.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Ako „vysoko rizikovú oblasť“ označuje Európska komisia situáciu vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. V tohtoročnej Správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko neurobilo v tomto smere žiadny pokrok. Brusel si všíma „hrozby a zastrašovanie novinárov, ich neisté pracovné podmienky a nedostatok ochrany proti žalobám.“ Slovenskí politici sa otvorene inšpirujú maďarskou mediálnou legislatívou, ale očakávať rovnaký výsledok by bolo chybou.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Zničenie Kachovskej priehrady si vyžiadalo už 28 ľudských obetí, čo je najväčšia strata. Ale nedozierne škody napáchala voda aj na prírode a ekologické následky v podobe toxického znečistenia sa dostávajú až na brehy Čierneho mora v Rumunsku, Bulharsku, či Turecku.
„V Kachovskej priehrade bolo 50-násobne viac vody ako v Liptovskej Mare,“ hovorí environmentalista, europoslanec a člen Progresívneho Slovenska Michal Wiezik. „Teraz si to predstavte ako obrovský prúd nekontrolovateľnej masy vody, ktorá sa valí krajinou a nesie so sebou kvantá odpadu, toxických látok, mŕtvych zvierat a vyplavených podzemných mín.“
Odhaduje sa, že do vody sa takto dostalo až 800 ton ropných látok ďalšie tony chemikálií a pesticídov z vytopených družstiev a priemyselných skladov. Michal Wiezik to v rozhovore prirovnáva k toxickému kokteilu divokej vody, ktorá sa vyliala na území 2500 kilometrov štvorcových, čo je porovnateľné územie ako neobývateľná zóna po jadrovej havárii v Černobyle.
Kachovská priehrada je však len poslednou udalosťou v rámci bezprecedentného ničenia ukrajinskej prírody a chránených oblastí. „Ukrajina odhaduje škody na životnom prostredí na 50 miliárd eur v dôsledku vojnových aktivít a okupácie území. Aj my u nás si ešte pamätáme, ako sa Rusi správajú k životnému prostrediu a to aj v prípade „bratskej pomoci“ a nieto počas okupácie,“ hovorí europoslanec.
„Kľúčové chránené územia na východe Ukrajiny sú okupované. V delte Dnepra hovoríme o desiatich národných parkoch a dvoch chránených biosférických rezerváciách, ktoré sú negatívne ovplyvnené vojnou.
Napríklad v lokalite chráneného územia Sviati Hori (Sväté hory) v Donecku ruskí okupanti zničili päťtisíc hektárov lesa, čo je 80 percent plochy. To si môžete predstaviť, ako keby vojaci spálili a zbombardovali Národný park Nízke Tatry.“
Nie je to však len ničenie lesov, toxické znečistenie pôdy, ale aj lov zvierat v chránených oblastiach hladnou ruskou armádou. „Je tu vážne riziko, že prídeme o konkrétne ohrozené druhy, ktoré budú nenávratne vyhubené.“
Ako sa už dnes prejavujú následky ekocídy na Ukrajine aj na území EÚ sa dozviete v priloženom videorozhovore s Michalom Wiezikom. Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
