>
Zahraničná politika
>
Novák: Kroky medzinárodných inštitúcií a zoskupení sú najlepším možným riešením súčasného stavu

Novák: Kroky medzinárodných inštitúcií a zoskupení sú najlepším možným riešením súčasného stavu

Juraj Sýkora, 29.03.2021

Juraj Sýkora

Je výskumný pracovník SFPA. Špecializuje sa na svetovú ekonomiku a bezpečnostnú politiku. Je absolventom odboru Medzinárodné ekonomické vzťahy na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Ako Slovensko využije miliardy z plánu obnovy?

V roku 2020 sa po negociáciách v Bruseli dohodlo 27 krajín Európskej únie na kritériách Plánu obnovy, ktorý mala každý krajina vypracovať a odoslať do Bruselu do konca apríla. O tom, o aký dokument sa jedná, aké sú podmienky financovania a ako prebiehala tvorba slovenského Plánu obnovy diskutoval Patrik Kováč s generálnou riaditeľkou sekcie Plánu obnovy Ministerstva financií SR Líviou Vašákovou.

V4: V čom pomáha a v čom škodí

Vyšehradská štvorka oslávila vo februári jubilejných 30 rokov, počas ktorých zaznamenali Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko viacero spoločných úspechov, ale aj zakopnutí. Aký má pre nás význam V4 dnes? Mali by sme Vyšehradu vypísať úmrtný list alebo naopak posilniť jeho fungovanie? Diskutovali sme s riaditeľom SFPA Tomášom Strážayom.

S rastúcim počtom zaočkovaných zaznamenávame prvé zlepšenia v odhadoch hospodárskych výsledkov na rok 2021, čo môže byť predzvesťou postupného otvárania ekonomík – návratu k normálu. Môžeme už v roku 2021 očakávať konečne hospodársky rast? Ako sa zmení ekonomika krajín po pandémii? Odpovede v rozhovore ponúka vysokoškolský učiteľ ekonómie a prodekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Marcel Novák.

Foto: Budova FED – Flickr: Federalreserve

Aký hospodársky vývoj predpokladáte v roku 2021?

Neviem, či som sa pozrel do správnej krištáľovej gule, ale podľa mňa bude všetko závisieť od rýchlosti očkovania, no horšie ako v roku 2020 to už asi byť nemôže. Najpravdepodobnejším scenárom pre globálnu ekonomiku je rýchle zotavenie v druhej polovici tohto roka, najneskôr do roku 2022.

Predpokladáme, že v roku 2021 ekonomiky štátov začnú postupne opäť rásť vďaka uzdravovaniu, implementácii finančnej pomoci a využitiu úspor, ktoré má aj vďaka pandémii časť obyvateľstva (napríklad americké domácnosti ušetrili odhadom 1,5 bilióna dolárov).

Z hľadiska globálneho rastu však musí ísť o spoločnú snahu o zlepšenie všetkých svetových hráčov. Nesmieme zabúdať ani na pomoc rozvojovým krajinám, ktoré boli už pred pandémiou závislé najmä na turizme alebo závislé od poľnohospodárstva.

Ekonómovia (J.E. Stiglitz, R.J. Barro, D. Acemoglu a iní) očakávajú čiastočný, ale výrazný zvrat v rastových modeloch krajín postihnutých pandémiou, ktorý bude pripomínať písmeno K. Konkrétne predpokladajú mierny pokles rastu rýchlo rastúcich firiem (eBay, Amazon, Google) v digitálnom sektore, ktorý bude súvisieť s návratom k bežnému spotrebiteľskému správaniu.

Môžeme očakávať oživenie v odvetviach, ktoré boli čiastočne, alebo úplne neutralizované pandémiou. Ide o odvetia služieb, maloobchod, gastronomický sektor, zábava, šport, cestovný ruch. Návrat k modelom spotreby z čias pred pandémiou povedie k zlepšeniu hospodárskej výkonnosti krajín. Nezamestnanosť takmer určite poklesne.

Plynulou súčasťou správania sa firiem a domácností na trhu práce sa stanú hybridné pracovné modely (využívanie inštitútu home-office) čo môže napríklad spôsobiť zníženie dopytu po gastro službách  v centrách miest.

Po nastavení takzvaného „nového normálu“ budú pracovníci viac pracovať z pohodlia domova. Dopyt po stravovaní v reštauráciách, návšteva kaviarní a barov môže klesnúť a naopak vzrastie dopyt po donáškach jedla a iných službách. Moderný svet si teda bude vyžadovať transformáciu činností firiem na formy, ktoré budú zodpovedať aktuálnym potrebám spotrebiteľa.

Masívne vládne programy tlmili hospodársky šok z pandémie, ale niektoré sektory hospodárstva napriek tomu čelili výrazným stratám. Prechodné poklesy na strane ponuky (pokles produkcie firiem) a očakávaný rast na strane dopytu (rast spotreby) spôsobí pravdepodobne dočasný „záchvat“ inflácie, čo však nebude dôvodom na veľké obavy, nakoľko finančné trhy už tieto trendy očakávajú.

Ako aktuálnu krízu zvládame v porovnaní s tými predchádzajúcimi?  

Historicky bol európsky integračný proces (projekt EÚ) knokautovaný viacerými údermi za posledných 20 rokov. EÚ zažíva jednu existenčnú krízu za druhou: finančná kríza, ktorá vyústila do veľkej recesie, dlhová kríza (euroval), migračná kríza, brexit či súčasná pandemická kríza. Zvládanie kríz EÚ a jej členských krajín by som prirovnal k fungovaniu imunitnému systému človeka, ktorý funguje v normálnych časoch bez viditeľného vplyvu. Pri napadnutí organizmu chorobou sa v tele spúšťa bojová pohotovosť, stimuluje sa tvorba protilátok, ktoré človek buď má, alebo ich získal očkovaním. S chorobou nebojujú len niektoré bunky, ale bojuje celé telo.

Môžeme však očakávať, že z tejto situácie sa vyvinú oveľa silnejšie národné zdravotné systémy, prípadne k sebe prilákajú viac verejných, či súkromných zdrojov. Boj s pandémiou odhalil viaceré nedostatky fungovania EÚ, napriek tomu však len málo analytikov predpokladalo, že sa EÚ pomerne rýchlo dohodne na rozsiahlom (750 miliárd eur) spoločnom Fonde obnovy, ktorý má pomôcť napraviť škody spôsobené pandémiou koronavírusu.

Spolu so schváleným dlhodobým rozpočtom EÚ je to najväčší stimulačný balík (1,8 bilióna EUR), aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ. Význam celého bloku EÚ sa ukázal aj pri preberaní záruk za dodávku zdravotných materiálov, či pri financovaní vývoja úspešnej vakcíny (Pfizer/BioNTech). Otázka vytvorenia spoločnej zdravotnej politiky v EÚ je predpokladom pre nápravu nedostatkov z minulosti a zmiernením rizík v budúcnosti.

Z pohľadu ekonóma, USA zvládli pandémiu o trošku lepšie. Napriek rekordnému prepadu americkej ekonomiky v roku 2020 (11 % od konca druhého štvrťroka 2020), prognostici očakávajú v roku 2021 taký rýchly rast, že sa HDP veľmi skoro vráti na predpandemický vrchol a do roku 2022 bude vysoko nad potenciálnym produktom. Predstavitelia amerického Federálneho rezervného systému (FED) 17. marca zvýšili prognózy rastu USA v roku 2021 na 6,5 % a to isté urobila aj Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Amerika sa snaží neopakovať chybu z roku 2009, keď fiškálny stimul prezidenta Obamu vo výške 800 miliárd dolárov – hoci bol na historické pomery veľký – nestačil a bol príliš krátkodobý na to, aby umožnil úplné zotavenie ekonomiky po globálnej finančnej kríze.

Aký vplyv bude mať Bidenov plán obnovy infraštruktúry na USA? 

Bidenov záchranný plán vo výške 1,9 bilióna dolárov, ktorý má pomôcť americkej ekonomike zotaviť sa z pandémie, je podľa ekonóma J. E. Stiglitza naliehavo potrebný a jeho neprijatie by spôsobilo obrovské a dlhotrvajúce škody na ekonomike USA aj napriek tomu, že štátny dlh USA je najvyšší od roku 1945 v pomere k HDP a stane sa menej udržateľným ak stúpnu úrokové sadzby.

Z pohľadu makroekonóma môžem efekt zvýšenia vládnych výdavkov vysvetliť prostredníctvom princípu fiškálneho multiplikátora. Ak sa výdavky vlády USA zvýšia o 1,9 bilióna dolárov (Bidenov balíček) – čo predstavuje približne deväť percent z výkonnosti americkej ekonomiky v roku 2020 (cca 22 biliónov dolárov) a predpokladáme veľkosť fiškálneho multiplikátora v hodnote 1, znamenalo by to, že fiškálny stimul vo výške deväť percent HDP povedie k rovnakému percentuálnemu  zvýšeniu produkcie.

Vzhľadom na to, že ekonomická produkcia USA bola na konci roku 2020 odhadovaná o tri percentá pod potenciálom, plánované zvýšenie by prinieslo rast HDP asi o 6 % nad potenciál USA. A to abstrahujem od toho, že v prípade úrokových sadzieb stanovených na 0 % môže mať multiplikátor hodnotu aj 1,5.

Tieto čísla potvrdzujú odhad, ktorý prezentoval FED v marci 2021. Je teda pravdepodobné, že rast produkcie USA bude nad potenciálnym produktom a relatívne plochá Phillipsova krivka naznačuje, že nadmerný rast inflácie je nepravdepodobný aj keď FED by možno privítal mierne zvýšenie cien.

Po vakcinácii potrebnej časti amerického obyvateľstva teda naskočia na prudký rast domácej produkcie (rast domácej spotreby), ktorá však bude silno závislá od pandemickej situácie v iných krajinách. Ak sa totiž nezlepší situácia vo svete, nebudú mať kde exportovať svoje výrobky. 

Identifikoval by som 3 výzvy v oblasti Bidenovho plánu obnovy. Prvá, je pokrok smerom k zvýšenej dostupnosti vakcín nielen v USA ale aj v globálnom svete. Druhá – oživenie hospodárskej činnosti musí byť sprevádzané trvalým a silným oživením zamestnanosti. Tretia je obava z možného prehriatia ekonomiky, prudkého rastu inflácie a trhových úrokových sadzieb, čo môže zvýšiť riziko na finančných trhoch.

Odborníci sa však zhodujú, že v druhej polovici roka 2021 bude zaočkovanosť všeobecne vyššia a s tým bude spojené aj rýchle zotavovanie ekonomík. Určite by pre USA bolo výhodné, aby využilo svoje postavenie v MMF a poskytlo pomoc vo forme pôžičiek pre rozvinuté regióny, ktoré sa následne stanú odbytovým trhom.

Bolo prijatie záchranných balíčkov dobrým nápadom? 

Súčasné kroky medzinárodných inštitúcií a medzinárodných regionálnych zoskupení sú najlepším možným riešením súčasného stavu. Nepoznám lepší spôsob, akým by mohli pomôcť naraz toľkým miliardám ľudí. Je však dôležité, aby domáce a medzinárodné inštitúcie sledovali trhové signály a nedovolili, vznik sekundárnych problémov. Guvernéri FEDu a Európskej centrálnej banky (ECB) tvrdia, že sú na to pripravení a zvládnu to.

Kroky centrálnych bánk spolu s bezprecedentnou fiškálnou podporou vlád obnovili finančnú stabilitu v roku 2020. Nekonvenčná politika centrálnych bánk nepochybne zachránila finančné trhy v roku 2020. Súčasne s pandémiou sa centrálnym bankám znížil manévrovací priestor s konvenčnými nástrojmi menovej politiky a museli sa oprieť napríklad o rozšírený program nákupu aktív – kvantitatívne uvoľňovanie (napríklad aj podnikových aktív).

ECB v súčasnosti vlastní tretinu všetkých dlhopisov, ktoré musia byť časom splatené. Menová politika sa ale možno vráti k svojim štandardným nástrojom a tie nekonvenčné sa dostanú do úzadia a možno sa budú musieť vymyslieť iné, nové nástroje.

Makroekonómovia tvrdia, že v súčasnosti je ekonomika v pasci likvidity. V skutočnosti sa skôr peniaze hromadia v bankách, než by sa pohybovali v reálnej ekonomike. Prasknutie bubliny v menovej oblasti však môže následne vyvolať vlnu bankrotov, ktoré by spolu s enormným dlhovým zaťažením niektorých členských krajín EÚ spôsobilo ťažkosti pri preberaní nových dlhov a prenesení svojich existujúcich záväzkov.

Vo finančnom sektore EÚ sa pod dohľadom ECB dobudováva Banková únia a pomaly sa začína objavovať európsky kapitálový trh. Výzva zostáva pri dobudovaní ochranného mechanizmu EDIS (European Deposit Insurance Scheme).

Stabilita sa nedosahuje iba cez menovú oblasť. Je potrebné mať okrem nej aj zdravú fiškálnu oblasť. Práve vo fiškálnej oblasti sa obávam nárastu deficitov a dlhov členských krajín EÚ. Je to aj prípad Slovenska, kde sa upustilo od prísneho sledovania dlhovej brzdy a zvýšili sa deficity, ktoré sa premietnu do výrazného rastu verejného dlhu. Preto musia byť výdavky Plánu obnovy využité tak, aby dokázali vygenerovať príjmy potrebné na splatenie dlhu v budúcnosti. Hovoríme teda o takých reformách, ktoré vytvoria požadovaný multiplikačný efekt, čo dobudovanie diaľnice do Košíc z môjho pohľadu ekonóma nie je správnym príkladom úspešne vynaloženého čerpania výdavkov z Plánu obnovy.

Čomu by mali domáce a medzinárodné inštitúcie venovať v tejto súvislosti pozornosť?

Pozornosť by mala byť venovaná viacerým skutočnostiam s prihliadnutím na hrozbu väčšieho otvárania nožníc medzi bohatým a chudobným svetom. Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka by mohli práve v ekonomickej sfére, ako aj vo sfére vakcinačnej, prispieť k znižovaniu rozdielov medzi globálnymi regiónmi. Bez ich pomoci sa ešte viac prehĺbia ekonomické rozdiely a chudobní sa stanú ešte viac chudobnejšími.

Z môjho pohľadu bolo veľmi správne, že sa EÚ a USA finančne podieľali na výskume a vývoji vakcín. Teraz by ale malo nastať druhé kolo, ktoré docieli, že sa k vakcínam dostanú aj rozvojové krajiny. Na úplné oživenie medzinárodného obchodu je totiž potrebné, aby sa potlačila pandémia vo všetkých krajinách, nie len vo vyspelých krajinách sveta.

Rovnako sa ukázalo, že zdravotné systémy môžu byť na jednej strane veľmi odolné, ale na strane druhej môžu mať veľa nedostatkov. Preto je pre SR dobré, že sa rozbieha široká diskusia o vyššej finančnej podpore zdravotníctva a to aj z Plánu obnovy a odolnosti. Nezabudnime však, že pokiaľ výdavky na reformy nebudú smerované do oblastí, ktoré nám v budúcnosti prinesú vyššiu pridanú hodnotu, môže tým naša ekonomike trpieť niekoľko ďalších desaťročí. Reformy musia mať systémový charakter a nie lokálny či sektorový prístup.

Nezabúdajme taktiež držať pod kontrolou infláciu. Aj keď bola vo väčšine bohatých krajín do 90. rokov nízka v neposlednom rade kvôli úspechu centrálnych bánk pri znižovaní dlhodobých inflačných očakávaní, dnešní reprezentanti centrálnych bánk a vlád musia zvážiť, kam až môžu zájsť pri postpandemickom zotavovaní bez toho, aby tieto pevné zakorenené základy dôveru nenarušili.

Čo je teda dôležité z globálneho hľadiska? Spolupracovať, očkovať, pomáhať chudobnejším krajinám k obnove a vyhýbať sa uplatňovaniu protekcionistických opatrení v medzinárodnom obchode, ktoré by celý proces globálneho hospodárskeho rastu len spomalili.

Marcel Novák

Marcel Novák je prodekanom pre vedu a doktorandské štúdium na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pôsobí vo funkcii docenta na Katedre ekonomickej teórie. Vyučuje predmety Ekonómia a Makroekonómia. Je autorom a spoluautorom viacerých vedeckých a odborných publikácií vydaných doma a v zahraničí.