>
Zahraničná politika
>
Ak chcete vidieť ekocídu, choďte sa pozrieť na Ukrajinu

Ak chcete vidieť ekocídu, choďte sa pozrieť na Ukrajinu

Eva Mihočková, 16.06.2023
Zdroj: Pixabay.com

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Geist: Neočakávam zvrátenie zelenej politiky EÚ. Väčšina opatrení už je schválená

Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.

Účasť v eurovoľbách môže byť rekordná. Politici zmenili jazyk

Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.

Zahraničná politika v roku 2023: Debata autorov Ročenky

Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?

Je zarobené na dokonalú búrku. Spoločnosť je hlboko polarizovaná

Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?

Duleba: Navaľnyj bol jediným vážnym vyzývateľom Putina

V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.

Zničenie Kachovskej priehrady si vyžiadalo už 28 ľudských obetí, čo je najväčšia strata. Ale nedozierne škody napáchala voda aj na prírode a ekologické následky v podobe toxického znečistenia sa dostávajú až na brehy Čierneho mora v Rumunsku, Bulharsku, či Turecku.

„V Kachovskej priehrade bolo 50-násobne viac vody ako v Liptovskej Mare,“ hovorí environmentalista, europoslanec a člen Progresívneho Slovenska Michal Wiezik. „Teraz si to predstavte ako obrovský prúd nekontrolovateľnej masy vody, ktorá sa valí krajinou a nesie so sebou kvantá odpadu, toxických látok, mŕtvych zvierat a vyplavených podzemných mín.“

Odhaduje sa, že do vody sa takto dostalo až 800 ton ropných látok ďalšie tony chemikálií a pesticídov z vytopených družstiev a priemyselných skladov. Michal Wiezik to v rozhovore prirovnáva k toxickému kokteilu divokej vody, ktorá sa vyliala na území 2500 kilometrov štvorcových, čo je porovnateľné územie ako neobývateľná zóna po jadrovej havárii v Černobyle. 

Kachovská priehrada je však len poslednou udalosťou v rámci bezprecedentného ničenia ukrajinskej prírody a chránených oblastí. „Ukrajina odhaduje škody na životnom prostredí na 50 miliárd eur v dôsledku vojnových aktivít a okupácie území. Aj my u nás si ešte pamätáme, ako sa Rusi správajú k životnému prostrediu a to aj v prípade „bratskej pomoci“ a nieto počas okupácie,“ hovorí europoslanec. 

„Kľúčové chránené územia na východe Ukrajiny sú okupované. V delte Dnepra hovoríme o desiatich národných parkoch a dvoch chránených biosférických rezerváciách, ktoré sú negatívne ovplyvnené vojnou. 

Napríklad v lokalite chráneného územia Sviati Hori (Sväté hory) v Donecku ruskí okupanti zničili päťtisíc hektárov lesa, čo je 80 percent plochy. To si môžete predstaviť, ako keby vojaci spálili a zbombardovali Národný park Nízke Tatry.“

Nie je to však len ničenie lesov, toxické znečistenie pôdy, ale aj lov zvierat v chránených oblastiach hladnou ruskou armádou. „Je tu vážne riziko, že prídeme o konkrétne ohrozené druhy, ktoré budú nenávratne vyhubené.“

Ako sa už dnes prejavujú následky ekocídy na Ukrajine aj na území EÚ sa dozviete v priloženom videorozhovore s Michalom Wiezikom. Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a mediálnym partnerom  denníkom Sme.