.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
EÚ ukončí dovoz ruských fosílnych palív do konca roku 2027. Energetická bezpečnosť tak nadobúda strategický aj geopolitický význam osobitne pre Slovensko, ktoré je stále silne závislé od plynu. Plynové prepojenia v rámci V4 mu umožnili diverzifikovať trasy i dodávateľov.
Je nový zákon o mimovládkach bič na neziskovky alebo nástroj k väčšej transparentnosti? Tretí sektor vníma novú legislatívu ako šikanóznu a výhrady má aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Splnomocnenkyňa vlády pre občiansky sektor Zuzana Zacharová vidí priestor pre zlepšenie, ale obhajuje potrebu transparentnosti.
Poľnohospodárska a kohézna politika i boj proti klimatickým zmenám sú na strane porazených, ak sa pozeráme na návrh nového sedemročného finančného rámca, ktorý predstavila Európska komisia. Víťazmi sú zatiaľ konkurencieschopnosť európskych podnikov, obrana a energetika. Ako sa zmení čerpanie eurofondov pre Slovensko?
Myšlienka rakúskej neutrality fungovala pred 50 rokmi, ale dnes to už nedáva zmysel, hovorí rakúsky publicista Robert Misik. Ak je totiž krajina súčasťou EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tak sa stráca logika vojenskej neutrality. V prípade Slovenska ešte negatívne vstupuje do hry aj hranica s Ukrajinou a významne zvyšuje riziko ohrozenia krajiny.
Karol Nawrocki je víťazom poľských prezidentských volieb, čo je veľká rana pre vládu Donalda Tuska. Voličov neodradilo ani množstvo škandálov, ktoré o nezávislom kandidátovi s podporou opozičnej PiS zverejnili médiá počas kampane. Prečo sa Poliaci rozhodli zaradiť politickú spiatočku a odmietli liberálneho kandidáta koalície?
Zničenie Kachovskej priehrady si vyžiadalo už 28 ľudských obetí, čo je najväčšia strata. Ale nedozierne škody napáchala voda aj na prírode a ekologické následky v podobe toxického znečistenia sa dostávajú až na brehy Čierneho mora v Rumunsku, Bulharsku, či Turecku.
„V Kachovskej priehrade bolo 50-násobne viac vody ako v Liptovskej Mare,“ hovorí environmentalista, europoslanec a člen Progresívneho Slovenska Michal Wiezik. „Teraz si to predstavte ako obrovský prúd nekontrolovateľnej masy vody, ktorá sa valí krajinou a nesie so sebou kvantá odpadu, toxických látok, mŕtvych zvierat a vyplavených podzemných mín.“
Odhaduje sa, že do vody sa takto dostalo až 800 ton ropných látok ďalšie tony chemikálií a pesticídov z vytopených družstiev a priemyselných skladov. Michal Wiezik to v rozhovore prirovnáva k toxickému kokteilu divokej vody, ktorá sa vyliala na území 2500 kilometrov štvorcových, čo je porovnateľné územie ako neobývateľná zóna po jadrovej havárii v Černobyle.
Kachovská priehrada je však len poslednou udalosťou v rámci bezprecedentného ničenia ukrajinskej prírody a chránených oblastí. „Ukrajina odhaduje škody na životnom prostredí na 50 miliárd eur v dôsledku vojnových aktivít a okupácie území. Aj my u nás si ešte pamätáme, ako sa Rusi správajú k životnému prostrediu a to aj v prípade „bratskej pomoci“ a nieto počas okupácie,“ hovorí europoslanec.
„Kľúčové chránené územia na východe Ukrajiny sú okupované. V delte Dnepra hovoríme o desiatich národných parkoch a dvoch chránených biosférických rezerváciách, ktoré sú negatívne ovplyvnené vojnou.
Napríklad v lokalite chráneného územia Sviati Hori (Sväté hory) v Donecku ruskí okupanti zničili päťtisíc hektárov lesa, čo je 80 percent plochy. To si môžete predstaviť, ako keby vojaci spálili a zbombardovali Národný park Nízke Tatry.“
Nie je to však len ničenie lesov, toxické znečistenie pôdy, ale aj lov zvierat v chránených oblastiach hladnou ruskou armádou. „Je tu vážne riziko, že prídeme o konkrétne ohrozené druhy, ktoré budú nenávratne vyhubené.“
Ako sa už dnes prejavujú následky ekocídy na Ukrajine aj na území EÚ sa dozviete v priloženom videorozhovore s Michalom Wiezikom. Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
