.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Ukrajina v posledných rokoch prijímala množstvo reforiem, ktoré ju posúvali bližšie štandardom EÚ v oblasti demokracie, právneho štátu, ekonomiky i obchodu. Stále je to však krajina, kde pretrvávala vyššia nedôvera voči bankám a obavy z kurzového rizika. „Preto si mnoho ľudí uchovávalo veľa peňazí v hotovosti aj v prípade, že boli úplne legálne,“ vysvetľuje advokát Andrej Leontiev zo spoločnosti Taylor Wessing Slovakia.
Keď sa začala vojna a ľudia museli utekať za hranice do bezpečia, prirodzene si so sebou brali aj čo najviac svojho majetku. Pre väčšinu to znamenalo len pár kusov oblečenia a malú hotovosť na základné prežitie, ale niektorí dorazili na slovenskú hranicu aj doslova s kufrom plným peňazí.
„Väčšia suma sa našla u maloletého dieťaťa. Bolo to 800-tisíc dolárov. Policajti tiež identifikovali osobu, ktorá na viackrát previezla niekoľko miliónov eur,“ hovorí advokát A. Leontiev.
Takáto situácia nemusí byť automaticky nelegálna. Podľa zákona je možné bez obmedzení prevážať cez hranicu hotovosť do 10-tisíc eur. Ak niekto nesie so sebou viac, mal by to oficiálne deklarovať a vysvetliť pôvod peňazí, ako aj účel ich použitia na Slovensku. Mnohí to však nechcú riskovať, najmä, ak ide o nelegálne peniaze.
„Môže sa teda stať, že osoba preváža cez hranicu 100-tisíc eur a neprizná to. Keď ju colník odhalí, povie, že to má z predaja bytu. Ak jej uverí, môže jej udeliť len pokutu 50 eur a nechá ju ísť.“
Existuje však aj druhá možnosť, ktorú by colník mal uprednostniť a ktorá umožní dôkladne preveriť, či ide o legálne alebo špinavé peniaze. Ako sa preukazuje pôvod peňazí v čase, keď na Ukrajine zúri vojna? A prečo je hotovosť v kufri pre mnohých Ukrajincov doslova nevyhnutnosťou pre prežitie na Slovensku? Dozviete sa v priloženom videorozhovore s advokátom Andrejom Leontievom.
Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
