>
Zahraničná politika
>
Ak chcete vidieť ekocídu, choďte sa pozrieť na Ukrajinu

Ak chcete vidieť ekocídu, choďte sa pozrieť na Ukrajinu

Eva Mihočková, 16.06.2023
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.

Zvrátiť trend prechodu na elektromobilitu sa už nedá

„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?

Čo znamená suverénna zahraničná politika v praxi

Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?

Európa prechádza na 4-dňový pracovný týždeň

Trend v Európe a vo svete je jednoznačný - skracovanie pracovného týždňa. Zamestnanci odpracujú menej času pri zachovaní rovnakej mzdy a produktivity. Novinka vyvoláva aj negatívne očakávania, ale podľa šéfky KOZ Moniky Uhlerovej sú to tie isté obavy, ktoré ľudia prežívali v roku 1968 pri predlžovaní víkendu na dva dni.

Zničenie Kachovskej priehrady si vyžiadalo už 28 ľudských obetí, čo je najväčšia strata. Ale nedozierne škody napáchala voda aj na prírode a ekologické následky v podobe toxického znečistenia sa dostávajú až na brehy Čierneho mora v Rumunsku, Bulharsku, či Turecku.

„V Kachovskej priehrade bolo 50-násobne viac vody ako v Liptovskej Mare,“ hovorí environmentalista, europoslanec a člen Progresívneho Slovenska Michal Wiezik. „Teraz si to predstavte ako obrovský prúd nekontrolovateľnej masy vody, ktorá sa valí krajinou a nesie so sebou kvantá odpadu, toxických látok, mŕtvych zvierat a vyplavených podzemných mín.“

Odhaduje sa, že do vody sa takto dostalo až 800 ton ropných látok ďalšie tony chemikálií a pesticídov z vytopených družstiev a priemyselných skladov. Michal Wiezik to v rozhovore prirovnáva k toxickému kokteilu divokej vody, ktorá sa vyliala na území 2500 kilometrov štvorcových, čo je porovnateľné územie ako neobývateľná zóna po jadrovej havárii v Černobyle. 

Kachovská priehrada je však len poslednou udalosťou v rámci bezprecedentného ničenia ukrajinskej prírody a chránených oblastí. „Ukrajina odhaduje škody na životnom prostredí na 50 miliárd eur v dôsledku vojnových aktivít a okupácie území. Aj my u nás si ešte pamätáme, ako sa Rusi správajú k životnému prostrediu a to aj v prípade „bratskej pomoci“ a nieto počas okupácie,“ hovorí europoslanec. 

„Kľúčové chránené územia na východe Ukrajiny sú okupované. V delte Dnepra hovoríme o desiatich národných parkoch a dvoch chránených biosférických rezerváciách, ktoré sú negatívne ovplyvnené vojnou. 

Napríklad v lokalite chráneného územia Sviati Hori (Sväté hory) v Donecku ruskí okupanti zničili päťtisíc hektárov lesa, čo je 80 percent plochy. To si môžete predstaviť, ako keby vojaci spálili a zbombardovali Národný park Nízke Tatry.“

Nie je to však len ničenie lesov, toxické znečistenie pôdy, ale aj lov zvierat v chránených oblastiach hladnou ruskou armádou. „Je tu vážne riziko, že prídeme o konkrétne ohrozené druhy, ktoré budú nenávratne vyhubené.“

Ako sa už dnes prejavujú následky ekocídy na Ukrajine aj na území EÚ sa dozviete v priloženom videorozhovore s Michalom Wiezikom. Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a mediálnym partnerom  denníkom Sme.