.svg)
Zdroj: Facebook/Frontex, the European Border and Coast Guard AgencyEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Donald Trump začal vojnu proti Iránu bez jasného cieľa a stratégie. Analytik SFPA Vladimír Tarasovič v rozhovore vysvetľuje, že poraziť tamojší režim vôbec nie je jednoduché a Irán urobil to, čo zvyčajne - presunul svoju obranu mimo vlastného územia. Zachovali sa európski spojenci USA správne?
Slovenská ekonomika stagnuje a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok porastie len tempom 0,9%. Slovensko má najnižší ekonomický rast v regióne a veľmi nízku udržateľnosť verejných financií. Vláda preto hľadá spôsoby, ako podporiť hospodársky rast. Možné prorastové opatrenia, ktoré fungujú aj v zahraničí pomenúva ekonóm Ľuboš Pavelka.
Medzinárodný poriadok, ktorý sa opieral o multilaterálne inštitúcie, medzinárodné právo a globálnu integráciu, prechádza zásadnou transformáciou. Podľa Michala Onderča, profesora medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame, nejde o náhlu zmenu, ale o dlhodobý proces, ktorý dnes len nadobúda viditeľnejšiu a tvrdšiu podobu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Slovensko-ukrajinská hranica zažívala minulý rok nápor utečencov a tak Slovensko požiadalo o pomoc policajtov zo zahraničia v rámci európskej agentúry pre pohraničnú stráž Frontex. „Cítime sa ako členský štát EÚ a chceme využívať všetky možnosti, ktoré nám z toho vyplývajú,“ hovorí v rozhovore riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký.
Na Slovensko tak prišlo už 128 mužov a žien v uniforme zo všetkých členských štátov EÚ s rôznymi špecializáciami – cestné doklady, hraničný dozor, kradnuté vozidlá, pašovanie zbraní a pod. „Ich prítomnosť má pre nás veľkú výhodu – nielenže nám pomáhajú, ale na domácej pôde získavame aj skúsenosti z iných krajín, teda čo a ako robia oni pri ostrahe hraníc,“ vysvetľuje Gucký a približuje, čo bolo pre niektorých zahraničných vojakov skutočne výzvou.
„Všimol som si, že niektorí policajti z Frontexu radi sedávajú na hraničnom priechode, je to taká lukratívna práca. Lenže my máme problém aj na zelenej hranici. Tak som urobil nejaké zmeny a požiadal som, aby títo príslušníci v spoločných hliadkach s našimi policajtami vykonávali hraničný dozor, pretože v tej dobe sa k nám cez zelenú hranicu snažili dostať ukrajinskí muži v obave pred mobilizáciou.
Lenže na severnej časti našej hranice s Ukrajinou je to celkom slušná horská turistika a keď máte robiť takýto výstup trikrát denne, tak to nie je také jednoduché. Máme tam aj techniku ako štvorkolky a motorky, ale niekedy sa v hustom lesnom teréne musí robiť aj pešia služba a nie každý je s tým stotožnený. Keď niekto celý život robí na letisku v Štokholme alebo v Prahe a zrazu mu poviete, aby sa vyštveral hore na kopec, tak on povie – jasné, dajte mi mercedes a idem. Ale tak to úplne nefunguje.“
Do zahraničných misií Frontexu sa však zapájajú aj slovenskí policajti, ktorí zasa chodia slúžiť na vonkajšiu Schengenskú hranicu do Maďarska alebo na Balkán. Aj oni tam čelia špecifickým výzvam, ktoré však majú úplne iný bezpečnostný charakter.
Detaily uvádza Robert Gucký v priloženom videorozhovore, ktorý vznikol v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a štátnym rozpočtom SR. Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, SFPA, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
