>
Zahraničná politika
>
Svetoslav Bombík: Homo politicus v najlepšom zmysle slova

Svetoslav Bombík: Homo politicus v najlepšom zmysle slova

Pavol Demeš, 27.10.2021

Pavol Demeš

Zahraničnopolitický analytik je bývalým ministrom zahraničných vecí SR v rokoch 1991 - 1992. Neskôr riadil odbor zahraničnej politiky prezidentskej kancelárie Michala Kováča a zároveň bol prezidentovým poradcom. Od marca 1997 pôsobil ako riaditeľ Slovenskej akademickej informačnej agentúry (SAIA-SCTS). V rokoch 2000 – 2010 bol riaditeľom pre strednú a východnú Európu americkej mimovládnej organizácie German Marshall Fund.

Dnes mám dvojitú radosť – z toho, že sa rezort diplomacie vedený ministrom Ivanom Korčokom rozhodol v spolupráci so skupinou MVO spustiť nový projekt – Analytické dni, ktoré sú zasadené do procesu prípravy Strednodobej stratégie našej zahraničnej a európskej politiky. Štátna tajomníčka Ingrid Brocková veľmi jasne zarámcovala tento dôležitý participatívny proces.

Z toho, že ich organizátori veľkoryso pomenovali po vzácnom človeku – Svetoslavovi Bombíkovi, ktorý bol súčasťou môjho ponovembrového profesionálneho snaženia, a ktorého život tragicky vyhasol pri autonehode v roku 1995. Som rád, že sú tu dnes s nami jeho mama, pani Darina Bombíková a sestra Dagmar Füle.

Dotknem sa troch oblastí: Kým Sveťo pre mňa bol, v čom spočíva jeho výnimočnosť, čo nám zanechal.

Sveťa som spoznal ešte ako univerzitný vedec a pedagóg na Univerzite Komenského v zlomových nežno-revolučných časoch, počas ktorých bol tento študent dejín, slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte UK jednou z najviditeľnejších tvárí. Sveťo bol za študentské hnutie v januári 1990 dokonca kooptovaný do Slovenskej národnej rady a stal sa jej najmladším poslancom. V parlamente zotrval pol roka, do prvých slobodných volieb.

V apríli 1990 som ako nový riaditeľ zahraničného odboru na Ministerstve školstva SR viedol delegáciu študentov a pedagógov do USA – bola to asi desaťdňová expedícia za štipendiami, spojená s prezentáciou Slovenska.  Cestu inicioval Sveťo, ktorý bol vo februári 1990 členom oficiálnej delegácie prezidenta Václava Havla na jeho historickej transatlantickej ceste. 

V Amerike som mal možnosť študentského lídra Sveťa spoznať bližšie. Mal výnimočné vedomosti z dejín, kultúry a politiky a doslova v ňom blčal patriotický zápal a túžba meniť veci okolo seba. Bol to homo politicus v najlepšom zmysle slova, ktorého osud postavil v mladom veku do unikátneho bodu – dejiny svojho národa nielen študoval a prezentoval, ale paralelne aj ovplyvňoval. A  robil to s vášňou.

Keď som sa v časoch mečiarovských turbulencií v máji 1991 neočakávane stal ministrom medzinárodných vzťahov SR v dočasnej vláde Jána Čarnogurského, Sveťo práve dokončieval štúdium. V slovenskom politickom systéme, kedy už revolúcia nežne pojedala svoje deti, nemal jasnejšie definované miesto a budúcu profesionálnu dráhu. Pozval som ho pracovať na rodiaci sa rezort diplomacie, kam nastúpil v lete aj s ďalším výborným historikom SAV Dušanom Škvarnom. 

K tejto nezávislej dvojici som priradil americko-slovenského historika Davida Daniela a úzko s nimi spolupracoval diplomatický profesionál a analytik Miroslav Mojžita, ktorého som pozval do tímu z federálneho MZV. Sveťo požíval vďaka svojej erudícii, originalite myslenia a citu pre politiku uznanie a rešpekt.  Bez ohľadu na vek.

V kritickom čase zrodu slovenskej diplomacie tak dostal šancu stimulovať a spoluvytvárať koncepčné materiály, dôležité mediálne výstupy a to, čo neskôr dostalo názov verejná diplomacia a strategická komunikácia. Na ministerstve založil aj prvý špecializovaný časopis na Slovensku venovaný zahraničnej politike – Medzinárodné otázky, ktorého bol šéfredaktorom. Po mojom odchode z ministerstva v júni 1992 pokračoval  v načatej práci a spolupodieľal sa na príprave prvej zahraničnopolitickej stratégie samostatnej Slovenskej republiky, ktorej vznik si želal a predpokladal ho.

V roku 1993 vzniká v rámci Ministerstva zahraničných vecí SR samostatné analytické pracovisko Slovenský inštitút medzinárodných štúdií (SIMŠ) a Sveťo Bombík sa stal jeho  zakladajúcim riaditeľom. V tomto čase som už pôsobil u prezidenta Michala Kováča a so Sveťom sme spolupracovali ako s externým poradcom hlavy štátu.

Sveťo združil v SIMŠ-i okolo seba skupinu talentovaných mladých odborníkov, ktorí spĺňali jeho predstavy o vysokej odbornosti a službe štátu. Patrili medzi nich Alexander Duleba, Ivo Samson, Pavol Lukáč a Miroslav Wlachovský.  Títo jeho nadšení spolupracovníci po smrti Sveťa a „normalizácii“ na MZV opustili SIMŠ a založili vďaka Magde Vášaryovej pri Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku  Výskumné centrum SFPA. Teda náš prvý nezávislý think tank, ktorý je zhodou okolností spoluorganizátorom dnešného podujatia.

Automobilová nehoda 12. januára 1995 preťala dráhu fenomenálneho vizionára a analytika, ktorý vo veku 31 rokov zanechal za sebou zásadné dielo a prispel k nasmerovaniu našej demokratickej republiky do európskych a transatlantických štruktúr. 

V roku 2016 vyšla vo Vydavateľstve SAV VEDA knižná publikácia Suverénne európske Slovensko. Nad dielom a činnosťou Svetoslava Bombíka, ktorej editormi sú renomovaní autori Štefan Šebesta a Viliam Roth. Táto publikácia obsahuje texty študenta a mladého profesionála Sveťa Bombíka. Okrem úžasnej generačnej výpovedi je jeho pomníkom a zároveň trvalým zdrojom inšpirácie. Posúďte to sami z nasledujúcich výrokov osobností na jeho adresu, ktoré som z knihy vybral:

„A predsa drvivá väčšina z týchto myšlienok, úvah, analýz a odporúčaní pre zahraničnopolitické smerovanie Slovenska je aktuálna a presná, akoby boli sformulované v týchto dňoch. Dvadsať rokov od obdobia, keď ich mladý autor „dal na papier“, nestrácajú inšpiratívnu hodnotu a nútia rozvíjať naše strategické myslenie v smere, ktorý Svetoslav Bombík jasne, erudovane a nanajvýš zodpovedne vytýčil.“ Miroslav Mojžita a Viliam Roth.

„Patril medzi tých, ktorí ako prví začali utvárať obrysy zahraničnopolitického myslenia, toho, čo dnes nazývame národnými záujmami, načrtávať geopolitické súradnice aj zásady zahraničnej politiky Slovenska. Nešlo len o rad  článkov a vystúpení na rôznych fórach. Mnohí si uvedomovali, ako veľmi chýbajú pevnejšie komunikačné a informačné nástroje kultivovaného zahraničnopolitického myslenia. On však dokázal pre to aj vecne veľa urobiť.“ Dušan Škvarna

„Spájal sa v ňom vizionár – človek so schopnosťou uvažovať strategicky o pohyboch veľký celkov a vidieť zárodky procesov v dejinných momentoch – s praktikom s neuveriteľným zmyslom pre detail a dôslednosťou v uvažovaní i exekúcii. Bol vášnivý a zapálený diskutér, avšak skôr hľadač, než polemik za každú cenu.“ Miroslav Wlachovský

„Mal som česť i šťastie so Sveťom Bombíkom spolupracovať zhruba dva roky. Dodnes ich považujem za rozhodujúce v mojom profesionálnom živote. Vďaka Sveťovi som sa začal venovať tomu, čomu sa hovorí aplikovaný výskum medzinárodných vzťahov, t.j. výskum aktuálnych otázok zahraničnej politiky, ktoré sú predmetom politického rozhodovania a aktuálneho verejného diškurzu. Navyše má i leví podiel na regionálnom vymedzení môjho výskumu, inými slovami na tom, že sa odvtedy systematicky venujem východnej Európe a postsovietskemu priestoru.“ Alexander Duleba

Keďže Sveťo sa neoddeliteľne spája s Novembrom 89 a jeho hodnotami, rád by som ešte raz zacitoval profesora histórie Dušana Škvarnu zo spomínanej knihy z roku 2016:

„ V tejto súvislosti, premýšľajúc o našom poslednom štvrťstoročí, mi podobne ako mnohým iným defiluje pred očami – s pribúdajúcimi rokmi čoraz častejšie – zahanbujúca premena. Demokracia, ktorá sa zrodila v novembri 1989 na ulici, niesla v sebe neuveriteľne vela étosu a pátosu, spájala sa s vierou v slobodu, slušnosť, ľudskosť, spravodlivosť, solidaritu. Tento spoločenský vzorec bol vlastný mysleniu Sveťa Bombíka, niesol sa vo všetkých jeho textoch ako alfa a omega kultivovaného a úspešného Slovenska.  Často hľadám – a opäť nielen ja – odpoveď na otázku, ako sa mohlo stať, že sa toto morálne vymedzenie demokracie doslova pred očami celej spoločnosti postupne v lepšom prípade odsunulo na okraj spoločenskej komunikácie a myslenia, v horšom prípade bolo z nich úplne vytlačené a nahradené spôsobom videnia obsiahnutým v pojmoch ako sebectvo, hrubosť, drzosť, pokrytectvo, vypočítavosť, klamstvo, zlodejstvo. A najzahanbujúcejšie je to, že takýto úbohý pohľad na život a politiku vyznáva značná časť mocensky, majetkovo i mediálne dominantných elít. Sveťo Bombík silno pociťoval toto nebezpečenstvo zneužitia a ukradnutia demokracie prospechármi a sebcami a svedčí mu ku cti, že patril medzi tých, ktorí naň vo svojich textoch upozorňovali.“

Žijeme turbulentné a nepredvídateľné časy na domácej i medzinárodnej scéne. Zažívame novú technologickú a komunikačnú revolúciu. Mení sa klíma, padajú teórie a mýty a okrem koronavírusov a hoaxov sa šíri aj skepsa. Je tu čas na spomalenie, poctivé premýšľanie a praktické kroky. Aj v zahraničnej politike. Prajem vášmu dvojdňovému premýšľaniu o Slovensku a jeho mieste vo svete veľa bombíkovskej odbornosti, otvorenosti a odvahy. Vaša práca je v týchto časoch nesmierne potrebná, ba až kritická.

Text je prepisom príhovoru bývalého ministra zahraničných vecí SR Pavla Demeša na Analytických dňoch Svetoslava Bombíka 18. októbra 2021