.svg)
Zdroj: Facebook: Joe BidenPavol Demeš
Zahraničnopolitický analytik je bývalým ministrom zahraničných vecí SR v rokoch 1991 - 1992. Neskôr riadil odbor zahraničnej politiky prezidentskej kancelárie Michala Kováča a zároveň bol prezidentovým poradcom. Od marca 1997 pôsobil ako riaditeľ Slovenskej akademickej informačnej agentúry (SAIA-SCTS). V rokoch 2000 – 2010 bol riaditeľom pre strednú a východnú Európu americkej mimovládnej organizácie German Marshall Fund.
Pavol Demeš spomína v rozhovore s dlhoročným slovenským diplomatom Miroslavom Mojžitom na náročné obdobie budovania samostatnej diplomatickej služby Slovenskej republiky a samotného rezortu zahraničných vecí od roku 1993. Prierezovo komentujú vedenie ministerstva až do dnešných dní.
Zahraničnú politiku Slovenska v uplynulom roku rámcovala najmä pretrvávajúca koronakríza, nárast súperenia veľmocí, zostrenie vzťahov Západu s Ruskom a značná vnútropolitická rozháranosť, v dôsledku ktorej aj šéf diplomacie Ivan Korčok podal v marci demisiu a v apríli sa opäť vrátil do úradu.
Jeden z lídrov študentského hnutia v novembri 1989 stál pri zrode slovenskej diplomacie a spolupodieľal sa na príprave prvej zahraničnopolitickej stratégie SR. Ministerstvo zahraničných vecí uskutočnilo v októbri prvé podujatie pod názvom Analytické dni Svetoslava Bombíka.
Utorok 8. novembra 2022 bol v Spojených štátoch mimoriadne dôležitý volebný deň. Američania prichádzali do volebných miestností v čase nebývalej politickej polarizácie, post-pandemickom období, v čase domácich socio-ekonomických problémov a v období ruskej avantúry, aby rozhodovali o obsadení 35 kresiel v 100-člennom Senáte a všetkých 435 kresiel v Snemovni reprezentantov. Okrem toho si vo viacerých štátoch volili aj svojich guvernérov.
Predpovede a výroky politikov naznačovali, že voľby budú sviatkom republikánov, ktorí obsadia obe komory Kongresu, čím skomplikujú demokratickému prezidentovi Joeovi Bidenovi zvyšný čas v Bielom dome a pokropia živou vodou jeho triumfalistického republikánskeho rivala Donalda Trumpa, pripraveného opäť vstúpiť v roku 2024 do prezidentského ringu.
Napätie pri zratúvaní hlasov, ako aj samotné výsledky jasne ukázali, ako je Amerika rozštiepená. Po včerajšom víťazstve demokratickej senátorky Catherine Cortezovej Mastovej v Nevade je už jasné, že senát zostane v rukách demokratov.
Rozloženie kresiel v senáte je pritom mimoriadne tesné – demokrati majú nateraz 50 kresiel, republikáni 49. O jednom zvyšnom kresle sa ešte rozhodne 6. decembra v štáte Georgia, kde sa voľby musia zopakovať. Aj keby ich vyhral republikánsky kandidát, väčšinu demokratom zabezpečí hlas viceprezidentky Kamaly Harrisovej. Novozvolený Senát zloží prísahu 3. januára.
V Snemovni reprezentantov republikáni evidentne získajú tesné víťazstvo (pre väčšinu je potrebných 218 kresiel).
Prezident Joe Biden (79) si po týchto voľbách zjavne vydýchol. Počas jeho aktuálnej cesty v Ázii, kde sa zúčastňuje na summite Združenia krajín juhovýchodnej Ázie, a následne sa má stretnúť so svojim čínskym partnerom Si Ťin-pchingom počas budúco týždňového summitu lídrov svetových ekonomík G20, lakonicky novinárom povedal : „Viem, že prichádzam silnejší“ a dodal „Cítim sa dobre a teším sa na ďalšie dva roky.“
Naopak, Donaldovi Trumpovi (76) a jeho okoliu tieto voľby na nálade nepridali a môžu prispieť k zneisteniu jeho postavenia v strane, ako aj jeho politickej budúcnosti. Vo viacerých štátoch totiž neuspeli republikánski kandidáti, ktorých osobne podporil.
Navyše na Floride sa objavila nová republikánska hviezda – suverénne znovuzvolený guvernér Ron DeSantis (44), o ktorom sa začalo hovoriť ako o vážnom uchádzačovi o kreslo v Bielom dome. Uvidí sa, či Trump ešte neodloží ohlásenie svojej prezidentskej kandidatúry, ktoré plánoval na tento týždeň.
Tesné výsledky volieb, vek súčasného prezidenta a jeho hlavného rivala, ako aj absencia nových alternatívnych lídrov v oboch stranách naznačujú, že robiť predpovede o vnútropolitickej dynamike v Spojených štátoch je nateraz veľmi zložité.
