>
Zahraničná politika
>
Vakcinácia slovenskej diplomacie v roku 2021

Vakcinácia slovenskej diplomacie v roku 2021

Pavol Demeš, 09.02.2022
Zdroj: Pixabay.com

Pavol Demeš

Zahraničnopolitický analytik je bývalým ministrom zahraničných vecí SR v rokoch 1991 - 1992. Neskôr riadil odbor zahraničnej politiky prezidentskej kancelárie Michala Kováča a zároveň bol prezidentovým poradcom. Od marca 1997 pôsobil ako riaditeľ Slovenskej akademickej informačnej agentúry (SAIA-SCTS). V rokoch 2000 – 2010 bol riaditeľom pre strednú a východnú Európu americkej mimovládnej organizácie German Marshall Fund.

Voľby do Kongresu: Joe Biden sa cíti dobre, Donald Trump už menej

Výsledky novembrových volieb do amerického kongresu jasne ukázali, že americká spoločnosť je hlboko rozštiepená a ďalší politický vývoj je neistý. Demokrati oslavujú volebné zúčtovanie, ktoré malo byť pre nich podľa očakávaní oveľa horšie. Donald Trump zasa musí stráviť fakt, že mu na Floride vyrástol vážny rival.

Svetoslav Bombík: Homo politicus v najlepšom zmysle slova

Jeden z lídrov študentského hnutia v novembri 1989 stál pri zrode slovenskej diplomacie a spolupodieľal sa na príprave prvej zahraničnopolitickej stratégie SR. Ministerstvo zahraničných vecí uskutočnilo v októbri prvé podujatie pod názvom Analytické dni Svetoslava Bombíka.

Napriek viacerým náročným výzvam patrila oblasť zahraničnej politiky medzi pomerne úspešné a profesionálne zvládnuté, o čom svedčia viaceré domáce i medzinárodné hodnotenia.

Smerovanie a rámce našej zahraničnej politiky

Za kľúčovú udalosť roka možno označiť prijatie nových strategických dokumentov, ktoré majú dopad na ďalšie formovanie a výkon našej zahraničnej politiky. Koncom januára 2021 boli v Národnej rade SR po dlhoročných a rozporuplných diskusiách prijaté dva zásadné dokumenty – Obranná stratégia SR (gestorom bol rezort obrany) a Bezpečnostná stratégia SR (gestorom bol rezort zahraničia). 

Tieto dokumenty určujú základné prístupy štátu k zabezpečeniu svojej obrany a bezpečnosti, ktoré sa realizujú v rámci nášho členstva v NATO a EÚ. Prijatie oboch stratégií sa udialo v čase, kedy sa globálna bezpečnosť vo viacerých ohľadoch zhoršila, čo má priamy dosah na bezpečnosť a odolnosť SR. Hrozby a výzvy, ktorým čelíme, sú podľa nich čoraz zložitejšie, previazanejšie, bezprostrednejšie a majú väčšie dopady na našu bezpečnosť.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ) prehĺbilo spoluprácu s expertnou komunitou z mimovládneho, akademického a mediálneho prostredia pri organizovaní rôznych podujatí, tvorbe strategických dokumentov a pri naštartovaní nových formátov: Hlboká Online, Fakty z Hlbokej, Letná škola Štefana Osuského a Analytické dni Svetoslava Bombíka. Oblasť verejnej diplomacie, strategickej komunikácie a boj s hybridnými hrozbami postupne naberajú na význame v rámci celého rezortu.

V uplynulom roku došlo k akcelerácii kultúrnej, obchodnej a inovačnej diplomacie, k čomu dopomohla aj svetová výstava EXPO v Dubaji, kam smerovalo viacero našich delegácií.

Osobitnú zmienku si zaslúži séria spomienkových podujatí pri príležitosti 100. výročia narodenia najznámejšieho Slováka vo svete Alexandra Dubčeka.

Hodnotový rámec zahraničnej politiky

O našom ukotvení v západných štruktúrach a dodržiavaní demokratických pravidiel panovala na úrovni vládnej zostavy zhoda. Slovenská diplomacia sa jasne vymedzovala voči porušovaniu základných ľudských práv a politických slobôd v rôznych častiach sveta. Robila tak nielen v rámci nášho členstva v multilaterálnych organizáciách, ale aj individuálne. 

Obzvlášť sa to prejavilo vo vzťahu k vývoju v Bielorusku, Rusku a Číne. Slovensko sa snažilo významnejšie pomáhať ťažko skúšanej Ukrajine a oživilo vzťahy s krajinami južného Kaukazu.

V decembri sa Slovensko zúčastnilo na online Samite za demokraciu, ktorý zvolal nový americký prezident Joe Biden ako odpoveď na zhoršujúcu sa politickú situáciu vo svete, krízu demokracie a nárast autoritárskych tendencií. 

Prezidentka Zuzana Čaputová na podujatí prezentovala tri oblasti, v ktorých by Slovensko malo do nadchádzajúceho hodnotiaceho samitu v decembri 2022 dosiahnuť pokrok: 1. Presadzovanie slobody médií a zabránenie manipulácie s informáciami; 2. Boj proti korupcii; 3. Podpora a upevnenie participatívnej demokracie za účasti občianskej spoločnosti a rešpektovanie ľudských práv.

Na MZVaEZ vznikol v uplynulom roku nový post veľvyslanca s osobitným poslaním pre ľudské práva, na ktorý minister Korčok vymenoval skúseného diplomata Petra Buriana. Rezort zahraničia venoval v roku 2021 nebývalú pozornosť aj postaveniu žien v diplomacii. Štátna tajomníčka Ingrid Brocková stála na čele tímu, ktorý zorganizoval Týždeň žien v diplomacii.

Popri týchto pozitívnych trendoch uplynulý rok ukázal aj pretrvávajúcu krehkosť podpory liberálnej demokracie a nášho medzinárodného postavenia. Sociologické sondy odhalili, že slovenská verejnosť je ľahko manipulovateľná kritikmi Západu a jeho hodnôt, že je zraniteľná konšpiračnými teóriami a propagandou proti EÚ, USA a NATO a prokremeľské videnie sveta stále nachádza pomerne širokú odozvu. 

Tieto postoje verejnosti sa snažilo využiť na zvýšenie svojej podpory niekoľko politických strán (parlamentných i mimoparlamentných) a politikov (vrátane „politického skokana roka“, poslanca a bývalého premiéra Roberta Fica, ktorý sa rétorikou občas posúval až ku krajnej pravici).

Boj s pandémiou

Optimistické predpovede o zvládnutí pandémie Covid-19 a naštartovaní „normálneho“ života na Slovensku a v Európe v roku 2021 sa nenaplnili. Druhá a tretia vlna ochorenia mali na ekonomický a sociálny život Európanov devastačný účinok a vyžiadali si veľké obete na životoch. 

Hoci vedci a farmaceutické spoločnosti v USA a EÚ vyvinuli účinné vakcíny proti novému koronavírusu bezprecedentne rýchlo, ich aplikácia narazila na množstvo bariér. Slovensko patrilo medzi krajiny EÚ, kde boli obete pandémie najväčšie a dôvera ľudí v očkovanie najnižšia. Navyše manažment pandémie zasiahol a polarizoval aj našu politickú a občiansku scénu a mal dopad na výrazný pokles dôvery ľudí v štát a jeho predstaviteľov.

Slovenská diplomacia sa snažila v rámci svojich kompetencií prispievať k zvládaniu pandémie organizovaním medzinárodných rokovaní (vrátane Plánu obnovy a odolnosti, boja s klimatickou krízou), získavaním vakcín, rokovaniami o režime na hraniciach a informovaním našich občanov. Najvýraznejšou diplomatickou tvárou v tejto oblasti bol štátny tajomník Martin Klus.

Anabáza okolo dovozu neregistrovanej ruskej vakcíny Sputnik V 1. marca 2021 z osobného rozhodnutia premiéra Igora Matoviča vyvolala vládnu krízu a spôsobila politické zemetrasenie. Na protest proti tomuto kroku, ktorý nebol koordinovaný s našou diplomaciou, podal 24. marca demisiu aj minister Korčok. Napokon sa po zmene na poste premiéra rozhodol v apríli znova sa ujať funkcie vo vláde vedenej dovtedajším ministrom financií Eduardom Hegerom.

Igor Matovič už vo funkcii ministra financií pokračoval v podnikaní svojvoľných krokov spojených s vakcínou Sputnik V. Svojimi bizarnými cestami do Moskvy a Budapešti sa dopustil hrubého porušenia diplomatických pravidiel, za čo si vyslúžil verejnú kritiku zo strany súčasných ako aj bývalých diplomatov, čo nemá v dejinách nášho štátu obdobu.

Regionálny aktér

Slovensko sa v uplynulom období snažilo hľadať rovnováhu medzi efektívnym využívaním regionálnych formátov, najmä Vyšehradskej štvorky a Slavkovského formátu (Česko, Slovensko a Rakúsko) a obhajobou vlastných záujmov. Dalo pritom jasne najavo, že EÚ je naša prioritná voľba a regionálne zoskupenia sú síce dôležitým, ale doplnkovým aspektom.

V rámci bilaterálnych vzťahov bolo zrejmé proaktívnejšie vystupovanie našej diplomacie voči Orbánovmu Maďarsku. Ide o dôležitú a citlivú reláciu, ktorej súčasťou je odlišná interpretácia dejín, menšinová problematika i úcta k štátnej suverenite a európskym hodnotám.

Minister Korčok absolvoval v uplynulom roku turné po štátoch západného Balkánu, aby tam oživil náš záväzok a podporu  plnenia kritérií v procese ich  integrácie do EÚ.

Návšteva návštev – pápež František

Aj napriek pandemickým reštrikciám zavítal v septembri na štvordňovú oficiálnu a pastoračnú návštevu Slovenska pápež František. Stretol sa počas nej s najvyššími štátnymi a cirkevnými predstaviteľmi a na verejných podujatiach v Bratislave, Prešove, Košiciach a Šaštíne-Strážach aj s občanmi. Jeho návšteva bola široko medializovaná domácimi i svetovými médiami.

Výhľad na rok 2022

Na slovenskú zahraničnú politiku bude mať vplyv predovšetkým nepredvídateľný vývoj domácej politiky, vývoj v rozkolísaných medzinárodných vzťahoch a zvládanie pandémie na domácej i medzinárodnej úrovni.

Do popredia sa nesporne budú dostávať otázky bezpečnosti, čo ukazuje aktuálny vývoj na východ od nás, rokovania medzi Ruskom, USA a NATO, ako aj vývoj v indo-pacifickej oblasti, kam sa vo veľkej miere presúva geopolitika.

Slovensko ešte nezažilo takú rozdrobenosť a prepad dôvery v správu vecí verejných, s akými vstupuje do posledného roku svojej tretej dekády. Na pleciach vlády poznačenej vnútrokoaličnými spormi a ostrými stretmi s opozíciou (požadujúcou jej demisiu) ležia v čase boja s pandémiou zásadné domáce reformy a napĺňanie Plánu obnovy a odolnosti, prepojeného na EÚ.

Text je súčasťou série článkov k Hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky SR, ktorá sa uskutoční 15. februára 2022.