sa výsledky nedostavia. Kým  nebude mediálna gramotnosť a kritické myslenie obyvateľstva na vyššej úrovni, snahy o zníženie šírenia dezinformácií nebudú efektívne. 

Pre takúto zmenu by však bolo nutné zvýšiť personálne kapacity ministerstva školstva, ktoré by sa venovali problematike dezinformácií a zostavili koordinovanú národnú reformu osnov zameranú na mediálnu gramotnosť a kritické myslenie. Taktiež by sa však mala upriamiť pozornosť na vzdelávanie učiteľov, ktorí sú taktiež náchylní na dezinformácie. 

Naopak, medzi úspešné príklady boja proti dezinformáciám možno považovať Políciu SR a Centrum boja proti hybridným hrozbám, ktoré sa koordinujú a spolupracujú.

Český prístup

Dezinformácie postihujú aj Česko a Poľsko, avšak v nižšej miere ako Slovensko. Podľa prieskumov je 34% poľských a 29% českých občanov náchylných na dezinformácie, čo je výrazne menej ako na Slovensku. 

Česká vláda aj verejnosť však vnímajú dezinformácie ako vážnu hrozbu pre národnú bezpečnosť, čo potvrdil aj posledný prieskum. Podobne ako Slovensko má Česká republika aj Akčný plán k Národnej stratégii na čelenie hybridnému pôsobeniu a podarilo sa jej taktiež vytvoriť Úrad splnomocnenca vlády ČR na boj s dezinformáciami. 

Česká republika bola vystavená silným dezinformačným kampaniam pred dvoma rokmi, kedy sa zistilo, že do výbuchu muničných skladov vo Vrběticiach boli zapojení dôstojníci ruskej tajnej služby GRU. 

Aj keď na Slovensku táto správa nerezonovala tak silno ako v Česku, prepojenosť slovenských a českých dezinformačných systémov je možné pozorovať pri mnohých iných témach, ktoré sa šírili informačným priestorom. 

Išlo samozrejme o tému COVID-19 ale podobne ako tomu bolo na Slovensku, aj v Českej republike sa Facebookové skupiny spochybňujúce vakcíny zmenili na skupiny zamerané na šírenie ruskej propagandy o vojne na Ukrajine. Tie ďalej šírili dezinformácie týkajúce sa nepravdivých informácií o „fašistickej“ Ukrajine vyrábajúcej jadrové, chemické a biologické zbrane. 

Taktiež sa snažili rozširovať naratív, že pomoc Ukrajiny predlžuje vojnu a škodí českým občanom. Pre nenáročného čitateľa sa dezinformačné entity pokúsili spojiť prílev migrantov z Ukrajiny s islamizáciou Európy s tvrdením, že do Česka prichádzajú ľudia z Afriky a Blízkeho východu. 

Česká vláda a inštitúcie prikladajú boju proti dezinformáciám veľkú dôležitosť. Do Akčného plánu k Národnej stratégii zaviedli aj úlohu zvýšiť mediálnu gramotnosť študentov základných a stredných škôl, ako aj štátnych zamestnancov. Výsledky však nie sú postačujúce. 

Podľa prieskumov až 80% učiteľov na základných a stredných školách nemá školenie v oblasti mediálnej výchovy a predmet mediálnej výchovy sa u nich nevyučuje. V praxi to teda znamená, že inštitúcie chápu dôležitosť výučby mediálnej gramotnosti, avšak neriešia konkrétne kroky pre zlepšenie vzdelávania v tejto oblasti. Veľká časť zlepšovania situácie stojí na mimovládnych organizáciách, s ktorými štát spolupracuje len veľmi obmedzene.

Maďarsko a Poľsko ako samostatný prípad

Poľská a maďarská realita je v istých aspektoch špecifická a odlišná od slovenského a českého kontextu. Začiatkom vojny na Ukrajine sa ruská propaganda snažila vytvárať nepriateľské vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou. Snažila sa napríklad presadiť naratív o podnecovaní vojny Poľskom alebo nebezpečenstvách prijímania Ukrajinských utečencov, ktorí mali narušiť vyučovanie poľských detí. 

Kremeľ sa taktiež pokúsil vydierať Poľsko dodávkami plynu a zaplavoval informačný priestor dezinformáciami o poľskom zbrojárskom a potravinárskom priemysle. Poľsko sa však nenechalo ovplyvniť a je aj naďalej spojencom Ukrajiny. Jedným z dôvodov úspechu je reaktívny ale aj z časti preventívny prístup. 

Na jednej strane sa v boji proti dezinformáciám angažujú inštitúcie podporované štátom v spolupráci s mimovládnymi organizáciami a taktiež bol implementovaný program školenia študentov, rodičov a učiteľov v otázkach mediálnej gramotnosti. 

Na druhú stranu však neboli implementované učebné osnovy a je de facto na rozhodnutí učiteľov, či budú študentov učiť o mediálnej gramotnosti. 

Poľsku sa však nedarilo bojovať proti dezinformáciám, ktoré nemali geopolitický charakter. Išlo napríklad o dezinformácie spojené s COVID-19. Vzniklo dokonca hnutie proti 5G sieťam, ktoré bolo s pandémiou spojené. Dezinformácie šíri aj samotná vláda prostredníctvom svojich médií, ktoré vedú nenávistnú kampaň proti komunite o LGBTI.

Prepad Maďarska

Poľsko však nie je jedinou krajinou V4, ktorá využíva médiá na šírenie dezinformácií a propagandy. Od nástupu Viktora Orbána sa Maďarsko prepadlo v hodnotení slobody médií z 10. miesta na 85. miesto a je označované Reportérmi bez hraníc ako predátor slobody médií. 

Po tom, čo Orbán ovládol väčšinu mediálneho trhu a Národný úrad pre médiá a infokomunikácie, slobodné médiá a kvalitná žurnalistika v Maďarsku takmer neexistujú. Vďaka tomu môže Fidesz šíriť dezinformácie o COVID-19, vojne na Ukrajine, sankciách a samozrejme o maďarskom evergreene: migrantoch a Georgovi Sorosovi. 

Taktiež môže šíriť dezinformácie o neustálom boji Maďarska s jeho najbližšími spojencami, teda s NATO, EÚ a USA. V súčasnosti sa najviac spomínajú sankcie proti Rusku a dezinformácie o ich neúčinnosti. 

Aj napriek tomu, že Orbán schválil každú európsku sankciu uvalenú na Rusko, domácemu publiku ďalej komunikuje škodlivosť sankcií pre Maďarsko. Proruská rétorika spôsobuje, že podľa prieskumov len 3% voličov Fideszu obviňuje Rusko z vojny. 

Keďže je to sama vláda, ktorá šíri dezinformácie, boj proti nim ostáva v rukách občianskej spoločnosti. Think tanky a mimovládne organizácie sa sporadicky snažia o uskutočnenie školení mediálnej gramotnosti, avšak táto snaha nie je koordinovaná, čo znižuje jej efektivitu. Pomôcť by však mohla iniciatíva zavádzania poplatkov pre nezávislé médiá, ktoré by potom mohli vykonávať svoju prácu a zlepšovať odolnosť maďarskej spoločnosti. 

Existuje množstvo sfér, kde dokážu vyšehradské krajiny efektívne spolupracovať a doména dezinformácií je jedna z nich. Medzi Poľskom, Slovenskom a Českou republikou by mala byť spolupráca intenzívnejšia na medzivládnej úrovni. V téme dezinformácií by mali viac spolupracovať aj mimovládne organizácie. Takouto spoluprácou by dosiahli efektívnejšiu koordináciu a výmenu good practices, ako aj pomoc maďarskému občianskemu sektoru s potláčaním domácich dezinformácií. Ak o tejto téme chcete vedieť viac, prečítajte si kompletnú správu o dezinformáciách vo V4 tu.